Venovanie sa teenegerom

Ťažko dať pohľad, ak nepíšeš, čo znamená, že je to búrlivé? Dcéra keď bola v puberte, tiež som bola na prášky z niektorých vecí, ale dali sme to a relatívne v pohode oproti tomu, čo som si zo začiatku myslela, keď jej začalo doslova hrabať. Jediné o čo som sa snažila, aby som určite nerobila bol krik a nervy. Lebo to nepomáha. Hoci teda to bolo na slučku niekedy.

Nech niekam uniknem.Muz chodi cca 17:30 domov.Vzdy bol lenivy, co mu nepoviem to nespravi.Vygradovalo to cez koronu sedel na gauci cele dni, dieta v izbe PC...ak by som tam za nim nesla presedi tam cely den.Muz ma nejaku mantru syn je uz velky chce svoj klud...Ak by som nieco nevymyslela skoncime kazdy vikend doma.Potom som ja ta zla, ktora stale nieco planuje, kazdeho pohana....ked sa uz niekam ide je to skvele.Muzovi staci prist z prace spytat sa co je nove, co bolo v skole a mlci.Ziadna sranda len nuda.Syna mam roky na starosti ja tym, ze som robila z domu kruzky, ucenie, volny cas...kolko sa dalo, tolko som sa venovala.Pubertou sa zmenil vsetko ohundre, ale rad sportuje bicykel, korcule...som uz z toho unavena.Muz povie nechaj ho tak..cakala som, se vekom sa mu bude venovat viac chlapsky pojdu na ryby, futbal, mame v dedine vonku pingpongovy stol....co nezorganizujem, to nespravia..Ine by bolo, keby mal syn kruzky jediny, ktory mal cez koronu skoncil a do mesta ci na iny chodit nechce.Muz vie, ze sa stale stazujem, ze sedi za Pc vraj to je taky vek, nechaj ho...moj pohlad, ze chce mat klud🙂spyta sa ideme na bicykel syn povie nie a muz sklopi usi.So mnou ide....coraz castejsie sa hadame za vsetko.Ked sa ho spytam ci mu staci, se s nim vlastne netravi cas povie, ze on pracuje

Akoby som sa ja nepracovala plus cela domacnost, ucenie sa na prijimacky, lekari vsetko....mne vyhovuje robit z domu, ale cakam, kym pride a chcem mat aj rodinny zivot.Citi sa urazeny, ked po praci niekam ideme pivo, zmrzlina...sama vidim, ze ma dost z prave a chcem nech pride na ine myslienky.Este ma posmesky, ze ja pracujem z domu a preto ho niekam taham...jemu by stacilo ist iba do prace a domov.Nemozem za to, ze dieta sedi doma a nechce, nema s kym chodit von.Este, ked bol mladsi 10,12 r prisli k nam kamosi na prespanie, pozreli film, zahrali futbal..koronou vsetko skoncilo, podrastli maju ine zaujmy.Vikendy travime spolu turistika, babka chata...
..z muza sa stal lenivec, domased, ma 46r a mam pocit, ze zijem s dochodcom.Ano, ma stresy v praci a kto nema?on by bol typ mat rodinu len na vikend.Ako sa venuju vasi chlapi chalanom?maju nieco svoje ci je to podobne?zacinam byt vyhoreta syn nechce ist do tabora, k babkam cez prazdniny a ja mam obavu co cele leto.2 t ideme na dovolenku muz ma vobec nechape, ze nie je lahke spravit nejaky program.Pracu vsetko prisposobujem synovi, ked nema otec cas nech mam aspon ja.Doma pomoze v zahrade, vylozi umyvacku, obcas navari, ma svoj cas na gemblenie🙂ale muz vobec nechape o com rozpravam.15 r som nikde nebola bez nich chata, dovolenka....poprosila som ho nech si vezme 3 dni volno, ze budem musiet ist do kancelarie na cely den ci niekam nepojdu nespravia si vylet zacal po mne kricat, ze ma 15 r a vie byt sam doma.Ano, vie bude cely den za PC zda sa mi to chrapunske, ze roky som lietala ako strhana robila program s kamaratkami a on povie, ze bude mat dovolenku neskor, aj tak syn nikam nebude chciet syn.....uz dopredu to zneguje.Su deti co zoberu skejt a rodicia ich nevidia co mam robit, ked mam vycitky, ze sedi doma....moj muz je len do poctu v nasej rodine ozaj uvazujem co dalej posledny rok sa hadame za vsetko najviac kvoli synovi, muzovej lenivosti a mojej frustrovanosti.Skolu vybrral syn so mnou, vsetko dolezite vsetky problemy, radosti len so mnou.Ja som rusiaci element, lebo obidvoch pohanam, urgujem, kazem a to obaja maju casu dost.

Js praveze vobec neriesim syna, ale muza;))
Zda sa mi, ze mu len vyhovuje, ze syn je velky a ma klud.Teraz sme mali covid muz v svojej ulite zalezeny, ticho, sluchadla filmy...dievcata u nas je taky klud a nuda, ze idem vyletiet z koze.Ta necinnost ma ubija.Ja som prenho trapna, lebo stale niekoho organizujem.Ked neorganizujem zhniju doma.

Jaj toto poznám mala som takúto pubertu postupne u troch chalanov proste v 15 sme ti najhorší neboj prejde to len treba vydržať ja mám teraz doma 14 ročnú pubisku ťažká povaha po mne žiadna sláva , proste urazená od rána do večera skoro furt najmä keď sa mala učiť ale vie byť s ňou aj sranda hrávame sa spolu aj na Pc aj na playstation alebo spoločenské hry ale proste keď tvoj syn nechce a nechýba mu to tak ho nechaj o rok už pôjde brigadovat a to ho potom už ani doma neuvidis

Idem teraz prec potom si Vas precitam...potrebujem nakopnut rodinu, zmenit veci a neviem ako.

prečo ťa nečinnosť zabíja? Syn má 15, už ho dlho nebudeš môcť ovplyvňovať, muža už nezmeníš asi vôbec. Ak čakáš, že muž zajtra príde s plánom na víkend a so synom budú riešiť trasu a čo si pozrú, to to sa asi načakáš. Kašlala by som na nich, nech si sedia doma, žila by som si svoj život, stretávala sa s priateľmi, výlety, šport, koncerty, kino, výstavy. Veď to môžeš absolvovať s kamarátkou. A nech ťa ani nenapadne im pred odchodom nakúpiť a navariť. Skús zmeniť sama seba, možno donútiť k zmene aj ich a možno im naopak bude vyhovovať, keď vypadneš a budú mať od teba pokoj. Potom sa ale zamýšľam nad tým, či ste vôbec rodina a čo máš s mužom nejaký vzťah, či nie je čas sa zamyslieť nad týmto.

ja mám pocit, že syn je po mužovi. Vzťahy a spoločné aktivity sa extra siliť nedajú. Niečo občas by mohli spolu robiť, ale zázraky by som nečakala. A ty robíš z domu, tak trpíš ponorkovou chorobou. Prakticky sa aj nudíš, lebo všetko je stále také isté, rutina a nuda. Ak ti chýba akčnosť, niečo vymysli a ponúkni im, nech sa pridajú. Ak nemajú chuť, ich smola, urob si program pre seba.

a s letom si nelám hlavu, veď syn nie je mimino. Ja v jeho veku som už s rodinou na dovolenku nechodila a bola som celá happy, že mám týždeň sama pre seba. Skús mu akurát dohovoriť, že toľko času na PC nie je zdravé alebo nech aspoň zmysluplnejšie využíva čas- na PC sa dá aj vzdelávať a pracovať/brigádovať. Môj má práve na štúdium vyhradený čas navyše. Keď len pozerá blbiny a hrá hry, to tam toľko sedieť nemusí, ale keď si pustí dokumentárny film (zaujímajú ho) alebo keď programuje, tak to je iné a zmysluplnejšie.

Zacni sa venovat sama sebe. Zavolaj aj ich dvoch, ak nechcu, chod sama. Ci uz na bicykel, na pivo, do Zoo.... Mozno rychlo zmenia nazor. Syn je ale v takom veku, ze fakt vas nejako nepotrebuje na travenie volneho casu. Moja v tom veku na dovolenke na Maldivoch prelezala 3 posledne dni v bungalove so sluchadlami a tabletom

Mas len toto jedno dieta? Introvertne dieta a ty si frustrovana z jeho necinnosti? Vies o tom, ze introvertne deti maju taky bohaty vnutorny zivot, ktory sa nevyrovna plytkym extrovertnym behaniam hore dolu cez pol republiky len preto, aby boli v pohybe?
Ako 15 rocna som uz odmietala chodit s rodicmi kdekolvek a moje najvacsie potesenie bolo, ked vsetci z domu vypadli a mohla som byt sama doma. Ja introvertne deti nemam, cize ja introvert som sa zasa musela ucit ako fungovat s extrovertnymi detmi...
Ty ako aktivny clovek zi si svoj aktivny zivot s tymi, ktori o to stoja. Introvert sa bud prida, alebo neprida. Podla toho, ci sa mu bude chciet, urcite nie z donutenia. Zelam pekne leto a vela respektu.

Si nejaká premotivovaná, to že ty robíš z domu nie je problém muža a syna ale tvoj.
Ak sa nudíš choď von s kamoškami. Tvojim chlapom vyhovuje pokoj doma po celom dni v škole/ práci. V 15 som už dávno nepotrebovala spoločnosť rodiča cez prázdniny. Neviem prečo máš dojem, že keď niekto oddychuje tak je divný. Spravte kompromis a po výletoch choďte raz za mesiac.

trochu mi to pripomína moju rodinu 😀 , do momentu než som si uvedomila, že to všetko sú moje očakávanie podporované mojou mamou, ktorá do mňa vŕtala, že čo by ako malo vyzerať. Posledný rok som sa na to vykašlala, stanovila som si minimálne štadardy, nejaké pobyty a letná dovolenka, kde boli zapojený členovia rodiny v rôznom zoskupení. Muž má vlastný život, toho som úplne vypustila z hľadáčika, dohadujeme sa len na logistike, s extrovertným dieťaťom sa nedohadujem, len nastavujem hranice, ktoré sú prijateľne pre obe strany, no a introvertné dieťa nechávam viac menej hniť v izbe, sem tam ho donútim otvoriť okno, keď je smrad moc veľký 😅. Asi 2 týždne v lete strávil introvert so mnou na dovolenkách, jedna z toho bola jeho výmysel, ale pekelne mi ju aj tak otrávil, ale prežili sme. Muž bol vždy taký pasívny čo sa rodiny týkalo, odvezie, privezie, zaplatí, ale tým to končí, maximálne sa opýta introverta či ide na zmrzlinu, ten ho pošle do kelu a tak muž si ide po svojom. Čo s tým, inak to nebude a mňa nebaví sa tým trápiť a vysvetľovať, že to nie nie je ok. Pretože ono to OK je a to som si ja v sebe musela upratať, že každý to má inak nastavené.