Strach z odchodu dieťaťa
Ahojte žienky, ako ste dávali odchod dieťaťa z domu?
Moja dcéra má len 13, uvažuje o SŠ, kde by musela byť na internáte. Psychicky to znášam dosť zle, po večeroch si niekedy aj poplačem, keď si predstavím, že odíde a to nehovorím o tom, že ma chytajú aj myšlienky, čo budem bez nej robiť keď bude dospelá a odíde natrvalo z domu.
Som z toho veľmi smutná, viem, že je to normálne, že dieťa si pôjde svojou cestou, ale nejako to nezvládam.
Prosím, ako ste to dali vy? Ako ste zvládli to, že Vám dieťaťa odíde z domu a zrazu tam ostanete len vy a muž, s ktorým nemáte až tak veľa spoločných záujmov?
Ten pocit, že odíde vo mne vyvoláva veľký strach.
Mne už dve deti z domu vyleteli. Tretie má tiež 13r. Pocit som mala, akoby mi odišlo kus srdca. "Posmútila som si", ale beriem to ako kolobeh života. Deti mi nenahrádzali zmysel života, mám veľa aktivít, na ktoré sa teším, že budem na ne mať čas. A však zas prichádzajú vnúčatá, proste kolobeh života. Hovorí sa, že "jedno dieťa je len pre strach".
Ty a muž si budete musieť znova vybudovať vzťah, ktorí ste asi kvôli dieťaťu zanedbali.
No, žena stratí svoju totožnosť 2 krát- keď porodí a zahodi svoje staré ja a stane sa matkou a druhý krát keď deti odíde z domu a matka sa nemá o koho starať. Treba znovu objaviť svoju starú totožnosť- teba nematku, nájsť si koníčky a záujmy, starať sa o teba a o muža.
dcéra maturuje a už teraz sa trasiem kde pôjde na vš... je to moja pravá ruka takže o to ťažšie...
Mate jedinacika? U nas v rodine sa to znášalo normalne,sestra chodila na intrak od 14tuch,mama za nou neplakala,mala doma este tri deti a vela roboty okolo domacnosti a statku.
Neporadim ale sucitim. Tiež neviem ako to zvládnem. Na druhej strane to ale chcem. Nech je v živote samostatná, nie prilepená na mame celý život.
Bola som šťastná,že ide do sveta a buduje si svoje vlastné šťastie,nikdy som nechcela aby ostalo moje decko na jednom mieste
Ako vobec by som to nebrala tak tragicky, ved ide o tyzden! Okrem toho mozno sa jej vobec nebude pacit a namiesto pobytu na intraku bude dochadzat - kolega ma tak dceru ze nechce byt na intraku a radsej hodinu dochadza (13r dievca).
Inac, co ja by som zato dala aby mi boli na intraku - moj najstarsi mohol ist do skoly v BA (SS), no namiesto toho ostal na skole v blizkosti (10minut)...velmi lutujem, nakolko uroven je neporovnatelna - ale tak, nechcel byt na intraku a tym padom bolo vsetko vyriesene (nie preto zeby bol na mna/nas taky naviazany, ale ma rad svoje pohodlie a zname okolie)
Najst si spolocne zaujmy, dalsia moznost je pes/ macka a este dalsia je napr pestunstvo.
Môj syn má 13 . Tiež ma vyhliadnutú školu s internatom .
Ja som sa však už od jeho narodenia nastavovalav podľa tohto :
Vaše děti nejsou vašimi dětmi. Jsou syny a dcerami Života, toužícího po sobě samém. Přicházejí skrze vás, ale ne od vás. A třebaže jsou s vámi, přece vám nepatří.
Můžete jim dát svou lásku, ne však své myšlenky, neboť ony mají své vlastní myšlenky.
Můžete dát domov jejich tělům, ne však jejich duším, neboť jejich duše přebývají v domově zítřka, který vy nemůžete navštívit dokonce ani ve svých snech.
Můžete se snažit být jako ony, nepokoušejte se však učinit je podobné sobě. Neboť život nekráčí zpět a nezastavuje se u včerejška.
Jste luky, z nichž jsou vaše děti vystřelovány jako živé šípy. Lučištník vidí na stezce nekonečna terč a napíná vás svou silou, aby jeho šípy letěly rychle a daleko. Ať napínání rukou Lučištníka je pro vás radostí. Neboť jak miluje šíp, který letí, tak miluje také luk, který je pevný.
Mojim odchodom sa vzťah k rodičom len zlepšil, boli sme si bližší, vzácnejší. Treba deti nechat vyletieť z hniezda, aby sa naucili letieť a stat sa zodpovednejšiimi.
A áno ,som mama a v kútiku srdca mi je to ľúto , no nie to ,že ide preč ,ale to ,že ten čas detstva ubehol tak rýchlo a nevráti sa . No otvára sa pred nami niečo iné a pekné.
Keď sa narodil ,uverejnila som fotku s popisom " ukážem ti celý môj svet , a keď ti nárastú krídla ,budem šťastná ,keď vyletis a ukážeš jedného dňa mne ten svoj "
Som rada za jeho individualitu ,a za to aký človek z neho rastie ,a to ,že o dva roky pôjde možno preč z domu ,a možno sa domov bývať vlastne už nevráti mi len pripomína čas ,ktorý s ním môžem ešte plnohodnotne využiť . Okrem občasného nervovania pre neporiadok v izbe ,až po naše spoločne koníčky
Keď som ho brala v septembri na internát, presne ten pocit, že mi odišiel kus srdca.
Teraz v októbri si to už užívam 😂, mám menej práce, viac času na seba, menej bordelu, nervov🙈
začni žiť.
a teším sa na piatok keď príde, a paradoxne sme si bližší.
@zafir01 to bol krásny text, uložím si ho 🙂
Autorka, načase, aby si sa začala venovať aj sebe. Mala svoje záujmy a iné oblasti, ktoré ťa okrem dieťaťa budú napĺňať. Moja dcéra odišla až na VŠ mimo (do USA, takže nedalo sa kedykoľvek sadnúť do auta a byť u nej za 2 hodinky). Bála som sa. Teraz je už dospelá a už je mama, A vieš čo? Aj teraz sa bojím. Je prirodzené, že sa ako matky bojíme. Ale nie je prirodzené premýšľať nad tým, že čo budeš robiť, ak ako dospelá odíde. Aj mne bolo smutno, že odišla. Ale chcela som pre svoju dcéru vždy to najlepšie. A tým nie je ostať doma pri mamičke. Tým najlepším pre dieťa je, aby malo svoj život a bolo šťastné. Byť naviazaný na dieťa. že život mimo dieťaťa akoby neexistoval - to je fakt veľmi smutné a načase začať s tým niečo robiť.
No moj syn je taky maznacik, ma 10 a spi somnou este. Aj dcerka. Moji aj muzovi surodenci sme zostali byvat vsetci blizko rodicov. Casto sme spolu. Tak ja velmi verim a dufam ze moje deti ked toto vidia od malicka tak neodidu daleko. Snazim sa ich ucit ze rodina je najdolezitejsia.
Je to normálne mne plakala kamarátka, keď sa jej 23 r dcéra odsťahovala z domu a to len o kusok, ale už to nebudú spoločné raňajky, rozhovory, nakupy..atď...
Poplaces si, posmutis ako každá citlivá mama.Nic iné ti nezostane ona musí žiť svoj život, a ty zase oprášiť kamarátstva, kúpiť si psa, alebo zobrať na milosť muža a tráviť čas s nim, lebo aj oni to majú ťažké, keď deti odídu.My sme boli v septembri pár dní bez dcéry to strašné ticho čo bolo doma aj, keď sme išli s mužom preč a mali program odratavala som dni.Vacsina mojich kamarátok sú také "opicie mami" a majú už staršie deti ako ja a jedno odíde a traja sa vrátia už majú malé vnúčatá, takže zase majú plný dom a tie, ktoré nie musia nájsť to svoje čo ich bude zase naplnat
@gleep1 to je veľmi pekne napísané
@podbel2512 tiez to tak máme, že sme od seba 15 min s rodičmi a tiež by som bola najradšej, keby som nevidela dieťa 3x ročne na sviatky ako v niektorých rodinách, ale dcéra si raz nájde priateľa, a možno odide stovky km, alebo na iný kontinent.
@biba_18 veď každá tu mame vlastnú totožnosť, nehráme sa snad na niekoho iného, keď sa ale žena stane matkou je to metamorfóza, hoci ma stále svoje koníčky a záujmy. Aj ja mám záujmy a kamošky, to ale neznamená že som nezmenila a nestratila kus svojej starej identity. Veľmi veľa odišlo a veľmi veľa prišlo. A keď deti odídu znovu bude musieť niečo odísť a niečo nové prísť.
@podbel2512 Ja mam super vztah s rodicmi a skrz karieru a teraz uz vztah som prec od 19tich. Ako myslim tak 200 km a viac, teraz 5 rokov uz vyse 600km. Ale som s nimi v dennom kontakte. Je to casto osud, nie zamer
už som zostala s manželom sama bez detí, sú už veľké, ale ja aj manžel sme to znášali a stále znášame ťažko. ...prázdne izby a ticho. Ale raz to muselo prísť, tak to je....som šťastná, že sa im darí a vlastne nepotrebujú rodičov, zvládli to a sú samostatní...často spolu aspoň telefonicky komunikujeme, a stretávame sa, .....ale to je život, a nič neurobíme, musíme ich nechať ísť
skus sa na to pozriet naopak "co bude ona robit bez teba".... a zacni ju na to pripravovat a tym sa pripravis aj sama psychicky na to, ze to da ona a tym padom sa nebude o nu bat a das to aj ty 🙂 drzim palceky
Tak jej spravte surodenca😅
Spomen si, ze okrem mamy si aj zena a manzelka.
Zivot sa ti nemoze tocit len okolo dietata, ktore este velakrat pride na vikend domov z internatu SS a potom aj VS. Este veeeela casu mate v spolocnej domacnosti a ty sa sustred aj na seba aj na vas s muzom.
Je smutne, ze nemate nic spolocne
Treba si nájsť vlastné záujmy, alebo nové spoločne s manželom. Úplne chápem, že vám bude vaše dieťa chýbať, ale je treba si uvedomiť, že vaše dieťa nie je váš majetok, nie je vám nič dlžné a musíte sa zmieriť s tým, že s vami nebude navždy. Musíte si to trošku prenastaviť v hlave, inak sa budete stále zbytočne trápiť.