Rešpektujúca výchova v puberte nefunguje. Čo robím zle?

chlapci 14 a 16

@annkab2000 z tvojho pohladu je to respektujuca vychova. Z ich pohladu si slaba matka a oni si mozu robit co chcu. A je uplne jedno co budu robit, lebo jediny vysledok bude hromada sladkych kecov ... Byt tvoje dieta, tak prisaham, ze si robim co chcem a mam ta uplne na haku. Ved by som z toho, ze nieco vyvediem aj tak nemala ziadny nasledok 🤷‍♀️

Prestať s tvojou rešpektujúcim výchovou, vidíš že to nefunguje
A zaviesť rezim ….nerespktzjes ty mna, nebudem ani ja teba

Koniec koncov, to už nie sú malé deti, veľmi dobre chápu, že akcia vyvoláva reakciu

@annkab2000 priatel? Dedo? Mas niekoho, kto im vie lepsie dohovoriť? Pri takto velkych detoch uz nejake facky za mna nepomôžu. Tu uz iba cez vyhody. Ziadne vreckové, ziaden internet doma, ziadne dobitie telefonu, ziadny kamosi, neberiem a nevarim a neupratujem. Akonahle by mi moji chalani doma nieco na mna povedali, tak by som uplne v klude sedela cely tyzden s vylozenymi nohami a kupila max chleba a nepohla pre nich ani prstom.

@annkab2000 ja by som radila ísť nejakou strednou cestou. Je fajn fungovať vo vzájomnom rešpekte,ale v prvom rade by mali vedieť,že si ich mama, tá, ktorá nesie zodpovednosť za ich konanie, ktorá sa stará,aby mali čo jesť, kde bývať, čo si obliecť. Píšes,že si sama. To musí byť veľmi náročné. Ale hlavne mám pocit, že až príliš sa snazis. Skús viac autority, keď chlapci kašľu na Tvoje pocity, tak na chvíľu na nich myslí Ty a kašli na tie ich. Daj im najavo, že aj keď si tu stále pre nich, to, čo povieš, to platí. A byť bez telky nie je dnes žiaden trest. Alebo ich nechaj, nech si navaria, upracú, pripravia všetko. Nech sa snažia. Osobne si ale myslím,že to prejde. Sú v takom veku.

To je pekné, že ty inú výchovu neuznávaš ale im očividne nestačí. Musíš sa prispôsobiť.

U niektorých deti toto proste nefunguje ako vidíš...neexistuje knižkou typ výchovy,ktorý by si primerane veku a povahe dieťaťa nemusela prispôsobiť..

A k téme som prísna mama.. nikdy som ich neudrela a takmer nikdy nekricim. Aj ja veľa vysvetľujem. Ale mame pravidlá, mame tresty a mame rešpekt...

@annkab2000 je nacase s respektom pritvrdit. Ok, chalani, nepocuvate, uvar si sam, oper si sam, chod do obchodu sam. Mne z vas ide hlava vybuchnut, potrebujem relax, idem do kina, caute. A ked uz budete varit, nechajte mi trochu.

Rešpektujúca výchova u puberťakov. 😂😂😂Preber sa žena z toho sna. Zober mobil, vypni wifi a rešpektujúco im vysvetli, ako sa do prdele budú chovať. Lebo späť nedostanú.😂

Nemám ešte deti v puberte, teda osobnú skúsenosť a nikdy presne neviem, čo sa chápe pod rešpektujúcou výchovou. V každom prípade nie som nejako prísna matka, môj muž nie je prísny otec. Máme pár základných pravidiel, ktoré sa v zásade dajú zhrnúť do dvoch slov - neubližovať a neničiť. S deťmi komunikujem o tom, čo je v poriadku a čo nie je a dávam im logické vysvetlenia prečo je to tak.

Písala si o tom, že synovia používajú hrubšie slová, ale nič ďalšie si nespomenula. Je toto jediný závažnejší problém? Ak áno, osobne by som to neriešila pokiaľ, je to medzi nimi dvoma. Sú to veľkí chlapci, nemusíš ich pred sebou navzájom ochraňovať. Oznámila by som im, že ak sa majú tak v zuboch a príde im takéto vyjadrovanie v poriadku, nech sa tak nazývajú za zavretými dverami tak, aby ma svojimi hádkami neobťažovali. Ak sa takto mienia správať ku mne, nech si uvedomia, kto im financuje život. Pokiaľ by sprosté vyjadrovanie ku mne pokračovalo, odstrihla by som ich na začiatok od prístupu na internet a vreckového. Ak chcú, môžu si nájsť brigádu a platiť si to zo svojho - v tomto by som neustúpila, hoc by to malo trvať mesiace.

Nuž,neskoro......takto to vyzerá,ak dieťa nemá od malička stanovené hranice.
Nerešpektujú ťa,lebo nemusia.Lebo vedia,ze tvoja slová sú len prázdne litánie každý večer ale skutky žiadne.
Si slabá na nich a oni to vedia.
Žiaľ na 14 ročného je neskoro.To uz nedobehnes

Viem ze to nechces pocut, ale na 14 a 16 rocnych este k tomu chlapcov je toto uplne nanic. Taketo Tvoje reci maju vies kde. A ak nieco nezmenis, bude to este horsie. Uz dost ze si na nich sama matka (nespominas otca??), a este aj takymto pristupom, ze Ty im budes vysvetlovat vyplakavat a urazat sa... 😃
Pre dobro tych chlapcov Ta prosim (aby sa z nich mohli stat chlapi) zacni vychovavat.

Vysvetluješ aby ťa rešpektovali? 😱 niekde nastala u vás chyba.
A odporúčam jednu základnú vec u druhého pohlavia, nehovoriť, že ťa niečo zraňuje. Veď to im len dávaš návod.

Chlapci veľmi potrebujú mužský vzor. Mama je mama, ale aby si nastolila poriadok s dvoma pubertakmi, to by si musela byt až despoticka. A to zas nechceš lebo puberta prejde ale vzťahy budete mat narušené navždy. Ani neviem co poradiť. Možno nezakazuj, len pre nich prestan robiť to načo sú zvyknutí, ved si vedia spraviť sami, keď sa k tebe chovajú ako ku kamoške, kamoška nevyvara obľúbené jedla, neukladá prádlo do skrine...

@annkab2000 Toto nie je respektujuca vychova, to je jednostranne respektujuca vychova. Ty ich respektujes, ony Teba nie. Ja po svojich detoch nekricim, napriek tomu ma respektuju (a to teda nie su ziadne submisivne stvorenia, naopak). Mladsia ma 15, cize je v podobnom veku. Ked prekroci nejake hranice, tak mne staci pohlad a uz chape a ospravedlni sa, ze to prehnala. Proste, ak Ta niecim nastvu, tak im to musis dat najavo. Slusne, bez zdvihnutia hlasu, ale chladnejsim tonom, aby sa aspon zarazili. A musis byt dostatocne tvrdohlava a nepovolit. Len je blbe, ze si to nechala zajst az do puberty, takze bude narocne ich vychovat.
V skole sa ako chovaju k ucitelom? Tiez si tak dovoluju?

@annkab2000 Nuž na tvoje deti zdá sa moderný výmysel zvaný rešpektujúca výchova nefunguje. Keď raz máš deti mužského pohlavia a ich otec má výchovu detí na háku tak sú situácie keď sa vo výchove z času na čas musíš správať tak ako by sa správal muž lebo s prístupom chrumkavá láskavá submisivna mamička z nich vychovas rozmaznanych sebeckych spratkov.

Oprav ma, ak sa mylim, ale respektujuca vychova ma byt o obojstranom respekte, nie, ze respektujem zelania, potreby, spravanie deti a oni nemusia... Sama pises, ze si prejavila aj negativne pocity, pocitili dosledky. No tak v tom pokracuj. Uz su velky, v zivote sa s nimi nikto okrem Teba maznat nebude.

Za druhe, ako jediny problem spominas, ze nadavaju. Komu? Sebe navzajom, ci Tebe? Ak sebe navzajom, neries. Su to dvaja pubertaci, co si nevedia prist na meno. Toto je pre vacsinu surodencov v podobnom veku kriticke obdobie. Toto sa utrasie (so sestrou sme si tym v puberte presli, videla som to u kamosiek, sesternic v ich surodeneckych vztahoch), casom sa to zlepsi, zase budu partaci. Ty im nerob policajta, nevstupuj do ich konfliktov. Max povedz, ze podobne prejavy nech si nechaju kym tam nie si.

Ak takato komunikacia je smerom k Tebe, tak prejav svoje pocity - smutok, hnev, sklamanie, lutost. Nech vidia dosledok svojho jednania. A zatni zuby. Puberta je narocne obdobie, ale tiez je to len obdobie. Ak si s chlapcami mala pekny vztah, ako pises, tak sa to s najvacsou pravdepodobnostou vrati do starych kolaji, ako sa im trocha ukludnia hormony.

na kazde dieta plati nieco ine, u teba to nie je o vzajomnom respekte, nemas autoritu, stale to mozes napravit, ale bude to tazka cesta, moja znama bola pre svoju dceru matkou, priatelkou, dovernickou, bola pre nu vsetko, dodnes spolu byvaju, ale jej dcera ma uz 30, stale ju zivi mamka, hranice boli prekrocene vsetky, vyskoku skolu opakovala na 5 krat, nedokoncila ju, nepracuje, ked je dobre, su naj priatelky, ked je zle, tak dcera pouziva nadavky a sposoby, ktore sa nedaju napisat, jej dcera je celkom mudra, ma rozumu viac ako priemer, ale s mamou kyve, lebo moze, myslim, ze matka pokazila toho viac, jej dcera je aktualne stratena v zivote, zial, sposobila to jej matka tou svojou prilis chapajucou, vysvetlovacou, liberalnou vychovou, jej dcera stale nie je pripravena do samostatneho zivota, co s nou bude, az jej matka navzdy odide?

Problém rešpektujúcej vychovy je, že každý ju chápe po svojom. Ty repsektujucu výchovu síce uznavas, ale deti si z nej nevzali nic, pretoze rešpekt nemajú. Respektujuca vychova by mala byt obojstranná - to znamena, že ako ty rešpektuješ právo deti na názor atd, majú rešpektovať aj ony teba. Nielen ty ako mama ich, to nie je rešpekt, ale sialena obeta. Mam taku kolegynu, jej synovia majú davno po 25ke a to, akým sposobom sa s nou rozprávajú a ako si k nej dovoľujú aj davno po puberte, ma vie vždy zaskočiť. Absolútne bez rešpektu, beru ju ako handru, ktorá vždy priskoci, spravi, dá peniaze. A nemá názor, lebo ak ma, vysmejú ju. A ona to ticho rešpektuje… 🙈 ja mam dvoch synov, jeden je zacinajuca puberta a neviem, čo ma ešte čaká, keď bude na strednej napríklad. Som na nich sama, s otcom trávia cas, ale skôr kamarátsky, bez nejakej extra vychovy. Cize všetko riesim s deťmi ja a absolútne by to nemohlo ísť, ak by som bola takáto submisívna. Respektujem ich názor, respektujem, že sa im nieco nechce, aj že si lezú zrazu na nervy a aj to, že hormóny plieskaju a starsi je celkom iné dieťa ako pred rokom. Vidím aj to, že sám z toho je niekedy trochu mimo, čo sa s nim deje. A tak k nemu aj pristupujem. Veľa sa rozpravame, veľa si vysvetľujeme a dokonca netrvam na tom, aby nieco bolo urobene hneď v sekunde - ani mne sa veľakrát nechce. U nás sa netrestá, nebije a kričí ozaj malo, ale to je skôr o mne, ked uz kričím. Ale na druhej strane - keď nieco prestrelia, nie je priestor na dohováranie, vysvetľovanie, proste tu a teraz ste ma nahnevali, ma to taký a taký dôsledok. Z mojho pohladu som respektujuca (i keď z iných pohľadov isto nie 😀). Ale od malicka majú nastavené urcite hranice a keď už je niecoho ozaj veľa, stačí povedať rázne a vedia, že už je toho dosť a ani neskúsia ďalej provokovať. Su to chalani, proste dvaja kohuti na smetisku a tam asi ťažko budes hľadať nejaky mier a holubice. Proste je to obdobie, no ty mozes veľmi prispiet k tomu, ako sa vase vzťahy vyvinú ďalej. Aj ich medzi sebou. Neurážaj sa, nedohovaraj citlivo, čo ta zranuje - viem, že sa ti to nebude pacit, ale to je vydieranie, nie vychova. Radsej im daj normalne najavo, že ta proste naštvali, pusti von aj tu negatívnu emóciu. Sladke dohováranie ani ofuky nepomôžu. V tomto štádiu už urcite nie.

A keďže sa pýtaš na radu, ako to zvládať - ako pisem, neviem, čo ma ešte čaká, keď budú mat 16/17/18, ale ak máš synov a si na nich sama, mojou radou je, že musis sa správať v niektorých situáciách aj ako chlap. Musis byt nielen láskavá, ale aj prisna a keď das zakaz telky, tak na tom trvať. Netreba kričať, netreba zákazy, ak to tak necitis, ale v tomto štádiu prestaň byt mamou, ktorá im znesie aj modré z neba, aby boli spokojní a rešpektovaní. Milovaní môžu byt aj bez full servisu, bez dohovárania a tvojho ustupovania. Možno ich skus brat už viac ako starších, než ako malé detičky a keď chcú mat práva, nech majú aj povinnosti - nech to znie akokolvek blbo. A ešte dalsia vec - pises, že nehovoria vulgárne nadávky, ale nadávajú si medzi sebou. Možno aj pre teba je tu priestor na zamyslenie, či ozaj kazdu “nadávku” musis riešiť a rozoberať. Či ta snaha o pokojnú domácnost na nich nepôsobí úplne opačne. U nás sa aj posekaju, aj rýpu do seba, aj starsi povie mladšiemu, že je “kidík” a mladšieho to vytaca. Ale aj mladsi neostáva nic dlžný staršiemu. Uprimne - mna to rozculuje, pretože ja so sa s bratom nikdy nehádala a nerobila si zle, ale medzi nami je 9 rokov rozdiel. Ale moji - rovnako ako tvoji - majú rozdiel 2 roky. Je to kriticke obdobie, kedy si musia tie emócie vysporiadať aj sami. Nechaj ich trochu žiť ten život, ucit sa vysporiadať tieto emócie aj samych. Nenut ich k tomu, aby mali za kazdu cenu láskavý vztah, lebo mozes viac pokaziť ako pomôcť. A naozaj to nemyslím zle. Ale skôr sa sustred na to, aby si si ty získala urcitu autoritu - napr chcú jesť? Ok, poďte mi pomôcť s prípravou. Vysmejú sa ti? Tak nenavar. Chcete desiatu? Poďte si urobiť, ste dosť velki. Chcete odo mna nieco? Počkajte, pijem kávu, ked dopijem, pozrieme sa na to. Alebo skúste sami, isto zvládnete. Ono to ide ťažko, len nesmieš povoliť. Len je najvyssi cas, aby si čosi zmenila a pouvazovala nad tym, či ta respektujuca vychova nezašla priďaleko.

no... cele zle, co ti poviem. Ale to je o tom tvojom vyklade slova respekt.

Ja som davala detom autoritativnu vychovu - okrem telesnych trestov samozrejme. Bolo vzdy po mojom. Zmenila som ju ked mali 9-10 rokov a isli do puberty, kedy som paradoxne polavila - pretoze hranice boli jasne stanovene a dosledkov si boli vedomi. A ked uz mali 12 --- to uz s nimi jednam ako so seberovnymi -- ja mam ale vysoko nadane deti, takze mentalne v 12tich boli na urovni 16-18 rocnych a tam uz proste s vychovou nespravis nic, to uz musis RESPEKTOVAT ich nazory. A fungujeme, nedovolia si ani len z polovice to co tvoje deti.

musis na nich tvrdo --- ale nie stylom ze ich budes bit ci zakazovat im veci... ale musia pocitit dosledky - neoper, nenavar -- nauc ich to, ukaz ako sa to robi a dovi dopo, mas ruky, sprav si. Moji velmi dospeli ked som zacala chodit externe na vysku - proste vacsinou v soboty som v skole, musia sa prestravovat. Inak budu hladni. Ziadne take, co chcela moja matka -- ze navar im, aby si zohriali.... neexist. Ja zabezpecim, aby si mali z coho uvarit, a tam koncim.

@annkab2000 veľmi chceš, aby ste mali pekné, harmonické vzťahy, ideš respektujucou výchovou a ja to naopak veľmi oceňujem. Ako píšeš, nie všetko funguje, niečo treba zmeniť. Nie je to ale ani dôkaz o tom, že to u vás zlyhalo, skôr že stále môžete niečo vylepšovať.
Možno sú to v prvom rade tvoje predstavy o tom, že takýto prístup prinesie len pokoj, lásku, že nebudú žiadne vážnejšie konflikty a krízy?
Aby to fungovalo, nie je to len o počúvaní, vysvetľovaní, milom správaní k tomu druhému, hľadaní riešenia, ale respekt ma byt obojstranný (no najskôr ty sama potrebuješ respektovat svoje pocity, potreby, uznat že sú rovnako dôležité), treba zaviest i pravidla, chrániť hranice, v niečom prenechať zodpovednost, v niečom si ju ponechať.
Prepáč, ale skutočne si si niečo zisťovala, vzdelavala sa, precitala aspoň nejaku literatúru, aplikovala rady o respektujucom prístupe?
Radšej by som hladala pomoc u nejakého odborníka, dohodla 1-2 konzultácie s niekym kto tomu ozaj rozumie, pretože vela diskutujucich skutočne nevie, ako vlastne taká výchova vyzerá, maju na to iba nejaký názor.

@annkab2000 tak aspoň vidíš ,že to nefunguje ľudia a hlavne deti potrebujú hranice a tvrdé dodržiavanie týchto hraníc,to niesu tvoju kamaráti ,ale deti a ty si tu teraz na to aby si ich vychovala .Hlavne pubertiaci potrebujú pevnú ruku a hranice,vtedy iba vtedy vedia čo môžu a nemôžu a nemajú zbytočne ťažkú hlavu .Ja nechápem u detí toto vysvetľovanie dookola,poviem raz , upozorním dva krát a potom trest,ktorý som oznámila ,hneď pri prvom upozornení ,viac ma nezaujíma

Zdravím. Nesúhlasím s názorom, že u pubertiakov nefunguje respek.výchova, ďalej ale súhlasím s niektorými príspevkami, že z tvojho pohľadu to môže byť rešpektujúca výchova, ale otázka je, či je to naozaj tak. Vravíš, že nastavuješ hranice. Ako konkrétne? Skús dať príklad. Dlho som si myslela, že dávam deťom hranice, ale nebolo to tak. Až keď som prečítala rozhovor s jednou psychologičkou, zistila som, že sa mýlim. Vravela, že hranice dávame vtedy, keď deťom hovoríme, čo urobíme my, keď neposlúchnu, aké dôsledky vyvodíme my. Nie sú to ani zákazy, ani dohováranie, ani vysvetľovanie. A malo by sa to vzťahovať na danú vec, ktorú robia. Napr. Ako píšeš nadávajú, dovoľujú si k tebe. Aký dôsledok si z toho vyvodila? Zakázala tv, ale to s ich nadávkami možno nesúvisí. Ak to majú napr.z internetu, zakázať internet dovtedy, kým sa nezačnú vyjadrovať slušne. Ak od kamarátov, obmedziť stretávanie na isté obdobie a vysvetliť, že keď sa nechajú ovplyvňovať negatívne, tak sa budú s nimi menej stretávať ( hoci táto rada je dvojsečná a tínedžeri to znášajú asi ťažko). Ak by si dovoľovali ku mne, skúšala by som zistiť, čo si skutočne myslia, prečo mi nadávajú, úprimne sa spýtať, čo ich k tomu vedie. Niečo ako: vidím, že sa nás vzťah zmenil a prekáža mi to. Chcela by som, aby sme sa k sebe správali slušne. Je to nejaká výzva od kamarátov? Chceš sa cítiť dôležito? Alebo prečo sa takto správaš? Mám sa k vám správať rovnako? Nadávať vám? Možno vyskúšať na jeden deň to aj spraviť, aby to videli z tvojej perspektívy. Ak by to pokračovalo, tak by som vysvetlila, že ak ma nerešpektujú, bude to mať dôsledky v tom, že ja budem z toho smutná, nahnevaná a nakoniec im to aj tak neprospeje.
Je to ťažká situácia a naozaj držím palce, aby ste to vyriešili.

@elizabeta56 tým, že im to nakoniec neprospeje som myslela niečo podobné, ako bolo už spomenuté v jednom komentári, čiže keď som nahnevaná, nevarím, starajte sa, neperiem, starajte sa a podobne, chcete vreckové, choďte na brigádu. Samozrejme v chladničke by bolo čo jesť, ale nie varené, dokým by sa nespamätali. Rešpekt musí byť vzájomný a deti musia vedieť, o čo prichádzajú, keď doma pohoda nie je.

Chcela si vedieť názor od človeka, ktorý realizuje rešpektujúcu výchovu detí v puberte. Vychovávam v rešpektujúcej výchove 15-ročného syna od jeho narodenia. Ja chápem a realizujem tento štýl výchovy v plnom obojstrannom rešpektovaní - ja rešpektujem moje dieťa, ako človeka s potrebami, názormi a individualitou, ale zároveň ho rešpektujem a vnímam ako dieťa, ktoré nemá v jednotlivých etapách vývinu kapacitu ako dospelý človek a potrebuje smerovanie a pomoc a ono ma rešpektuje ako človeka, ktorý má taktiež svoje potreby, názor a individualitu, ale je zároveň jeho rodič a preto ku kompletnému rešpektu patrí aj akceptovanie všetkého čo z tohto postu vyplýva. Nezbavujem sa týmto štýlom výchovy zodpovednosti za plnú výchovu svojho dieťaťa posunutím sa do role kamaráta, naopak je to štýl, ktorý toho vyžaduje oveľa viac, keďže ma vníma aj ako priateľa musím mu byť plným vzorom a zároveň rodičom, ktorý ho miluje, ale aj vychováva a vedie.

Sú to pubertaci, tvoju rešpektujúcu výchovu majú vieš kde ...