Problémové stredné dieťa

Len pre príklad uvediem dnešok . Najmladšiu som uspala na obed . Najstarší sa zavrel do jeho izby a volal so spolužiakmi . Vonku príliš horko . Zavolala som stredného k stolu na obed ,a aby bol chvílu vnútri v chládku , aby sa neprehrial .
Syn sa na mňa z dverí rozkrical , že isto nie a buchol dvermi a šiel na dvor sa voziť na bicykli. Tak som ho šla zavolať , cestujem " masti do vnútra , tretí krát ti to už nebudem hovoriť " a on na mňa krik ,že " ty masti , a nekrič ty ... Ty hlúpa mama "

Mne už dochádzajú slová , ako mu už vysvetliť ,že toto chovanie nie je ok.

a ako si reagovala keď ti toto povedal? aké má následky jeho chovanie??

ako si zareagovala na tu odpoved?

Vysvetliť? Potrebuje pevnú ruku a nie vysvetľovanie.

Preco si este nebola u psychologa s nim? Moze to byt aj diagnoza. Ja by som teda na ziadne odporucanie od uciteliek a specialnych pedagogov necakala v tomto pripade.

je dobrý nápad ho dávať do zš? s takýmto správaním? sa mi nezdá že je to ok...
a čo na takéto správanie povie ocinko - ako zareaguje on.
lebo ti poviem že môj otec by so mnou vyrazil dvere....

Raz by mi dcéra povedala, že som hlúpa

Jedna by mu letela a aj druha. Ani psychologa by nepotreboval

Dostanes tu urcite nespocetne rad, ako mate byt s muzom na neho tvrdsi. Ako mu netreba nic vysvetlovat atd. Ja odporucam zajst za dobrym psychologom - obom rodicom a poradit sa ako pristupovat k takto spravajucemu sa dietatu. Tlak vytvara protitlak. Nemozes ocakavat, ze ked ty na neho zakricis, aby mastil dovnutra, ze bude reagovat inak ako reagoval. Z tvojho popisu mam pocit, ze si uz zufala a verim, ze je to narocne. Je potrebne to riesit komplexne a mozno aj mala zmena v pristupe u neho spravi velky obrat. Nehovorim z vetra. Mam to overene v praxi. No a v skole moze byt velky problem, ale aj velky pokoj. Zalezi na akeho ucitela natrafite, aky velky bude kolektiv, aky podporny tym budu mat na skole. Riesila by som to uz teraz.

Presne tie rady vyššie ( od niektorých užívateliek)si určite neber k srdcu.

Je to ina povaha ako ostatné 2 deti, chce to iný prístup, viac trpezlivosti, trvať na svojim, dookola vysvetľovať…ale v prvom rade ho neporovnávat so súrodencami.
Ty a manžel ste boli akí ako deti? Ste obidvaja kludasi?

@dennissa16 ja som mala veľmi prísnych rodičov . Bola som až veľmi utiahnuta . Manžel to mal doma zas dosť voľné , ale nebol s ním problém .

Ide o to .ja ako dieťa som bola bitá . Mama pila ( v mojich 15 odisla od rodiny ) a veľmi kričala . Otec mal doslova spartansku výchovu .
Manžel mal rodičov ,ktorí deti nikdy neudreli.
Povedala som si ,že neurobím deťom to ,čo mne moji rodičia .
A porušila som to pár krát . Ale na toho stredného nefunguje ani krik ,ani bitka ( neraz dostal po zadku rukou ,tak že on sa vtedy ešte viac naštve )

V škôlke mal aj rešpekt , neboli s ním problémy , úlohy vypracoval , učiteľky poslúchal. Hoci vždy raz za určité obdobie niečo vyviedol , čo bolo viac úsmevné ,ako nebezpečné ,či nejako pohorsujuce .

Ženy ,ja som mu dnes na to nepovedala nič . Prišlo toho na mňa už veľa ,a nemala som silu .
Teraz je preč . Šiel s dedom . Keď ma aktivity ,ktoré ho bavia ,je ako med . Na bicykli s nami vie stráviť celý deň bez jediného momentu ,kedy by bol " zlý " .
Ale nemám vždy silu a čas sa venovať jemu ,a vytvárať okolností tak ,aby bol on spokojný,a ani to nemám v pláne . A vtedy je peklo .je to tak od jeho narodenia . K psychologicke som s ním objednaná na koniec leta . Zatiaľ len k tej špeciálnej ,venujúcej sa učeniu a pozornosti , keďže tie ,co boli v škôlke vyjadrili podozrenie ,že by bolo dobré ,aby sme šli na pre testovanie a mali usmernenie .U nej si chcem ísť aj po radu a nasmerovanie ,či nie je potrebný iný psychológ .
Do školy ho odporúčali na oboch pretestovaniach . V novembri má 7 r. Čo sa týka pracovných povinností , on zas urobi viac ako ten 13 ročný ( ten je na prácu lenivý ) .
Napríklad izbu si stredný uprace lepšie ako starší . Vonku okolo domu tiež vie pekne pomáhať .
Ale on je tak energický ,že mu nestíhame .

Muž je v práci , nebol doma . No keď také niečo počuje , vyletí za ním a vie naňho nakricat slušne vezme mu jeho hobby ( bicykel , štvorkolku ) . Ale nebije ho . Nikdy na deti nesiahol , a povedal ,že to asi ani nedokáže .
Keď je muž v práci , vie už najstarší syn dohovoriť mladšiemu ,a minule ho poslal ,aby sa mi omluvil .

Ja nechcem vyznieť ako chuderka a nejaká ťuťka . Vždy som bola ja ta ,ktorá bola autoritatívna . Aj v manželstve ,hoci sme si rovní s mužom dom ja tá ,čo má posledné slovo . Ale toto sa mi vymyká z rúk .
Zvláštne je , že napríklad pri dedovi syn taký nie je .a v škôlke tiež je omnoho lepší .
Teda hľadám chybu niekde u seba .

Alebo môže syn ma jednoducho nerešpektovať doslova od narodenia ,a mať to v sebe ?
Otehotnela som s ním po smrti dcérky . Keď som sa dozvedela ,že to bude chlapec , bola som sklamaná ( viem ,povrchné ,ale píšem ako som to cítila ) . Po jeho narodení sa u mňa dostavila depresia ,úzkosť a postrauma . Mala som sny ,že on nie je ,a dcéru mi uniesli a nezomrela ... Zvažovala sa hospitalizácia ,ale zvládla som to nakoniec Ken ambulantne . No prvého pol roka jeho života bolo veľmi ťažkých . Cítil ,že tam psychicky nie som ,že stále smutim za dcérou ?

Občas premýšľam ,či sa toto nemohlo nejako odraziť vo vzťahu medzi nami . Lebo už hľadám možnosti všade

nie je trojrocna uprednostnovana viac? obzvlast po tvojom poslednom prispevku, kedze sa narodil ako treti a nie druhy.... on citi ze si k tebe moze dovolit, si voci nemu menej dosledna. Deti nemozes vychovavat rovnako, kazde je ine.

a suhlasim s vyssie napisanym - treba to riesit, bude mat sedem rokov a ak bude mat taketo spravanie v skole - dovi dopo.

musis to zarazit, je to sestrocny fracek - tymto stylom ta v 11tich posle do piiip lavou zadnou.

zarazit --- nemyslim ho mlatit a mat direktivnu vychovu, prave naopak - ta vychova co potrebuje ma byt laskava, musi citit ze je lubeny a akceptovany a ze to co robi nie je v poriadku

@kaktusik007 tak najmladšej sa venujem určite viac . Mala som komplikovaný pôrod s ňou ,ona mala problémy .. je mladšia , venujem sa jej viac.a aj staršiemu zas ,kôli jeho poruchám v škole .
Áno v tomto máš pravdu . Stredný syn má pravdepodobne o niečo menej našej pozornosti ,keď premýšľam . Hoci si ho aj manžel často vezme len sám .alebo ja keď idem na nákup , deti sú s mužom ,spýtam sa stredného ,či ideme spolu ,a cestou sa zastavíme na zmrzku . Minulý mesiac sme len so stredným šli do kina a na pizzu . Nech nás má chvíľku len pre seba , neviem či to je dobrá cesta . Musím sa poradiť s niekým .
Muž urobí tak ,ako sa dohodneme , neoponuje mi , nechá si tiež poradiť . No má pocit ,že sa našim deťom venujeme az až . My ako deti sme nemali ani 5% tej pozornosti ,čo oni od nás .

Chodíme stanovať k jazeru , chodíme na dovolenky , turistiky , vytvárame im zážitky , hráme sa karty cez víkend . Známi v našom veku ,či v rodine nerobia ani polovicu toho a deti majú ... Poviem úprimne " poslusnejsie " teda aspoň z nášho pohľadu

ono to nie je o mnozstve zazitkov, ale o pocite, ze to dieta vidi ze tu aktivitu robis s nim kvoli nemu, nie kvoli tej aktivite.... proste aktivne dieta pocuvat, vnimat....

a vidis teda, tam bude problem --- chce pozornost, chce aby ste o neho prejavili zaujem..... evidentne ten ma vtedy, ked hneva ---- tak hneva viac a viac --- lebo vtedy si ho vsimas a riesis ho.

o tomto to bude, zmen nastavenie - nemaj prioritu dceru a neuc sa so synom - ma 13, uz by mal vediet veci riesit si sam.... a ty sa venuj strednemu.

a toto inak vysvetluje aj tu slusnost v skolke a pri dedovi --- tam sa mu dostava aktivnej pozornosti, tam sa neciti byt odstrkovany ako sa citi pri tebe.

Prosím, skús si nájsť čas a vyhľadaj podcast počítám do tří a aspoň konkrétne časť o sourozencích si vypočuj... Nedávno som ju počula a veľmi mi rezonuje s tvojim pribehom, mnohé je tam objasnené o tzv. sendvičových stredných deťoch ako je ten tvoj, verím, že ti to môže dosť otvoriť oči... Držím palce 👍

@beky223
@kaktusik007 ďakujem vám 🙏 . Idem na to .
S najstarším je to už lepšie , skončil ročník s dvojkami , je dyslektik , dysgrafik ..a ešte pár porúch k tomu pridružených . Potreboval vela času . Keď som upustila od dvojhodinovej prípravy denne ,učiteľka hneď písala domov odkazy ,že sa malo venujeme doma učeniu a úlohám . S manželom sme mali predmety podelené ,keďže každý sme lepší v iných .
Idem na ten podcast . Milujeme strednaka ,a často vidíme ,že mu je ľúto ,že niečo vyviedol . A tak včas mi príde ,ako keby sám nevie ,prečo sa tak chová , príde sa pritulit, pomojkovat .
Vďaka ešte raz za usmernenie

je ina povaha ako zvysni dvaja, "narocnejsie" dieta a ty ho (mozno nevedomky) porovnavas. a on to citi. mame nieco podobne v okoli, tiez rodicia tvrdili, ze nerobili ziadne rozdiely vo vychove, ale my "zvonka" sme ich skratka videli. prostredne dieta ma narocnu poziciu, nie je ani najstarsi - vo vsetkom prvy, a este ked ma takeho sikovneho "dokonaleho" starsieho surodenca, ma pocit, ze sa mu musi minimalne vyrovnat, a aj ked sa mu vyrovna, tak to nikto neoceni, lebo ved to je "norma". a potom je tam mladsi surodenec, benjaminek rodiny, ktoremu sa venuje pozornost, starostlivost, a na prostredneho nie je tolko casu, kolko by mozno chcel alebo potreboval. ak mas pocit, ze to nezvladas, odporucam psychologa, ale pre teba, aby si sa naucila s tym pracovat, ze deti su rozne a ako vychovavat a venovat sa im, ked su traja. drzim palce

Mam tiež 3 deti, čosi menšie, ale teda je to pravda to stredné je problemovejsie, najmä z pohľadu ludi a inštitúcií. Ja ale mam pocit, ze každé z nich je v niečom problémové. Kazdy z nich má svoje dobré a zlé stránky. Ja práveže o našom strednom hovorím, ze ono vytvára tu atmosféru rodiny, keď sa hnevá dokážeme sa hnevať všetci a dokážeme byť nervózni, keď sa teší dokáže strhnúť všetkých a všetci sa tešíme. Kedysi ma to hrozne vycerpavalo, ale dnes si tu dynamiku užívam, užívam si, ze každý z nich je tak rozdielny a ze ta atmosféra je vždy úplne iná. Nestála. Možno aj toto je u teba problém, že jeho hnev a zlosť vnimas ako pokazenie a nie ako normálnu súčasť jeho a jeho osobnosti. Ja ako som sa prestala hnevať na stredné dieta a prestala som jeho správanie brat ako veľký problém, tak je to oveľa ľahšie a mam pocit, ze aj ta "dráma" akú dokázal urobiť je už oveľa mensia 🙂

Autorka, raz mala Adela v programe "Trochu inak s Adelou" hosťa, tuším nemecky hovoriaci psychológ, hovoril príbeh: že matka porodila dieťa a všetkým sa zdalo v tváričke nahnevané, ešte si robili z toho srandu,že také malé a už vidieť nahnevanú tváričku. Dieťatko povyrástlo a mama si na spomenula a opýtala sa toho dieťaťa, že či si pamätá, keď sa narodilo a bolo nahnevané, a dieťa odpovedalo, že áno pamätá, že keď bola tehotná a chcela chlapca a narodilo sa dievča, tak si to potom vysvetlili a vzťah sa medzi nimi zlepšil. Skús si pohľad v archíve, ak by Ťa to zaujímalo.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15363/4689..., tu je ten Thomas R. Verny je klinický psychiater

@madla60 uau ... Akoby o mojom rozprával . Tiež som hovorila okoliu ,že syn bol nahnevaný keď sa narodil.

Ahoj. Veľmi ťažké si to mala, keď ti zomrela dcérka. Ja osobne si myslím, že na vašom vzťahu so synom ten prvý polrok zanechal stopy. Bábätka si budujú vzťah s mamou v prvom roku života. A možno tebe sa zdá, že sa k deťom správaš rovnako, ale reálne to nie je možné. Každé dieťa je jedinečné a aj náš vzťah k nemu je jedinečný. Milovať ich môžeš rovnako silno, ale každé iným spôsobom a aj správanie k nim je iné, aj keď sa snažíš.

https://najmama.aktuality.sk/clanok/281732/synd...

podla mna si super ako to opisujes, drzim palce, zvladnete to

@lianka123 presne súhlasím.

Autorka, aj na mňa pôsobis, že si skvelá mama. Ide len o to, nastaviť sa na to dane dieta.
Ja mám len 2 deti a su úplný opak 🙂 druhý je úplný divoch, co na srdci to na jazyku..
Tiež mi všelijak v amoku povedal, ale vieš co….potom keď mi niekedy povie ako ma ma rad, vie tak uprimne vyznať city, že to nevie ani ten starší.
Vidím,že mu to je častokrát luto, ale proste vybuchne. Pracujeme na tom.

Mam jedno take ako popisujes. Bikta je zbytocna, iba vsetko zhorsi. Moj je hypersenzitivny. To znamena extremne vnimavy. Obcas mam dojem, ze surodenec mu neprospel. Nemam nan tolko casu a on ho potrebuje. Potrebuje extremne kludne prostredie. My sme uplne normalna rodina, ale obas potrebujem aj hlas zvysit. A uz to mu nerobi dobre. 150% zrkadli moje spravanie. Ak ja zvysim hlas, on zvysi este viac. Ak ja poviem hned on to slovo zavne pouzivat pri vsetkom. Ak ja poviem, ze pocitam do 3 a ide upratovat hracky, tak on tu frazu hovori pri vsetkom. A to samozrejme nerobi dobrotu. Posobi to drzo. Vysvetlovat nepomaha. Absolutne nechape, ze ja ako rodic mam trochu ine postavenie a poziadavky ako on - dieta. Nedokazem mu vysvetlit, ze nemoze hovorit to iste co ja. Vsedne praktiky pouzivane na deti u neho nefunguju a nikdy nefungovali. To dieta sa mi nikdy nehodilo o zem, vzdy, vzdy s nim bola rozumna rec. A potom nastupilo obdobie vzdoru a vsetko islo do papa.

@beata_k áno ta senzitivita . On keď je šťastný a raduje sa , vedia o tom všetci . Keď cíti krivdu ,alebo mu niečo príde ľúto , jeho hrču v hrdle cítim aj ja .
Občas ,keď niečo vyvedie ( už s tým prestáva ,ale napríklad malým kladivkom obil omietku v izbe , hodil drevenú kocku od jedu do Pc monitora a rozbil ho , vzal nožnice a ostrihal vlasy sestrinej babike , a utekal z domu . Bývame v malej dedinke v bočnej ulici ,kde auta vôbec nejazdia . On nechal jeho topánky na chodbe ,aby som si myslela ,že sa hrá v izbe a bosý ušiel k susedovi sa hrať ,že som dovolila ( suseda máme tak 500 m najbližšie ) . Alebo sa mi má dvore vedel schovať a nevyliezol ,hoci som ho hľadala . Toto obdobie skončilo , klopem na drevo .

Posledný takú vážnu vec urobil ,keď nám v Čechách v zoo doslova utiekol . Pritom celý deň bolo všetko ok. On utiekol už na konci obhliadky ,no kvalitu na parkovisko cez hlavnú cestu to bol ešte celý 1 km . Stratil sa nám v dave. Ja som stála pri východe a muž bežal kuknúť k autu .a syn spokojne sedel pri aute . Ale susedné auto už chcelo volať hliadku ,že je tam samé dieťa .
Na otázku ,prečo to urobil sa rozplakal ,že ho to mrzí a sám nevie prečo to urobil . A vždy cítim od neho skutočnú ľútosť .
Jeho aj celé naše okolie prirovnávalo často k chlapcovi z filmu postrach Dennis.
Ale keď ho poprosís o pomoc , veľmi rád pomáha pri všetkých druhoch prác ,a je veľmi šikovný .
Alebo v obchode . Ani jedno z detí ,ani on mi nikdy nerobili scény ,že niečo chcú .alebo darčeky . Poteší sa vždy všetkému , nie je náročný ani on ani ďalšie deti . Mobil,tablet ... Nemá , a hra sa s tým , len keď dlho čakáme u dr ,alebo na návšteve je ne deti majú a požičajú mu . Aj so sestrou sa vie pekne hrať . A aj si starším bratom, hoci tam už je taka rivalita trochu . Stredný 6 ročný rype do 13 ročného ,a ten sa rozčúli ,niečo mu povie ,alebo sa pred ním zamkne . Ale majú aj pekne chvíľky ,kedy je radosť na nich pozrieť .
Teda ten problém vidím najmä v správaní sa ku mne .ani k manželovi tak nie , s ním to má viac v pohode .
Asi som to aj tajné tušila ,ale musela som si to takto rozmeniť na drobné .
Sú prázdniny . Som s nimi doma . Budem mať dosť času popracovať na vzťahu s ním

Dobry den, napiste mi prosim spravu ,podla Vasho popisu toho mame dost spolocneho...mozme o tom podebatovat..

Jak cez kopirak. Moj mile dieta zhovorcive dieta na cudzich. Ani na muza nie tak ako na mna. A presne aj s tou gucou v krku. Aj vidim, ze mu je luto ale zaroven odmieta nieco urobit. Vidim, ze bojuje sam zo sebou. Casto sa stane, ze situacia sa naoko ukludnila aj on je v pohode a zrazu bum, uplny skrat aj o hodinu neskor. Emocie ho prevalcuju v momente. Darmo mu vysvetlujem, ze sa nic nestalo jeho to zomelie ako v pracke a neda sa s nim pohnut. V skolke napr. Poviem mu prezuvaj sa. On NIE. Tak ok. Prezujem ta ja? NIE. Dobre tak teda ako? Ty nie, ja nie? Nic on tam stoji a uz guca v krku. Pritom banalita, prezuvanie topanok. Cesta do MS uplne v pohode bez najmensieho problemu.

Take dieta je psychicky narocne. Kazdy den je jak na minovom poli. Treba opatrne naslapovat lebo nikdy nevies kedy ho to zomelie. 🫤