Už začínam byť zúfalá z môjho 13-ročného puberťáka. Komunikácia s ním čím ďalej, tým ťažšia, rozhovory nikam nevedú, vždy sa všetko vráti späť. Nehovorím, že nepomôže, o to nejde, ale ide skôr o komunikáciu s ním. Viem, že v tomto veku majú deti svoju hlavu, svoj rozum, svoje názory, ktoré presadzujú, ale denné hádky s ním ma psychicky vyčerpávajú. Uvažujem nad psychológom, ale neviem, či pomôže. Či to niekam povedie. Aj pre mňa, aj pre neho. Mám chuť ho striekať, že si týždeň nesadne ale viem, že to nie je riešenie. Nie dať výchovnú (aj keď tú dostal naposledy...... Už ani nepamätám), ale striekať a veľmi sa musím ovládať, aby nedostal. Boli ste niekto u psychológa a pomohlo vám to ako rodine?
Máš chuť ho striekať???
Nepoznam pubertiaka, ktory by sa spraval "normalne" a fungoval na sto percent, s muzom obcas dcerine cholericke vybuchy tazko predychavame, ale kedze to netrva dlho a normalizuje sa, tak je to jednym uchom dnu a druhym von... drvivu vacsinu casu je super, len tie obcasne vykyvy su na zabitie. Suhlasim, ze momentalny stav je hrozny, decka sedia doma, nemaju kruzky, nechodia von s kamaratmi, pripadne sa doma aj ucia, ved to je totalna ponorka... Po dlhsej dobe s toho sibe kazdemu, stupa hladina stresu, hladina nervozity, aj tym, ze decka ten volny cas potom travia na mobile ci pri hrach, tym padom este horsie, mozog prepina do akehosi ineho rezimu. Skus ho aspon hodinu-dve vyhodit von sportovat - beh, korcule, bike, cokolvek... prospeje to obom stranam.
Treba len vydržať, môj bude mať na Vianoce 15 a už som rada, že sa pomaly normalizuje. Pred 2-3rokmi som myslela, že z okna vyskočím.
toto https://www.martinus.sk/?uItem=142913
odporucam silno.
Striekať???
Asi buchnem sampus. Mam skoro 14rocneho. Ano puberta je, ale fakt tieto nalady a vybuchy nepozname. Vybije sa na sporte a doma klud. Puberta nastupila v case korony asi v marci, takze doma skoro cely cas a je to zlaty chlap.
Ja mam doma teda 4rocneho pubertiaka 😂😂😂😂 Kristusak,co bude o tych 10rokov ked teraz je to na slucku si neviem uz predstavit
Podobne..sme z neho na prášky už asi celá rodina+komplikuje mi to exmanžel,ktorý ho veľmi podporuje v akejsi nenávisti k nám.Distancne mu už absolútne neprospieva,má s tým problém,učitelia sa naňho sťažujú,takisto predtým športoval,teraz ho nedostanem ani na dvor.Nekomunikuje vôbec,nechce s nami spoločne aleže vôbec nič.Surodencov neznáša.Vzhladom na to,že som už vyčerpala všetky možnosti sa mu priblížiť začali sme so psychológom.Bol strašne najedovany,ale bohužiaľ,svojim chovaním ma k tomu prinutil
Aj môj ma niekedy také zlé dni, ale niekedy je dobrý chlapec... Teraz im ani neprospieva toto že sú odstavený od socialnych kontaktov.