Problém zapadnúť v kolektíve

A nemáš nejaký blok že budeš neúspešná? Ak už dopredu očakáva neúspech, tak sa dostaví. Možno je to len o tvojom nastavení v hlave/myslí a to sa dá zmeniť.

Myslím, že prestúpiť v 8 ročníku je už dopredu odsúdené na neúspech, ôsmaci sú už pubertiaci, sú poskupinkovaný a dostať sa do nejakej skupinky nie je ľahké. A hlavne medzi baby. A v tej pôvodnej škole (do 7.ročníka) si bola na tom ako s kolektívom? Prestup na strednej škole to isté - podľa mňa začleniť sa do už fungujúceho kolektívu a partičiek v tom veku je skôr nemožné. Teraz máš koľko rokov?

Keď ideš na strednú samostatne, tak je to ťažšie. A niektorých typov ľudí je viac, niektorých menej. Tých početnejších vlastnosťami a osobnosťami, záujmami, tí sa poskupinkujú raz dva, ale keď máš niečo špecifické, tak samozrejme, že nemáš tému o čom sa baviť, máš iné názory a podobne, nejdeš s nimi do obchodu, na obed, poobede von, tak nie si v kolektíve a skupinke a je to. Ale to vôbec nevadí. V tomto je dobrý pomocník internet. Nájdeš viacero ľudí vo svojom veku počas školy, ktorí to majú podobne. A stačí jeden človek s ktorými si môžeš písať o všetkom, a nebude ťa trápiť, že v triede nemáš nikoho bližšieho za kamaráta...svet bude lepší

Ja som tiež mala problém zapadnúť v kolektívoch, vo všetkých. Som proste iná… nie som super komunikatívna, nebaví ma baviť sa o hocičom, nemám rada small talky,, za to keď hovorím tak sa nedokážem pretvarovať, klamať, ľuďom hovorím svoj názor bez nejakej cenzúry. Keď som prejavila emócie tak takisto bez cenzúry, keď som bola rozčúlená som plakala a kričala, keď som bola smutná, šli mi slzy. Keď som sa smiala tak nahlas, keď som nemala niekoho rada povedala som mu to…
V dospelosti mi psychologička potvrdila, že asi u mňa pôjde o take menšie ADHD. Dnes už aa dokážem krotiť ale stále som v práci taká mierna čudáčka, kým sa ostatní bavia v kuchynke, ja pracujem a idem si svoje. Aspoň že teraz už som v inteligentnom kolektíve kde to ľudia rešpektujú. Deti žiaľ nevedia byt také chápavé a iným deťom dajú pocítiť ak sú iné, no.

Ahoj, aj ja som taka. Cely zivot. Treba sa s tym zmierit a zamerat sa na pozitiva a pozehnania v nasich zivotoch ☺️

No aj ja som taka co uz, nikde som nikdy nezapadla a co netrapi ma to....