Polročné komisionálne skúšky - 5. ročník základnej školy
Dobrý deň, dcéra po 2 týždňoch od začiatku šk. roka prestala zo zdravotných dôvodov nenavštevovať školu. I keď sa snažíme, aby sa do školy opäť vrátila, nie je to jednoduché a mám pocit, že prvý polrok sa nám to už ani nepodarí. Doma sa s ňou čo to učím ale keďže chodím do práce, je to dosť úbohé domáce vzdelávanie. Ak nechcem, aby opakovala ročník, bude musieť ísť na komisionálne skúšky. Ak máte takéto skúšky s deťmi za sebou, budem rada za každý príspevok o tom ako to prebieha, či nám dajú nejaký okruh tém, čo škola od dieťaťa vedomostne očakáva a pod.
ak by to bolo potrebne tak by som ju do skoly nedavala... opakovala by rocnik.. zalezi o co ide a ci to jej zdr. stavu neuskodi ( pripadny stres zo skusania)
ahojko moje deti mali individualne vzdelavanie zo zdravitnych dovodov.i informuj sa o tom v skole od lekara potvrdenie ze odporuca hici aj soatne od zaciatku marodky a dohodnite sa v ucitelmi na individ. skusani testoch... urcute bydu tomu viac nakloneny ako komisionalky a dieta menej stresu popr. sa dohodnite kde sa da ze odovzda projekty samostatnu pracu... stacia jej cca 2 znamky z predmetu. takze hlavne do skoly za vedenim a dohodnite si postup aby mohla byt kvalifikovana
tak nebolo by asi na skodu, keby si sa aj v skole informovala, ako to funguje u nich, co asi by mala vediet, co sa od nej ocakava aby neopakovala rocnik no.
@slniecko_12 @macekovam @janka119 @kacena4 ...no ide o to, že dcéra menila školu, u nás v dedine je iba 1,-4,roč., v škole je dohromady 40 detí ( škola rodinného typu), od 5.triedy musia deti cestovať do cca 10 km vzdialeného mesta. Tam je 400 detí, nové prostredie, noví spolužiaci, na každý predmet iná učiteľka a úplne iný prístup. Začiatok zvládla super, žiaden problém, Po dvoch týždňoch ochorela a týždeň bola doma, keď začla chodiť po chorobe, hneď prvý deň mi volala triedna, že ju bolí brucho, že asi ešte následky po chorobe a že ju mám nechať ešte aspoň 2 dni doma ( mala len bežnú chrípku). Po dvoch dňoch mi triedna volala už po prvej hodine, opäť ju bolelo brucho, Písala som učiteľke, že to asi nie je dôsledok choroby ale asi psychické. Dohodli sme sa, aby mi v budúcnosti nevolala hneď ale nech jej povie, aby ešte aspoň hodinku vydržala, že možno to prejde....no a ďalší deň už bola dcéra za triednou hneď ráno, ešte ani vyučovanie nezačalo, triedna jej teda povedala nech vydrží aspoň prvú hodinu a keď to neprejde, potom mi zavolá. Dcéra sa však v polke hodiny už rozplakala a vyučujúca mi volala, aby som pre ňu prišla. Doma mi stále opakovala, že ju nechápem, že neviem ako sa cíti, ako je to pre ňu ťažké a že ona sa to snaží vydržať ale nejde to a nevie to ovplyvniť. Volala som s detskou lekárkou, odporučila jednoznačne psychológa, kontaktovala som CPPPa P, povedali, že oni takéto prípady neriešia. So školským psychológom som sa týždeň nevedela skontaktovať potom sa podarilo, najprv som mala s ním sedenie ja, potom aj s dcérou. Tá tam celú 1,5 hodiny preplakala a nevydala zo seba ani slovo. Snažil sa zistiť či nie je problém v kolektíve, v učiteľke atď. Samozrejme aj ja som sa už predtým s ňou doma veľa rozprávala, aby som zistila čo ju v tej škole tak stresuje. Ďalší pokus dostať ju do školy dopadol tak, že ráno som ju priviezla, akonáhle prekročila bránu, slzy v očiach a spred dverí utiekla naspäť do auta...zavolala so šk. psychológa, že sme pred školou ale neviem ju dostať z auta, hneď pribehol a asi 20 min, s ňou hovoril, nakoniec mi povedal, že mám s ňou ísť domov lebo je úplne traumatizovaná, v úzkosti a v očiach panika. Odporučil mi návštevu detského psychiatra, nakoľko sa z toho neustáleho MUSÍŠ a musíš a musíš chodiť do školy dostala do úplného bloku a úzkosti. U psychiatričky sme boli, potvrdila u nej rozvíjajúcu sa úzkostnú poruchu, dala nám typ ako s tým bojovať ale pokus bol neúspešný ( nechce sa mi písať všetko od slova do slova). Volala som je po týždni a chcela jej nasadiť lieky. Ja som však zatiaľ proti tomu, nebránim sa im, ak treba tak treba ale ešte chcem využiť všetko ostatné možnosti. Objednala som ju k detskému psychológovi ale všade kam som volala mi ponúkajú termíny cca za 6-8 týždňov. Ideme teraz 15.11. Medzitým sme sa pokúšali párkrát stretnúť so školským psychológom v škole ale vždy dcéra len plakala, v nervozite, stále si žmolila gombíky na bunde. Pri poslednom stretnutí mi už aj on povedal, že nevie ako ďalej. Odvtedy sa mi cca 2 týždne neozval a nechal ma v tom samú. Akože rieš ako vieš. I keď máme o 2 týždne termín u psychologičky, neverím, že po prvom stretnutí bude všetko ok. Bodaj by bolo ale aj tak treba nejak doriešiť polrok. Nechať ju opakovať ročník by v tomto prípade neprinieslo asi žiaden osoh. Pôjdem za riaditeľkou a dohodnem s ňou čo ďalej.
@timetotime jasné, ale chcela som aj nejaké konkrétnejšie info, skúsenosti a pod.
napisem ti vecer IP
@ivaana789 ja som robila komisionalne skusky pretoze som chodila poza skolu 😅 zavolaj triednej a spytaj sa na co sa ma pripravit. Ona ti poradi. Ale komisionalky niesu tazke. Bolo by dobre, keby si jej dohodla doucovanie cez skype. Su pani ucitelky ktore su na dochodku zo ZS a to co sa riesi v skole maju v malicku. Napis inzerat, ze potrebujes ucitelku na matematiku a slovencinu - pozri ostatne predmety ktore by sa hodili vysvetlit. Zozen poznamky zosity od starsich ziakov. Osnovy su stale tie iste.
Neuvazovala si dceru prelozit do inej skoly? Niekedy je dobre mat viac moznosti. Mrzi ma, ze sa dcerka tak trapi. Nemozes ju vozit do skoly kde su jej stare kamratky, parta, spoluziaci? To by jej urcite pomohlo. Dufam, ze najdete riesenie. Dcerka este moze chodit do skoly (inej) na individualny plan. Mozno sa jej tam nieco stalo a ma blok. V inej skole moze byt ok. Ako uz v jednej skole bola OK, urcite bude aj v inej.
@ivaana789 podla mna je vystresovana z toho, ze kazdym dnom, ktory vymeskava tak vymeskava aj ucivo a to ju depta, ze nebude nic vediet, ze je pozadu a pod. Pripadne ze sa odcudzila detom..Poznam to z vlastnej skusenosti.
@kacena4 ďakujem, som z toho neskutočne vyčerpaná, chodím do roboty, okrem toho mám aj staršieho syna, ten bojkotuje, prečo nemusí sestra chodiť do škola a on ano a blablabla, furt niečo riešiť okolo školy, dcéry, termínov...a ešte sa snažím s dcérou aj učiť. Vzdala som to, nebudem tlačiť na pílu. Prvý polrok dobojuje doma a mooožno sa v druhom niečo podarí.
@slniecko_12 ano, aj ja si to myslím, preto chcem prvý polrok doriešiť a možno ten druhý polrok, keby začala s čistým štítom, že nemá nič zameškané a pôjde súbežne s ostatnými bude lepší na vrátenie sa doškoly
@kittykat22 ano, chystám sa do školy, v triede má 5 spolužiakov od nás z dediny čiže kamarátov s ktorými 4 roky chodila do triedy, teda má tam nejakú oporu, školský psychológ navrhoval preložiť ju do inej triedy, to ona ani počuť, lebo tam nemá nikoho koho pozná. A kedže musí cestovať, čo je pre ňu tiež novinka, potrebuje mať niekoho, aby cestovali spolu. V škole má aj staršieho brata, čiže ďalšie plus pre ňu, do školy ráno cestujú spolu. A o inej škole už vôbec nechce ani počuť.
@ivaana789 a skola vam nenavrhla, aby dcera chodila na pravidelne preskusanie, aby mala znamky a tak sa vyhla tym komisionalkam? predsa len je mensi stres ist na preskusanie raz za 2tyzdne, raz za mesiac, ako sa naraz podat ucivo z celeho polroka. pisem to preto, ze v dcerinej triede bol podobny pripad a bolo to riesene takto.
@matkahelka škola nám vôbec nič nenavrhla, školský psychológ ( je vlastne len špec. pedagóg, ktorý v škole supluje aj funkciu psychológa) je neustále tlačí iba aby chodila do školy, raz mi povie, že ju mám sankcionovať keď nepojde do školy, o dva dni úplný opak - netrestajte ju, ona za to nemôže, potom že návrat do školy treba riešiť opatrne a pomaly, o dva dni, že treba násilne. Chápem, že hladá cestu ( vždy mi povedal, že konzultoval s takým odborníkom, potom s iným odborníkom...) ale po dvoch dňoch úplne protikladné zvraty že sa ani nedá zistiť, či toto funguje alebo nie. Stále na dcéru tlačil - musíš, musíš a musíš. Poprosila som ho, aby nám dal chvíľu vydýchnuť lebo tak ako ja aj dcéra je už určite z toho unavená. Potom sme sa po pár dňoch asi 2x stretli no a naposledy mi povedal, že on už nevie ako ďalej. A odvtedy nič...ticho. Čiže beriem to do vlastných rúk. O možnosti individuálneho štúdia alebo o priebežnom známkovaní mi nikto ani slovko nepovedal. Goooglim a zháňam info sama. A tiež pôjdem za riaditeľkou a poprosím ju aby mi pomohla.
Urcite sa treba pripravit na skusanie uciva z celeho polroka. Ak bude naucena, nebudu jej robit problemy.