Neviem čo robiť so školou a životom
Úprimne neviem veľmi kde začať. Mám 18 rokov a som študentkou tretieho ročníka. Vždy som bola úzkostlivé, utiahnuté dieťa. Uzavretá introvertka. Aj keď som sa snažila viac zapadnúť, rozumieť si s ľuďmi, nešlo to. Počas základnej školy som si našla len tri kamarátky a s dvoma chodím na strednú. Aj napriek tomu, že som nešla na strednú sama, začiatok prvého ročníka som strávila zavretá na školských toaletách a každú prestávku tam plakala. Nezvládala som to vôbec dobre, plus sme mali doma rodinné problémy. Chcela som hneď prestúpiť, na tú školu som išla len kvôli rodičom. Cítila som sa strašne. Potom sme mali dištančné vyučovanie. Veľmi som si na neho za prvý a druhý ročník zvykla. Doteraz som v podstate bola viac doma než v škole. Väčšinou si dospelí vravia ako to máme super, nevážime si to, že môžeme študovať, môžeme byť radi, že sme boli toľko doma... Ale ja to nezvládam. Nedávam ten fakt, že musím normálne fungovať a chodiť do školy. Nevládzem. Už teraz mám privysokú absenciu. Nedokážem tam každý deň normálne chodiť, byť stále medzi ľuďmi, zúčastňovať sa školských akcií. Trasiem sa už v momente keď ma učiteľka na hodine vyvolá a to nemusím ísť ani odpovedať. Stresuje ma už len fakt, že ráno musím vstať z postele a ísť z bytu. Som strašne úzkostlivá a stále sa obávam, že čokoľvek čo v škole urobím alebo poviem je zle. Potom učiteľom radšej ani nenapíšem do testu odpovede, aj keď to asi viem, a dostanem zbytočne veľmi zlé známky. Cítim sa za to hrozne, pretože chodím na súkromnú školu a moji rodičia mi musia platiť školné. Ale ja to tam neznášam. Neznášam tú školu, byť na mne, nikdy by som na ňu nešla. Nezvládam to kvôli stresu a kvôli tomu, že ma vôbec nebaví čo študujem. Keby ma to aspoň trocha bavilo, možno by som našla motiváciu prekonať sa. Ale to nejde. Chcem to tam dotiahnuť do konca, budúci rok si spraviť maturitu, ale neviem ako to dovtedy vydržím. Nedokážem sa ani učiť keď prídem domov. Vstávam o 4:50 a chodím domov o 16:00 úplne unavená neschopná ničoho. Nemám ani s kým chodiť von, nakoľko aj keď som občas chcela s kamarátkami ísť, ony nikam nechcú ísť so mnou. Moji rodičia ma nepočúvali, keď som chcela v prvom ročníku pristúpiť, nepočúvajú ma ani v tom, že sa necítim dobre a môj stres nemám pod kontrolou. Nehovoriac o tom, že moji rodičia spolu majú dosť toxický vzťah a mám doma rok a pol ročnú sestru, som z toho stále pod tlakom. Prídem domov, rodičia sa hádajú. Potom som s malou, ktorú mám veľmi rada, ale jej plač, robenie zle nedávam. Strácam pri nej trpezlivosť a občas mám chuť až plakať z toho. Ešte ma k tomu rodičia od malička ťahajú do svojich hádok a mne sa chce plakať už len keď mi ktosi povie, že robím niečo zle, preto mám aj strach čosi povedať na hodine alebo napísať do testu. Niekedy mám chuť už úplne rezignovať, vykašľať sa na všetko. Ukončiť štúdium, neísť ani z izby, proste nadobro vypnúť a uzavrieť sa v svojej bubline. Ale nemôžem, nedokážem štúdium keď to rodičia platia. Dokonca života by som si vyčítala koľko peňazí tak do toho zbytočne dali. Len proste neviem čo cítim, neviem čo robiť. Nemám chuť a ani motiváciu robiť nič. Je vo mne neskutočný zmätok. Cítim sa stratene a osamelo, mám chuť kričať a plakať, nemám pocit, že ma ľudia v mojom okolí chápu. Chcem nových kamarátov, chcem si nájsť priateľa, asi by bolo v mojom veku načase, keďže som ešte nemala vzťah. Ale ani to mi môj mozog nedovolí, pretože by som preto musela komunikovať s novými ľuďmi.
Úprimne, ani neviem či to niekto dočíta. Je to dlhé a pletiem tam piate cez deviate. O tom ako bude dospelosť a práca horšia viem, preto sa chcem dať dokopy ale neviem čo robiť. Chcela som navštíviť školskú psychologičku, ale odišla zo školy a nikoho nového tam nemáme. Proste som sa asi potrebovala vypísať, aj keď toto je len časť z toho čo cítim. Možno to pôsobí na môj vek celé nevyspelo ale nech, úprimne, väčšina nás čo má 18 sme mentálne aj tak stále len deti...
ahoj, nie len vek, ale aj všetko ostatné máme viac menej spoločné.. mi príde ako keby som to písala ja. ja si sice netrúfam ísť k psychologičke, ale píšeš, že by si išla ku školskej keby tam ostala. čo keby si si nejakú skúsila najst ale inu? pripadne viem, že sa dá zavolat anonymne na nejakú linku kde sú psychologičky a vypočujú ťa. ale neviem teraz presne nazov a číslo. no viem, že je to ťažké takto všetko držať v sebe a nemať ani jednu jedinú osobu, ktorej by si sa mohla vyrozprávať a všetko to len dusit v sebe. + kazdy deň citit a zažívať to iste, dokolecka… drž sa. ak chces, môžeš skúsiť napísať aj mne,.. ale aspoň viem, že nie som v týchto pocitoch sama..
Skús napísať do IPčka tam sú úžasní ľudia, aj kamoška tam pracovala ako psychologicka, pomohli veľa deckám, ľuďom, vyrozprávas sa odborníkom, poradia, podrzia a aj ja držím palčeky
Ahoj. 🙂 Ja som tvoj text dočítala. To, že tu píšeš, je prvý krok. Dobrý prvý krok. Rozumiem tvojim pocitom - si silný introvert, doma to nemáš ideálne a do toho korona, ktorá ťa uzavrela v tvojej malej bubine viac ako si potrebovala a teraz, po opadnutí toho ošialu, ťa zas vykopávajú z nej von... Sú to zmeny a tie asi nemáš rada. Neviem ti poradiť čo spraviť so škôlou, môžem ti len poradiť nájsť psychológa, ktorý ti z tohto bludného kruhu pomôže vyjsť. Potrebuješ to. Možno ti poradí ako komunikovať s rodičmi, aby začali počúvať... 18 rokov je ťažký vek, ale neboj sa, všetko sa na dobré obráti. Budeš musieť pre to niečo spraviť, ale ak sa odhodláš, podarí sa to. Život vie byť aj fajn.
Možno ti padne vhod pár tipov na zmiernenie stresu, ktoré pomáhajú mne: Ak sa bojíš, že niečo spravíš/povieš zle, predtav si, čo najhoršie sa môže stať - zistíš, že vlastne aj tá najhoršia možnosť nie je taká zlá, že by sa nedala zvládnuť. Zasmejú sa ti? No a - o chvíľu zabudnú. Strápniš sa? Tiež to časom pominie a o chvíľu si nik ani nespomenie... Skús tiež pravidelne užívať vitamín B12 (najnovšie štúdie ukazujú, že dodáva energiu a prispieva k zmierneniu príznakov depresie), magneB6 (ideálne Forte), vitamíny D a C.
Držím palce a želám veľa síl. Zvládneš to a vyjdeš z toho ešte silnejšia ako si terez. 😊
@tori79 za predpokladu, že nie si lenivá, tak podľa mňa máš problém nielen s motiváciou ale najmä so sebavedomím. Skús menej riešiť, čo si myslia ostatný, uč sa a pred odpoveďami si povedz ''Skúsim to zvládnuť najlepšie ako viem a keď sa náhodou strápnim, tak v pohode, život ide ďalej''.
@tori79 potrebuješ sa vymaniť z toho stereotypu myslenia, ktorému si sa naučila doma a v škole. Znovu sa naučiť byť malým dieťaťom. Pozri si toto vtipné video a skús nad ním pouvažovať.
https://www.youtube.com/watch?v=yJsS1IM5insZmeniť pohľad na seba a na svet nepojde hneď ale skús začať. To že máš malo kamarátok nie je problém si predsa introvert. Introvert nie je choroba len sa treba prijať. Nahlas si opakuj ku každému tvojmu zlému pocitu vetičku - prijímam sa a mám sa rada. To mám sa rada nemusíš ak nechceš ale prijatie je veľmi dôležité. Adela Vinceova si to opakuje denno denne a myslím že to mám sa rada používa už neviem z akého dôvodu menej. Ja si opakujem obe spojenia. Zbav sa potreby niekomu dokazovať svoje kvality. Nejde mi učenie. No a čo. Keď mi bude lepšie aj učenie mi pôjde lepšie. Skús si dať taký cieľ do jari zlepšiť svoj psychicky stav. Určite psychologičku. A potom relaxačné techniky a uvoľnenie napätia. Príroda zvieratká stromy hory obloha deti a ich roztomilosť s nevinnosť. Pozoruj a staň sa pozorovateľom nie komentátorom a hodnotiteľom seba a iných.
Pusti si tuto pieseň a pouvazuj o nej.
Mimochodom ako sa cítiš keď nahlas vyslovíš vetu: Mám sa rada?
@tori79 najdi si brigadu, setri si, odstahujes sa a bude ti lepsie v praci. Najdi v sebe odhodlanie lebo bojujes pre seba a za seba, plus navstiv psychologa co najskor, alebo aspon vyuzi online poradnu alebo online linky pomoci, kde ta nikto nebude sudit, nutit ani poznat ta ale da ti dobre rady a vypocuje ta, su zadarmo.
@tori79 bola som v detstve taka istá ako ty veľmi hanblivá a všetkého som sa bala. Ale vyrástla som z toho určite príde čas keď dospeješ a nebudeš sa všetkého báť. Skus čítať motivačnu literatúru, mať hobby a venovať sa niečomu a hlavne neboj sa školské roky sú rôzne ale treba ísť ďalej a nebáť sa...
Asi by som na tvojom mieste skúsila vyhľadať psychológa.. 🙂 načo sa zbytočne sama trápiť
Veľmi dobre poznám toto prostredie a psychické pôsobenie. A je to naozaj miestami také, že máte normálne myšlienky na samovraždu ako vyriešenie všetkých problémov a bolestí. ...
Čo ti pomôže - Musíš sa zamyslieť, zober sa von na polhodinu, hodinu niekam si len tak sadnúť na lavičku kde je výhľad a nechodí veľa ľudí. A rozmýšľaj o živote. ... O prístupe, o svojom správaní. Máš cieľ, dokončiť školu. Doma je to ťažké, a vieš že sa nič nezmení a bude to tak v podstate každý deň. Ale už máš 18, to znamená že si v podstate môžeš robiť podľa zákona čo chceš. Ísť kam chceš. Nepomôže ti, ak nenapíšeš do testu žiadnu odpoveď, pretože tak to bude iba zle. Ak tam napíšeš odpoveď, máš šancu na úspech.
(paradoxne som tiež radšej neodpovedal, keď som vedel, že to neviem správne - ale to bol cudzí jazyk, pripadne matematika)
Zakonči to uvedomením si, že keď si to vydržala doteraz, vydržíš to ešte 1 rok. Potom môžeš ísť pracovať - prípadne na vysokú školu. A po maturite máš možnosť brigádovať ... zarobiť si slušné peniaze, na to, že nemáš žiadne výdavky zatiaľ... aj 1000€ a viac do začiatku VŠ.
-viď odstavec
Zákonník práce v § 228 ods. 2 určuje, že potvrdenie o návšteve školy sa nepredkladá, ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.
Podľa informácií z Národného inšpektorátu práce sa štatút študenta vzťahuje aj na osobu v čase od ukončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole, ak v ďalšom školskom roku bude pokračovať v štúdiu.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže uzavrieť dohodu o brigádnickej práci študentov s fyzickou osobou, ktorá skončila strednú školu a bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
Prečítajte si tiež
Povinnosti absolventov škôl po ukončení štúdia voči Sociálnej poisťovni
Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzavrieť aj s fyzickou osobou, ktorá v danom čase ešte nevie, či bude prijatá na vysokú školu denného štúdia. Hovorca Národného inšpektorátu práce, Ladislav Kerekeš dopĺňa: „V prípade, ak ho neprijmú na vysokú školu, odporúčame takto uzavretý pracovnoprávny vzťah ukončiť a v prípade záujmu uzatvoriť iný typ pracovnoprávneho vzťahu.“
Ukončenie dohody o brigádnickej práci študentov odporúča Ladislav Kerekeš aj v prípade, ak fyzická osoba bude prijatá na vysokú školu, ale nenastúpi na štúdium.
_________________________________________________________________________
Ale zamestnavatelia budu prostestovat a nebudu vediet o tom, že nemusiš predkladať potvrdenie o navšteve školy. A budu to podmienovať jeho donesenim. Tak len trvaj na svojom a zisti si ktory organ ma kontrolovat zamestnavatelov, ci je to obchodna inspekcia alebo niečo podobne... a oni budu hned inak hovoriť.
rozumiem ti, ale už vážne máš len rok, a potom to bude lepšie. Ak si chceš nájsť frajera, tak do spoločnosti chodiť nejako musíš aby si niekoho prípadne stretla. Pri volnočasovych zaujmoch (inak v triede v škole dosť spoznaš ľudí po osobnostnej stranke). Ale máš aj online zoznamky. To je dnes už bežná vec. Ale teda musíš hladať, nie čakať že niekto príde. A tiež, nepríde to len tak za deň, týždEň, mesiac možno. Treba byť trpezlivý a s niekym ta konverzacia bude stáť za to a bude aktívna a plynulá.
To by bol idealny scenar, ale tiež môžeš ísť na intrák... tam ťa budú štvať jedine tvoji rovesníci na izbe :D Podľa mňa je to lepšie. Hoc tie intraky si naše babičky ešte pamätajú a skoro ani polička sa tam nepohla. Ale je tam väčší klud a hlavne sloboda pre teba tozvíjať svoju osobnosť. Naučiť sa rozhodovať za seba... čo si tam kúpiš, kde minieš peniaze, kolko ich môžeš minúť, že potrebuješ brigádu aby si mala na míňanie... ale hlavne, zistíš, že tvoj názor má váhu. Nie ako doma, kde na teba zvysoka serú čo povieš komu. Len preto, že sa cítia nadradení nad tebou. ... Vieš to dospelácke zmýšľanie... neviem či sú niekotrí ľudia proste pokazení alebo to dolieha na mozog, ale s deťmi ktoré s nimi žijú sa aj v 50tke správajú rovnako akoby mali 5 rokov. To ti psychiku absolutne nepripraví a uplne ťa obmedzí v ďalšom fungovaní v živote. ... A ak si nájdeš dobrého chalana, ktorý ťa bude podporovať (ktorý bude rozumný, inteligentný(nemusi byť vzdelany, ale je to väčši predpoklad) tak ti to v zlepšovaní psychiky pomôže.
Potom môžte bývať spolu v podnájme... sice to bude "malý priestor" v jednej izbe, ale v tych zdielanych často byvaju prevažne študenti, takže v podstate su 6 ludia v trojizbovom byte, kazdy ma svoju spalnu, a kuchyna a ostatne su zdielane. ... Keby som vtedy bol zadaný, hneď by som išiel od toho, čo som doma zažíval. ... a nie, nie je všetko čierno biele, že keď máš "všetko" alebo máš "viac ako iní" tak máš aj šťastie a pohodu.
@tori79 Skus vitaminy B, hlavne B12, C a D pridat. Snaz sa mat racionalnu stravu a najdi si nejaky relax, najlepsie sport ale staci ist von na prechadzku sama, pripadne zober malu sestru ( asi je tiez nervozna zo situacie doma ) alebo psa a bud na "vzduchu". Skus aj dostatocne spat ( vstavas velmi skoro, musis byt unavena). Toto vsetko prispieva k tomu, ze sa citis horsie. Korona vasu generaciu poznacila najviac. Je mi to velmi luto, mam deti v rovnakom veku. Riesime podobne problemy😓 Drzim Ti palce.❤❤❤ Dokonci skolu a medzitym popremyslaj, co by si chcela robit potom.
mne tu chybaju -a mozno ich mas-nejake tvoje zaluby...co ta bavi? ak nemas kamaratov, skus sa viac venovat sebe...citanie, sport, rucne prace-tie su silnym antistresom...nieco, na co by si sa kazdy den tesila, male ale podstatne....beh-to je liek na telo aj dusu, chybaju ti endorfiny....budes sa citit inak, spokojnejsie, porastie ti aj sebavedomie, aj na ludi budes posobit inak...ved kto sa chce dnes kamaratit s chodiacou depresivnou kopkou problemov?😍
necakaj od druhych ludi, ze ta rozveselia, ani psychlog nemusi byt to spravne riesenie...pozri sa okolo seba, mas maleho surodenca, zahraj sa s nim, robte cinnosti, ktore prinasaju uvolnenie , smiech....hoci aj 10 min. denne...aj to pomaha...mozno ani netusis, ze to co vnimas ako pritaz, ti moze aj pomoct...preto ste doma prave v takej konstelacii...
mas 18r, nie 10...skus sa na celu situaciu pozriet inak-co mozes pre seba urobit, aby si sa citila lepsie? a ver mi , nik iny ti nepomoze , len ty sama...
a ze sukromna skola, no skus pohladat jej vyhody, nie len nevyhody, rodicia urcite pre teba chcu to najlepsie...
@tori79 ahoj a nechceš ísť k psychiatričke, nech ti dá lieky.
K psychológovi, ktorý ťa povzbudí... nemôžeš toto povedať mame? Pravdepodobne je mladá cca v mojom veku, veď môžte byť kamarátky.
Zle sa to číta, začínaš len život. Nemusíš mať zase kvantum kamarátok, sústred sa na škôlu.
Ide ti štúdium? Čo ist na výšku? Sústred sa na seba, chod na internát, podľa mňa by ti to pomohlo
@luxus10 ja som jej napisala dlhu sukromnu spravu, ale nie take … Ze psycholog nemusi pomoct a ma sa zahrat so sestrou a len ona sama si moze pomoct a podobne … nie, lieky jej neradim, ale keby bolo najhorsie, aj tie mozno budu treba. Ma 18, nie 40. Potrebuje poradit odborne, nie taketo .. jaj ani to neviem nazvat. Dievca nema beznu “depku” nastrocnych, jej situaciu treba riesit komplexne. Takze nie nepindam, poslala som jej spravu, na ktoru neodpovedala. A vobec tu od napisania spravy nereaguje… snad sa ma lepsie
@slovakboy mozno, len stav toho dievcata je na odbornika. Takze aj ked sa niekde snazim pomoct, treba si najma v takychto citlivych temach premysliet co napisem. A nie ze “ani psycholog nemusi pomoct a nik iny ti nepomoze len ty sama”. To prakticky dieta tu napisalo, pretoze si dlho samo pomoct praveze nevie. A preto potrebuje odbornika. Najlepsie terapeuta. Keby nepomahalo, tak psychiatra. V niektorych pripadoch staci 1-3 sedenia, niekedy je to na dlhodobejsiu terapiu. A autorka ti asi neodpise, lebo ani tu nereaguje odvtedy, ani na moju ponuknutu pomoc v sprave nereagovala.
@liv1 ano existuju bezne, aj intelektualne zabavy, ktore maju bezni ludia, ktori depky nemaju, neviem, co je na tom cudne...
dievcina bola dlho jedinacik, podla toho co pise, a ani nevieme, ci je to pribeh skutocny, vymysleny, ci sa niekto nezabava z dlhej chvile, alebo sa niekto len jednorazovo vytriasol...
plati, cim viac vyplneny cas niecim, co cloveka zaujima, tym menej priestoru na deziluzie a blbiny...
dnes je to akasi moda-psycholog, psychiater-kedysi stacila motyka, lopata a prace od nevidim do nevidim...ale pomoct mozno len cloveku ktory o pomoc stoji...a bez urazky aj psycho odbornici casto len tapaju, poskytuju rady univerzalne, ale nemusia to mat odzite....a vobec, najlepsie je, ked sa clovek nauci pracovat sam so sebou...to je nadlho pisania...
ale kazdy si moze vybrat sam...
Ahoj, ja práve myslím, že dospelosť a práca bude pre teba o dosť lepšia 🙂 to toxické prostredie doma je pre teba ako jed. Zatni zuby, dokonči tú školu, odsťahuj sa čo najďalej a začne ti život. Držím ti veľmi palce.
Skúsila by som zohnať aj nejaké psychologické poradenstvo, možno natrafis na niekoho, kto ti sadne, podporí ťa a pozdvihne na duchu. Ber to ako niečo, čo skončí, keď sa osamostatnils a môžeš začať žiť život podľa seba. Tie kamošky proste možno cítia z teba tu atmosféru z domu, ktorou si nasiaknuta, ale nie tvojou vinou... Drž si čo najviac odstup od rodičov.