Nerozumiem rozdeleniu stôp v Kollárovej básni Slávy dcéra
Ak tomu rozumiem správne dlhá slabika v slovenčine je iba ak sa v nej nachádza dlhá samohláska, dvojhláska alebo ŕ, ĺ.
Prečo je teda "Aj" považovane v tomto prípade za dlhú slabiku? Tak isto "zem" je dlhá a pod.
Celkovo mi toto označenie nadáva zmysel. Ak sa niekto vyzná v gramatike ocenila by som s týmto pomoc.
— dlhá slabika
∪ krátka slabika
Aj zde le/ží zem/ ta, před o/kem mým/ slzy ro/nícím/,
— ∪ ∪ / — — / — ∪ ∪ / — — / — ∪ ∪ / — —
vďaka
Slávy dcéra sa skôr vyznačuje trochejom (-∪) nie daktilom (-∪∪).
Treba si všímať rytmus vety. Prizvukované slabiky sú vždy -. Dlho som sa nad tým nezamýšľala, takže tam môžu byť chyby, ale správne by to malo byť cca takto (prízvuk je vyznačený ' na začiatku slabiky):
Aj 'zde/'leží/'zem ta/'pod oknem/'mým/'slzy/'ronícím
U-/-U/-U/-UU/-/-U/-UU
@judrdock Ten link, ktorý si uviedla, to krásne vysvetľuje. Ide o to, že a/ Slávy dcera nie je písaná dnešnou slovenčinou; Kollár používal slovakizovanú češtinu ( nazýval ju staroslovenčinou), prípadne češtinu;
b/ Kollár aj Hollý (najmä ten, ale on to uplatnil na bernolákovčine) chceli dokázať, že slovanské jazyky sú rovnako vhodné na veľké básnické diela (napr. eposy) ako gréčtina a latinčina, pre ktoré je časomerný veršový systém typický;
Nám to, samozrejme, znie ťažkopádne a neprirodzene.
Aj tu to máš vysvetlené a značené:
https://maturitanaursule.webnode.sk/literatura/...
možno si len stačí ešte raz poriadne prečítať web a zistíš že dlhá a krátka slabika nie je len o dlžni