Mám pocit, že môj život nemá budúcnosť

Psychológ?

Psychologičku nemáte na škole? Skús nakresliť niečo, nejako vyjadriť svoje pocity. Možno si to všimne mama, alebo učiteľka. Máš nejakú kamarátku, s ktorou sa vieš porozprávať o svojich problémoch?

Pre mna su taketo stavy nepochopitelne, zivot mas pred sebou a bude presne taky, akym si ho spravis... o to viac treba riesit psychologa... pravidelne, poriadne,, plus nastavit lieky... mama ta neberie vazne, otec co na to? Povedala si mu, ze potrebujes pomoc,, ze to nie je pubertalna faza, ale vazny problem? Cely zivot si treba stanovovat ciele, milniky, motivovat sa konickami, povinnostami, priatelmi a proste chciet zit... ale toto musis najst sama v sebe... najst si to, co chces studovat, co sa chces vyucit, kde chces pracovat, co ta bavi, co ta naplna a ist za tym... sportovat je tiez zaklad uvolnovania pretlaku emocii, hudba do usi a ides, vypni mozog a behat, fitko... turistika, cestovanie, proste VON a neuzatvarat sa do seba... hlavne o tom hovor, nie si prva ani posledna, co sa takto citi, dolezite je mat lekara pri sebe a popasovat sa s kazdou fazou.

@loliki mám kamaráta,s ktorým si píšem stále,to mi celkom pomáha. Napríklad sme mali v škole slohovú prácu na nejaku temu a ja som tam pisala o mojich stavoch možno podvedome s nádejou,že si to učitelka všimne

dievča, vyhladaj pomoc prosím ťa...naozaj vyhladaj psychologa, alebo zavolaj na IPcko, vyrozpravaj sa, ver ze ti odbornici pomozu...toto nie je nezvratitelny stav, moze ti byt lepsie, ber to akoby si bola "len" chora, skratka potrebujes nastavit "liecbu", chce to nejaky cas, ale ver ze bude lepsie...urcite sa s tym zver niekomu blizkemu, rodicom, ucitelke, kamaratke, niekomu komu veris.... len ta prosim, ries to s odbornikmi...samo to neprejde, mozno si myslis ze to zvladnes sama nejak ale ak sa to stupnuje, cim skor to zacnes odborne riesit tym skor ti bude lepsie ❤

@anjelicek26 otcovi radšej ani nehovorim taketo veci, s nim nieje moc reč :/

@ashe vždy mám pocit,že nemám dostatočne velke problemy,a ze ma trapia blbosti oproti nejakym inym vážnym veciam

Kedy ste písali tú prácu? Opýtaj sa učiteľky, či sa jej tvoja slohová práca páčila. Alebo píš básne, píš knihu. Vydaj svoje myšlienky zo seba. Problémy majú mnohí, ale nie každý vie pochopiť, aké to je, čo vlastne zažívate. Mnohí radi čítajú a takto vlastne robíš osvetu, aby sme vás mohli ľahšie pochopiť. Už aj to je zmysel pre tvoj život. Či?

urcite to nie su blbosti, skus aspon na to IPcko zavolat, mozno ti pomoze porozpravat sa s niekym, a urcite ti poradia ako dalej...kazdy ma svoje problemy, urcite sa netreba porovnavat, to co sa pre niekoho moze zdat ako nic je pre druheho obrovsky problem

Súhlasím vyhľadaj pomoc..dobre radia... možno banalita,možno ti pomôžu rýchlejšie jednoduchšie..v tvojom veku som si prešla všeličím💟..kľudne..hocikedy mi možeš napísať aj správu,keď by niečo aspoň sa vykecat

Urcite vyhladaj pomoc. Psycholog. Netreba ti odporucanie od detskeho lekara. Zavolaj,objednaj sa. Mas 18, nemusi s tebou ist rodic.

https://ipcko.sk/mapa-pomoci/linky-pomoci/ a skus aj tuto kontaktovat. Tiez som im pisala. Da sa online, hodine s tebou popisu, povzbudia . Drzim palce .

@loliki týždeň do zadu som ju písala. Aaaa píšem básne v angličtine väčšinou 😊 plus mam aj dennik,doneho som si nepisala uz dlhsie pretoze som zistila,že každá jedna stránka sa viac menej opakuje. Je to to isté dokola…

@loliki môže byť, keď sú dobré dni mam pocit,že to zlé už nikdy nepríde a potom bum pride zas a vtedy mam pocit,že sa z toho nikdy nedostanem a budem sa trápiť :( toto sa strieda stále…možno kazdy tyzden

Nemá to súvis aj s menštr. cyklom? Proste raz je žena nabitá energiou, všetko ide ako po masle, ovulácia, a potom telo ide do druhej fázy, odpratať, skleslosť, všetko von, menzes a kol dokola. Skús si to všimnúť. Ten denník je na to akurát skvelý pomocník.

Týždeň, to ešte sa k tomu možno nedostala, alebo sa nad tým zamýšľa. Uvidíš jej reakciu, hodnotenie. Dobrý spôsob, ako o tom začať rozprávať. A básne už niekto čítal? Tiež môžeš dať angličtinárke na posúdenie akože z jazykového hľadiska. Uvidíš, či niečo z toho pochopí. Možno si taký introvertnejší typ, ktorý vnútri mnoho prežíva a dokážeš to vyjadriť písaním. Hemingway asi tiež nebol sangvinik. Podľa mňa, niečo aj v Tebe drieme. Niekedy tie pocity nás posúvajú ďalej, aj keď ani netušíme kam. 😉 ❤

@loliki básne čítal len môj kamarát

Prosim, len nenaznacuj. Povedz urcite mame, ze mas problem, alebo zdover sa ucitelke. Kazdy normalny clovek ti bude chciet pomoct. Poznala som 2 ludi, ktori mali OCD a nezvladali to sami. Polepsilo sa im, ked zacali chodit pravidelne k psychologom.
Co viem, tak pomaha hlavne vedoma praca s tymi myslienkami. Lepsie ti budu vedet povedat odbornici.
Cim skor zacnes s tym nieco robit, tym skor sa ti ulavi. Drzim palce a nevzdavaj to 🙌

V tvojom veku som mala podobné stavy. Je to len o Tebe, či sa rozhodneš žiť takto alebo si dovolíš byť šťastná a vidieť aj to dobré. Ak to nezvládaš sama tak určite kontaktuj psychológa.

Veď na začiatok stačí. Možno budeš skladať texty piesní. Napr. Vŕba. Koľko ľudí nemá sa komu zdôveriť. A môj syn, keď mal 7-8 rokov, to bola jeho obľúbená pieseň. No, srdce mi to trhalo. Pochopila som, že ho niečo trápi.

@loliki neviem ci moje basne davaju nejaky velky zmysel ale snad…

🙂 Veď o tom to práve je. Všetci budú filozofovať nad tým: Čo tým chcel básnik povedať.
Neviem nájsť vŕbu bútľavú
V ktorej by som našiel úľavu
Povedať jej všetko možné
Aj to dobré, aj to hrozné
Občas sa človek cíti ako grep/trpko, na dne, odšťavovača, totálne vyžmýkaný. A musíš ten pocit zažiť, lebo ináč to nevieš vyjadriť. Tá šťava vyjde až vtedy.
Nemusí to každý piť, ani pochopiť.
Ži, cíť, píš, nevadí, keď Ty teraz nevidíš zmysel. Keby si v tej danej chvíli videla zmysel, už ten pocit by nebol taký, ani tá báseň by nebola taká. Tma je tmavá. V tme vidíš len tmu. Ak vidíš hviezdy a mesiac, to je už romantika. To už nie je beznádejná tma.
A neboj sa, zmení sa to. Ty to vieš, že sa to zmení, opakuje sa to, ale netrvá donekonečna.

keď máš 18 tak si dospelá a mama už nerozhoduje, normálne choď ku psychiatrovi a povedz mu o svojich problémoch, určite ti pomôže lepšie ako mamičky na modrom koníkovi... a problémy sa neriešia tak, že si niekto možno všimne, že mi niečo je, zodpovednosť za seba máme vo svojich rukách a ak cítim, že mi niečo je, ja som tá zodpovedná, ktorá ide a rieši to

Nie je lepšia doba kedy sa zamýšľať nad zmyslom života ako počas týchto sychravých dní...Slečna má 18 rokov, je to mladý človek, treba sa ísť niekam zabaviť. Iný recept nepoznám. Ja už z polovice čerpám z toho čo som zažil a tú druhú polovicu plánujem tak aby som robil veci čo ma bavia. Hlavne nežiť ako podľa programu. Ideálne inštruktážne filmy: Číslo 5 žije, Wall-E, Free Guy, Inside I'm Dancing, A.I. Umelá inteligencia...

Napíš mamke list. Stačí to, čo si napísala v úvode. Nedokázala som pochopiť, že moja dcéra môže mať stavy úzkosti, že sa trápi, keď mi to naznačovala. Až po čase. Dôveruj mamke, nenaznačuj, preto si myslíš, že to berie na ľahkú váhu, lebo sa maskujes a ona si myslí, že je všetko o.k. Zdover sa mamke, vyrozprávaj sa. Možno bude v šoku, aj keď to nedá na javo, bude hľadať riešenie. Mamu zaujímajú jej deti ❤️🍀

Vyhladaj prosim odbornika. Ja som tiez cakala kym ma niekto zachrani a teraz to lutujem. Od puberty som zbytocne trpela a v tridsiatke som sa konecne odhodlala a tak velmi sa mi ulavilo....nie je to hanba, ani ta nikto nevysmeje.