Mám "nútiť" takmer 13 ročného chlapca s rodičmi na turistiku?

Volila by som kompromis. Dohodnut sa so synom, ze raz pojde, raz nepojde. Ale ak ostane doma, nech si vymysli nejaky zmysluplny program. Nutenie moze mat aj opacny efekt, znechuti vylet jemu aj vam.

asi by som tiez volila kompromis, raz s nami raz bez nas, ale my vzdy ideme aspon s jednou inou rodinou co ma deti, deti idu samostatne, nefrflu, najdu si aj inu zabavku.....
mame este male deti ale zatial to na tu 5,5 rocnu plati, ked ma detsku spolocnost nefrfle a prejde 2x viac ako s nami...
co takto sa opytat rodicov jeho kamaratov ci tiez by nechceli ist na vylet? urcite nejakych najdete chalani by isli spolu, hundrali by, ale vy by ste mali pokoj lebo by boli dvaja....

Škoda, že si dala otázku... A čím argumentuje syn, že prečo nechce ísť s vami? Ak tým, že je to "nuda" - dala by som mu za úlohu vymyslieť nejaký výlet.. Ak ho "otravuje" chodiť s rodičmi a mladším bratom - tak mu vysvetliť, že vy s ním radi trávite čas, že mu chcete ukázať pekné miesta a robíte to aj preňho a pripomenúť mu, že minule bolo fajn.. Rozumne ako s dospelým sa s ním porozprávať.. Nenútila by som ho, puberta prejde, možno ho to aj samého chytí - chodiť s kamarátmi...

Puberta prosto chce vzdorovat a robit veci uz po svojom kazdy sme si tym prešli navrhnite mu nech vymysli program on...

Možno mu to oznamujete neskoro a on už mal nejaké plány. Skúste na začiatku mesiaca zobrať kalendár a nech si napríklad vyberie 2 víkendy kedy niekam pôjdete, prípadne mu dajte aj na výber z miest kam chcete ísť, nech on rozhodne. Alebo občas choďte na nejaké podujatie ktoré baví jeho.

Pokiaľ je váš syn taký typ človeka ako ja, ani sa mu nečudujem, že odmieta s vami chodiť na turistiku do hôr. Ja nemám rada ani hory, ani turistiku do hôr a keby ma niekto na to nútil, tiež by som to dôrazne odmietla. To, že syn chodil s vami ked bol malý ešte neznamená, že má k tomu vzťah aj teraz, ked má už svoj rozum a vie povedať nie. Možno že by ho viac bavilo, keby ste vyskúšali ísť na rodinný výlet niekde inde ako do hôr - napríklad hrady, zámky, termálne kúpaliská, jaskyne, historické mestá a pod. Na vašom mieste by som skúsila kompromis - jeden víkend do hôr a další víkend niekde inde. Možno by to syna viac bavilo a možno že je proste len lenivý, ako mnohé deti v jeho veku.

🙂 ach baby, pubertiaci - jednoducho už majú svoj názor, svoj svet...snívajú svoje sny, spriadajú plány, robia si svoj program, musíme sa s tým zmieriť, rodinné výlety ich nezaujímajú....no hold rastú a nebudú sedieť a robiť, to čo im povie maminka....ani nejde o to, že je to turistika, ale o to, že motať sa s rodinou sa im prieči.....u nás tiež to začalo cca okolo 12-13-tich, dnes ich už nenútime, ak chce ide, ak nechce nie, výnimkou sú iba rodinné návštevy

dodnes si pamatám, ako ma otec nútil chodiť s ním bicyklovať 🙂 ja som to nenávidela, veď našlapať cca. 50 km, no komu by sa chcelo v najlepšej puberte 🙂 raz mi otec slúbil, že mi kupi walkman ak vyšlapem kopec pri našom meste, dosť zaberák, šla som dušu vypluť a walkman kúpil neskôr mladšej sestre, nie mne :D som síce športový typ,ale bavia ma iné veci, ako chodiť na túry a bicykel...asi by som rodinný program prispôsobovala záujmu dieťaťa, nie sebe...áno raz za čas, ok, ale chodiť na niekoľko túr v sezone a čakať, že tam 13 ročné dieťa pôjde s radosťou, tak takých ais nieje veľa 🙂 skúste spomínany bicykel, ak ho baví, sagan je teraz motivácia, alebo plávať, výlety s nejakými atrakciami, preliezkami, šplhanie, zoo alebo niečo, čo dieťa baví viac ako šlapať a potom sa pozerať na kopce 🙂

Určite trvajte na tom, aby chodil do hor, do prirody ale navrhnite mu, ze s vami moze ist niektory z jeho kamaratov.

My sme toto tiež zažili, ale u nás to bolo vo veku okolo 10 rokov, riešili sme to tým, že sme zobrali synovho kamaráta a zrazu sa mu chcelo ísť. Teraz syn má tiež 13 rokov a už sme z rodinných turistických aktivít upustili, nakoľko ani dcéra nemá rada turistiku, tak teraz sme sa my, rodičia začali prispôsobovať viac deťom a robiť, čo zaujíma ich.. skúsili sme, turistika ich nechytila, nemá význam to siliť a nútiť...

nenutila by som ho, pamatam ako som nenavidela rodinné vychádzky ked som mala 12-13, cítila som to ako vrchol trápnosti - o pár rokov to prešlo bez následkov 🙂 ... ani na hory nemusí zanevrieť, možno začne chodiť s kamaratmi ked bude trošku starší... alebo ako tu navrhovali baby- zobrať na túru ešte nejakého jeho kamoša, chlapci pojdu spolu, budú sa rozprávať a až aj frfľať zabudnú 🙂

otazka je - a co bude robit ak nepojde s vami na turistiku? ma nejaky program - ist k starym rodicom alebo nejaky kruzok. alebo bude len sediet doma pri tv alebo pocitaci?
ak by robil nieco "dobre" tak nech ostane aj doma. ale ak by mal len zabijat cas blbostami, tak by som ho doma nenechala ale "prinutila" ist s nami.

Ja to chapem, my sme s 12-rocnou pubertou prisli do stadia, kedy Maldivy ci Karibik su za trest...keby sme zobrali aj kamosku, tak by sa vraj aj dalo 😀 , takze poctivo trcime doma, lebo ten oduty ksicht nezelam nikomu.
Nenutit, nesilit...ponuknut moznost vyletu, ak sa panovi neraci, odobrat na ten den PC, tablet, mobil a nechat ho doma relaxovat

ja som ako pubertacka tiez chodila s otcom na turistiku... pekne hory som milovala, co mi vsak strasne vadilo, bola jeho prilisna orientacia na vykon - na ten kopec musime vyjst, aj keby zacalo liat a spustila sa vichrica alebo aj keby sme mali dusu vyplut, vsak sme nejaki turisti... neexistovalo skratit trasu alebo vratit sa... na hory som nezanevrela, len som zmenila filozofiu... idem potial, pokial mam z toho radost a nie za kazdu cenu...
toto je samozrejme len jeden pohlad aj to dost extremny, ale keby nahodou...

no ja neviem, 13ročnému puberťákovi sa bude podriaďovať celá rodina? túra je predpokladám celodenná záležitosť, takže robiť bude čo? jesť bude čo? veľa báb ti tu píše, že nenútiť, prípadne "čo keď už mal svoj program", ale haloooo má 13, tak nie že mladý pán si spravil program a rodičom ani len nepovedal, 13ročný sa má spýtať, či si môže spraviť program, či mu to rodičia dovolia... neviem, ale zdá sa mi, že tá hranica, kedy si deti môžu robiť čo sa im zachce a zároveň tým manažovať program celej rodine, sa posúva čím ďalej tým nižšie... neviem, či vás sa rodičia v tomto veku pýtali či sa vám chce alebo nechce, proste sa išlo a hotovo...
Dcéru mám v podobnom veku,ale veru ešte tie tri roky budem trvať na tom, že sa prispôsobí ona nám, nie my jej... kompromis je jedna vec, sem tam "povoliť uzdu" nemám problém, ale ešte stále mám posledné slovo ja a môže si zdúvať papuľku koľko chce 🙂

@tenerifka - uff, tak zober mňa, ja Ti budem ruky - nohy bozkávať a drinky na pláž pod slnečník nosiť 😀 Baby, asi za začnem ozaj obávať tej puberty 😀

Bavi ho ta turistika vobec? vies ine je to ked bol mensi, ale "deti" resp. pubertaci v tomto veku uz zacinaju formovat svoje nazory a selektovat co ich bavi a co nie a nie vzdy ich predstava o stravenom case nemusi korenspodovat s rodicmi, nie kazdy clen rodiny oblubuje rovnake zaluby....

no vidim ze si musim uzit obdobie kym sa kazdy vylet stretava s nadsenim 🙂 dufam ze nam to vydrzi co najdlhsie 🙂