Ahojte, mám 17 rokov a dom druhacka na strednej škole. Problém je, že nemám žiadnych kamarátov, jednoducho sa cítim úplne osamelá. V triede sa síce bavím s viacerými ľuďmi, mám ich aj rada, ale nie sú to také práve kamarátstva. Do konca minulého roka som sa bavila dosť s jednou babou, ale potom sme si prestali rozumieť, stále sme v rovnakej partií asi 6 báb, ale proste čím ďalej tým viac mi príde, že sa s nimi nemám o čom baviť. Bavím sa aj s inými z našej triedy, ale to je len také občasné, s nikým som nebola ani raz vonku ani nič podobné, ale dá sa povedať, že si s niektorými aj rozumiem, ale proste tým že oni majú iných kamarátov a vždy sa bavím iba s tým jedným z nejak skupiny je to také nijaké...
Neviem, myslím si, že som svojim spôsobom dosť divná, možno to je preto. Ale úprimne nečakala som, že takto dopadnem. Často sa stane, že máme voľnú hodinu alebo nieco podobne a všetky z tej našej partie sme na mobile alebo sa snažím konverzáciu udržať len ja. Samozrejme niekedy je to aj v pohode s smejeme sa, ale čoraz menej a menej mám taký pocit. Neviem, možno oni od školy hľadajú niečo iné, ale ja som tam išla s tým, že som si chcela nájsť aj ozajstné kamarátstva a tešiť sa tam aspoň na niekoho... Teraz to tak vôbec nemám. Na ZŠ som má najlepšiu kamarátku (asi tak od 7 triedy, dovtedy som bola veľmi neoblubena, bola som introvert, ale v tej dobe som sa veľmi zmenila) s ktorou sme sa vždy mali o čom baviť, samozrejme aj poháňané sme boli, ale proste to bolo úplne o niečom inom. Vedeli sme o seba veľa osobných veci teraz neviem o nich skoro vôbec nič. Ani oni o mne. A nejde mi len o nich, ale tak celkovo nemám s kým ísť vonku, komu sa vyrozprávať a tak. S tou kamarátkou zo ZŠ sme sa dome na bavili ale asi od prázdnin je to čoraz horšie a horšie, hlavne ona má teraz veľa iných kamarátov. Asi to je prirodzené, ale aj tak mi to je ľúto. , že mám
Skús si nájsť niekoho kto je na tom ako ty. Alebo možno niekoho kto úplne nezapadol do kolektívu. Môže to byť dievča alebo chalan to je jedno. Skús sa prihovoriť, opýtať sa či niečo nepotrebuje napríklad doučiť nejaký predmet v ktorom si ty lepšia. To je cesta ako si získať kamarátov pomôcť niekomu slabšiemu. Alebo je tam možno niekto komu ubližujú. Môžeš sa ho zastať alebo jej. Také priateľstvá bývajú veľmi silné a vydržia dlho. Hlavne sa snaž byť milá a každému venovať úsmev a budú ťa mať radi. Držím palce neboj zvládneš to.
Ahoj, nie je vždy pravidlo, že si nájdeš dobré kamošky v triede. Možno tam proste nie je to správne zloženie ľudí pre Teba. Nehovorí to ale nič o Tebe, ani to, že by si nebodaj bola divná. Určite by ti to potvrdilo veľa starších báb, že kolektívy proste bývajú rôzne. Je super, že sa snažíš, napr. udržiavať konverzáciu, ale niekedy sa proste na to vybodni, nesnaž sa tak veľa. Možno by bolo fajn skúsiť niečo mimo triedy, krúžky, jazykovka? Teraz počas covidu ťažko čosi rozbieha, ale skús neskôr. A hlavne o sebe nepochybuj a nesnaž sa prispôsobovať. Znieš ako super baba, to chce len čas a takí ľudia sú vzácni.
Ja som to mala tak isto, len mne to nevadilo. Mám jednu kamarátku od škôlky a úplne mi to stačí. Bavila som sa na strednej so spolužiakmi v triede, aj sme chodili von, ale proste mi nikdy nesadli, tak to nemalo význam sa s nimi baviť. Bola som na troch stredných (nie preto že by som sa neučila, alebo bola problémová, jednoducho ma to tam nebavilo, tak som išla skúsiť niečo iné 🤷🏻♀️) a ani z jednej nemám kamarátov a takých falošných ľudí by som ani nechcela mať, tak som rada 🙂
Mám 21 a mala som to podobne až na VŠ sa mi to zlepšilo. Proste všetko má svoj čas. Musíš si začať vážiť samu seba aby si ťa dokázali ceniť iní 🙏🏼
Ahoj, ja ťa chápem. Na základnej som mala jednu super kamošku, no išli sme na iné SŠ a naše cesty sa rozdelili, našla si iných kamarátov. Na strednej som si vytvorila veľmi dobrý vzťah so spolusediacou. No opäť, išli sme na rozdielne VŠ. Na výške opäť viacero kamarátov, no nič, čo by pretrvalo. Až v práci som si našla super kamarátov aj cez priateľa. Verím,že tieto vydržia navždy.
Nezúfaj, určite si skôr či neskôr si nájdeš spriaznenú dušu, určite aj veľa dobrých kamarátov. Ak máš nejaké záujmy môžeš si nájsť priateľov aj cez ne.
Tychto tem je tu viac a viac. Je mi tvoja situacia luto lebo viem o com rozpravas. Po prestahovani sa do inej dediny tu nemam ani ja kamosky a ani rodinu. Akoze v triede mojich deti mam par znamych ale nic take vrelsie,vrucnejsie ze pod na kavu alebo tak.a mne to chyba lebo som bola tak zvyknuta.
Tiez 10r dcera nema kamosku,nema sa s kym hrat ist von.jej psoluxiacky su vacisnou na mobile alebo rodicia nepustia..☹️Takze autorka plne ta chapem
Chce to len cas, no nemyslim si ze by si si ziadnych kamaratov nenasla. Ono to pride, len ked terza je aj taka tazka doba kvoli kovidu a malo kto hlada niekoho noveho
Ahoj, vo všeobecnosti to dnes majú mladí ľudia ťažšie, je to ovplyvnené prudkým rozvojom, ale aj pandemickou situáciou. Čo v rodine? Nemáš súrodencov, sesternice? S rodičmi, najmä s mamou sa rozprávate o takých veciach? V ktorej časti Slovenska žiješ? Takúto situáciu mám aj u dcéry, má tiež 17, rovnaké túžby ako ty, vlastne len jednu túžbu = nájsť si ozajstnú spriaznenú dušu.
@bloger
@grace55
Ďakujem za rady ❤️, čo sa týka krúžku tak minuly rok som skúšala, ale nič z toho nebolo a navyše to bolo online, tak sme sa ani nepoznali a teraz úprimne neviem ani na čo by som mohla ísť, nie som veľmi talentovaná čo sa týka športov alebo niečoho podobného
@kittyna5 no len úprimne ja teraz nemám ani tu jednu kamarátku a hlavne nemám ani s kým ísť von alebo tak...
@sunisshining no úprimne s rodinou nemám nejaký dobrý vzťah a sesternice nie sú v mojom veku s inak som jedináčik a žijem v Žilinskom kraji
@sunisshining aj moja po tom tuzim,zial ma este 4,5r na zs a tu si kamosku v takomto zlozeni nenajde☹️Je mi jej luto
Vsetko by bolo jednoduchsie nebyt korony…aj tie kruzky☹️Tiez mala dcera tak lepsie program vyplneny,3x do tyxdna nieco mala.a teraz sa doma nudi tiez bez kamosiek☹️
Aj ja som na tom tak, tiež mám 17. V škole sa bavím s dosť luďmi ale necítim to tak,že by to bolo nejake pravé kamarátstvo, také, kedy sa môžem na nich hocikedy obrátiť. Tiež sa citim sama🤷🏻♀️
Možno by bolo dobré riešenie nájsť si nejakú brigádu, napr. v obchode, kde sa premelie viac ľudí, chvíľu zabudneš na samotu, možno stretneš zaujímavých ľudí a tiež si aj čo to zarobíš. Aj moja dcéra tak robí.
Inak, my sme tiež zo Žilinského kraja.
Som na tom podobne. Ak chceš, tak mi môžeš napísať. ♥️ Tiež mám 17
Môj stredný ma s týmto problém odjakživa, tiež introvert, pre ostatné deti "iný" lebo ma iné záujmy ako spolužiaci v jeho veku. Mysleli sme, že sa to na strednej zmení, ale moc sa nezmenilo, aj keď už skrz spolužiakov nemá problém ísť do školy, ale aj tak tam nemá kamaráta. Takže ešte ostáva na vysoka😬😁 lebo inak si to neviem predstaviť. Cez pc ma ľudí, s kt. hráva, aj sa rozpráva, ale to nie je ono. A zas u staršieho, ak začne niekomu veriť, večne ho porazí a je jedno ci to bolo na ZŠ, alebo na strednej teraz, tiež čaká na tu vysokú, že sa to zmení 😉, takže každá zmena prinesie niečo nové, len je otázne ci dobre, alebo zle.
neskúšala si si nájsť napríklad nejakú brigádu, vieš že by si spoznala úplne iných ľudí. alebo nebaví ťa nejaký šport? možno si nájsť proste nejaký koníček, pri ktorom by si spoznala niekoho nového
@kittyna5 si môj človek , neznášam tie kamarstva na pol roka s falošnými ľuďmi s ktorými môžeš tak maximálne ohovárať. Ale ono myslím že ja mám málo kamarátov nie preto že som chcela alebo mi to takto vyhovuje lebo myslím že keby sa posnažím lepšie spoznať iných ľudí zistila by som že sú to skvelí ľudía . Len ja som veľmi hanblivá a občas keď vidím ako si ostatní v škole rozumejú je mi to ľúto že som taká uzavreta. Keby že nemám svoju bff tak asi umriem .
@svetlanka111 možno keby skúsila trochu sa otvoriť, iba to riskni . Ja viem je to strašné ťažké a som v podobnej situácii len ja mám výhodu v Tom že mám jednu kamosku s ktorou si rozumiem ale aj tak sa cítim dosť osamelo.
Aj keď ťa nepoznám mám ťa rada a skús žiť svoj život . Myslím že si úžasná lebo sa nesnažia tváriť že je všetko oka ale skusas to riešiť. Niektorí ľudia by sa tvárili že ich to netvári.
Dúfam že už sa to za tie tri roky niako vyriešilo a že nie si tak osamela
Ale aj tak mi to je ľúto. Neviem vôbec ako si nájsť niekto s rovnakým naladenim, kto očakáva od kamarátstva podobne veci... Samozrejme viem že to len tak nejde, ale cítim sa teraz veľmi osamelá a tak celkovo som na gympli a už ma to dosť prestáva baviť. Na nič sa do tej školy neteším, hlavne keď si spomeniem aké to bolo na ZŠ. Na nič sa neteším na prázdniny, nemám ani čo robiť, s kým ísť von. S kým si zavolať. Som dosť veľký extrovert podľa mňa, som dosť ukecana, tak mi to chýba. Nemám ani dobré vzťahy s rodinou a úprimne tuším po tom, aby ma mal niekto rad...
Inak ospravedlňujem sa za chyby, a že to asi nemá logiku, ale chcela som sa len z toho niekde vypísať, keďže to nemám komu povedať a možno počuť odpovede, ktoré mi pomôžu.