Mám 17 a nikoho poriadne nemám

Neviem poradiť, ale čo sa rozprávam s kamarátkami, ktoré majú tak vekovo deti všetci majú problém.Aj kvôli pandémii, ale celkovo je každý individualista akoby už kamarátstva a spoločne strávený čas ani neboli.Takze vôbec to nemusí byť tvojou tichsou povahou

Tiez som si tak prišla na strednej, na výške to bolo potom úplne iné, odtiaľ mám kamošky do života za ktoré som vďačná doteraz...

Cim dalej tym viac je tu takychto tem.🙁

@luccija veru tiez si to vsimam..aj tu na mk je vela tych tem.neviem ci to pise jeden a ten isty clovek ale kazdopadne je to smutne.

Syn bude mat 16 a je na tom podobne. On nema s kym a ani o com, jeho nebavi len tak kecat o tom kolko kto vypil, aky bol zhuleny, kto s kym kedy spal, kto koho kedy podviedol... skor cita knihy, rozmysla o zivote, a spolocnosti, vieme sa spolu bavit hodiny o comkolvek ale toto jeho spoluziakov nebavi. Ma rad ucitelov, s nimi si rozumie. A potom ma cca 5 priatelov na dialku z celeho sveta s ktorymi je v kontakte uz niekolko rokov a pisu si o vselicom moznom. Je zaujimave s nim o tom hovorit kedze su to decka z naozaj rozdielnych svetov a ich zivot je uplne iny ako nas.

Aj ja mam 17 a mám s tým problém

Ahoj, ja mám síce už 30, ale môžem Ti povedať, že bola som na tom podobne... Počas strednej som dokonca menila školu, takže sa všetky väzby prerušili... Najlepšie kamarátky som si našla až počas/po VŠ. Najlepších kamarátov mám až z práce. Nemusíš byť nijako smutná, ani si myslieť, že si divná. V tomto veku sú ľudia veľmi odlišní, vezmi si, že do školy chodíte všetci, s rôznymi cieľmi... Ale napr do rovnakej práce už väčšinou chodia podobní ľudia - ja som v sfére , kde väčšina kolegov sú vzdelaní hĺbaví ľudia (samozrejme sú aj výnimky). Ale ide o to, že sme si viac podobní a teda nikto si nepripadá divne alebo že nezapadá. Väčšina už má hypotéky, rodiny... Takže už tu napr nestretnem niekoho do vetra ako na VŠ... Na Tvojom mieste sa sústredím na to, čo Ťa baví, nejaké športy alebo aktivity, tam určite stretneš ľudí, s ktorými si aj budeš rozumieť viac 🙂

Nuž, nie je to tak koronou ako vekom ;) ja som mala tiež 17 a tiež bola stredná za trest a tiež som mala takéto telenovelové výlevy a nikto ma nemal rád a všetko bolo celé strašné 🤣 a keď bude mať môj syn o necelých 15 rokov taký vek, tak sa už teraz stavím, že sa bude cítiť rovnako. Poviem ti tak, na základnej som mala jednu spriaznenú dušu, počas strednej, hoci sme každá chodili inam, sme udržiavali pomerne stály kontakt. Ale na výške sa naše životy rozišli. Ešte aj žijeme v rozdielnych krajinách, máme rozličné povolania, ja som šťastne vydatá, mám syna, ona je stará dievka. Ak sa stretneme raz za rok, tak je to veľa a hoci je nám spolu príjemne a stále tam ten hlboký koreň priateľstva je, už sme dávno stratili niť....to tak proste chodí, aj to je život. V 17 som sa tiež cítila ako outsider na strednej, tiež som so spolužiakmi nemala veľmi spoločnú reč. No napriek tomu, akoby z núdze cnosť sme sa dali dokopa taká partička. 5 dievčat. Každé úplne iné, na prvý pohľad tak rozdielne povahy, že by nikdy kamarátkami byť nemohli. Po strednej sme sa tiež rozdelili, no s jednou z nich zdieľam podobnú životnú cestu dodnes, jedna sa nám stratila úplne, na tretiu sa moc nedá spoľahnúť, ona je taký "wild spirit" a tá posledná mi bola za svedkyňu na svadbe a tento rok sa naše životy opäť pretli, lebo sa pristahovala sem ku nám. Takže zo 4 mi ostali 2, potom som mala 3 také lepšie kamošky na VŠ, ale s jednou sa vzťah pokazil úplne, s druhou nás rozdelili deti a s treťou polka zemegule. Našla som si dobrých priateľov a priateľky v zamestnaniach, ale ono je to tak, alebo ja som taký typ človeka, čo nedokáže udržiavať vzťahy na diaľku. Takže akonáhle sme prestali spolu robiť, vytratili sme sa jeden druhému so života. No ale späť k strednej- väčšina teenagerov sa modlí nech to už skončí. Minule mi FB dokonca pripomenul nejaký môj trápny melodramaticky status na margo strednej. A vieš čo? Po rokoch na ňu rada spomínam. Aj ty budeš. Len tomu daj čas. 10 rokov a viac 🤣

Mala som to skoro úplne rovnako... Potom na strednej sa nič nezmenilo a bolo to hrozné, tak som prestúpila na inú školu a sme v triede málo a fajn ľudia, takže už je zatiaľ dobre. ☺️ A mám tiež 17

Tiež som išiel na strednú tak, že konečne vypadnem zo základky... hoc sme boli partia na ZŠ, ale posledny polrok ma z partie vylúčili, takže som sa tešil preč. Ale na strednej som bol celý čas sám, žiadny chalan tam nebol na rovnakej vlne, všetci boli takí tí typickí na srandu, na hovadiny, robiť zle iným, vyjadrovať sa slušne len "akože, keď treba"... Ešteže sme sa tam rozdelili na dve časti, jazykové ... Nemčina a Angličtina, v tej mojej skupine boli tí normálni ľudia paradoxne, všetci takí tí v pohode z triedy... Ale ani s nimi to nebolo nič extra, občas sme sa rozprávali, väčšinou len ako spolužiaci. Keďže som bol pre všetkých divný, hanbil som sa, a ďalšie... A tak som bol celú strednú, nakoniec ťa začali brať, pretože si súčasťou ich triedy, čiže ste boli spolužiaci, s niekym viac s niekym menej si sa bavil... Na VŠ boli o dosť viac v pohode ľudia, s ktorými sa dalo rozprávať normálne... Hoc zo začiatku aj tam boli blbci, aj jeden zo strednej napr. A druhý čo nebol z gympla, takisto podobny "vysmiaty party frajerík" nedokončili ani prvý ročník našťastie. My čo sme dali ďalšie ročníky a stupne, sme si už viac vedeli porozumieť. Nepovedal by som, že extra super kamarátstvo, ale tak kamarátstvo a ako rozumní ľudia celkom normálne. ...

Na strednej, treba sa proste naučiť fungovať samostatne, mať tam nejakych ľudí, na ktorých sa môžeš obrátiť keď chceš pomôcť s učením, poznámkami, a domácou úlohou atď.... ale inak fungovať samostatne v triede.

@miadi prepac ale toto je uplne mimo autorkinu temu😀pise ze nema nikoho a ty pises o vela kamoskach😅

@svetlanka111 to nie je mimo temu ked citas dalej ze kde su teraz ? Ze vsetko je docasne.. aj toto co citi teraz . Clovek moze mat obdobie ked nema nikoho. Neda sa spoliehat na druhych. A stastie mas hladat vzdy v sebe. Ale vymazem Lebo niektore veci su tam dost osobne 😁

@martina1985ba tak nejak to bolo aj u mna. no niektore veci sa proste nedaju silit. no ono to pride a isto budes mat okolo seba priatelov, s ktorymi ti bude dobre

Ahoj, tiež mám skôr takú tichu až hanblivú povahu a som introvert (dosť veľký) je mi tiež 17, Vždy keď niekde prídem cítim, ako keby som nezapadla. Na základnej od 4 do 9 ročníka som nemala poriadne žiadneho práve kamaráta, ale mala som veľmi dobrú kamarátku ktorá so mnou chodila do 3 a 4 triedy (na ZŠ) ale odišla no stále sme boli v kontakte, pred rokom abo 2? Som začala chodiť na strednú, myslela som si, že to bude úžas, že sa mi zmení život a že začnem mať viac kamarátov než len jednu kamarátku, našla som si prvú kamarátku s ktorou som sa hneď začala baviť, ale keďže som bola tá tichšia tak som si ju veľmi dlho neudržala a už sedela pri inej babe čo ma mrzelo, ale spolužiaci boli až takí mili, že sa ma snažili začleniť, vždy ma do niečoho chceli zapojiť alebo sa ma snažili prehovárať aby som konečne rozprávala (Čož bolo pekné ale pre mňa tlak) ale mala som ich všetkých v láske, dokonca som si tam našla crush, ale aj keď som sa zo spolužiakmi nebavila, stále som mala tú jednu kamarátku ktorá mi doteraz drží už asi 10 rokov💖 dokonca aj keď sme neboli v spojení asi rok, alebo aj keď sme sa nevideli 2-3 roky alebo si vôbec nepísali, stále sme sa seba mysleli, lebo sme boli najlepšie kamarátky, a áno, ja som síce nemala/nemám žiadnych kamarátov, a presne v ten moment začali na strednej prichádzať jej kamaráti, spolužiaci, áno samozrejme žiarlila som že nejakým má a ja nie, ale potom ma to prešlo, nebudem jej kaziť kamarátstvo preto, lebo ja žiadnych nemám, problém je v Tom že sa mi ťažko verí v ľuďoch a tak nejak s ani ťažko hovorí o aj otvorených veciach z cudzími ľuďmi, ale s kamarátkou si môžem povedať úplne o všetkom, máme spoločné záujmy, máme sa radi, konečne aj máme možnosť sa stretávať, začali sme si dávať darčeky na Vianoce či narodeniny, takže podľa mňa by si mala rozvíjať ten vzťah s tou kamarátkou ktorá ti ostala, viac sa s nôu poznať a nebadať sa najmä za blbosti, veriť si spolu, hovoriť o čomkoľvek čo cítiš, ale taktiež môžeš skúsiť niekoho poznať, mne sa napríklad nevyplatí neikoho poznávať, lebo to skončí že na seba ajtak zabudneme, vždy tu pre mňa ostala ta kamarátka, je mojou oporou, drží má nad vodou, dáva mi nejaké rady, vždy ma vypočuje a mám ju rada💖 obe sme introvertky takže je to fajn, Vždy sme chodili spolu von, či spolu do mesta, snili, premýšľali, rozprávali sa, aj keď napríklad nemáme absolútne žiadnu fotku, obe neznášame fotenie, aj keď sa príliš neobimame, je to pre nás príliš vzácne💖 ale máme sa radi a stačí nam to🙏

@ironman1256 ospravedlňujem sa za gramatické chyby, a ani si nevoláme, nikdy. Preferujeme písanie. Dokonca som mala vlastnú partiu (kde sa moja kamarátka necítila moc fajn) ale neboli to tie partie kde sa pije fajčí, rozprávalo sa tam o anime, cosplayovalo a presne to, čo ja milujem. Už len kvôli svojej partií som skoro zabudla na práve tu kamarátku, samozrejme som mala viac priateľov ale nikto iný so mnou nevydržal tak dlho ako ona💖 Dúfam ale, že niekoho takého nájdeš 💖 je proste obrovské šťastie mať priateľa, ktorý ti vydrží viac než 8 rokov🥰

Ahoj neviem ako si na tom teraz ale ja som na tom podobne o mesiac mam 16

@yzomandias ahoj. Úplne rovnako, možno este horsie. Ale už som si zvykla..

mozme popisat?

vies mi dat tvoj ig alebo tak?