Toto nie je život, len prežívanie...
Mám 16 a nemôžem nič, nemôžem volat s kamarátmi, nemôžem ísť vonku, nemôžem sa ani len zavriet do izby...
Jediné čo mám dovolené je učiť sa a upratovať.
Už ma to nebavi, strácam kamarátov, lebo kto by sa so mnou bavil, keď sa ani stretnúť nemôžem. A aj tých pár čo ešte mám my iba hovorí, že by som s tým niečo mala robiť a ze je ti moja vina. Lenže čo sa s tým sa robiť? Nemám 18, som na nich závislá. A nedokážem sa s nimi(s rodičmi) proste hádať, nie že by som bola ticho a na všetko pritakavala, ale proste nepočujem moje argumenty, kričať na nich sa neodvazim a nič iné nrponaha. Ja uz fakt neviem, čo mám robiť ..
Čo znamená, že nemôžeš volať s kamarátmi, ísť von, alebo sa zavrieť do izby? Lebo možno to znamená: nemôžem volať s kamarátmi do 3 v noci, nemôžem ísť von na diskotéku do iného mesta, nemôžem byť zavretá v izbe 10 hodín v kuse... Neverím, že Ťa v lete rodičia nepustia von, že Ti nedovolia zatvoriť dvere na izbe, alebo zavolať kamoške. Ináč by si ani sem nemohla napísať, nie? Možno sa mýlim a naozaj žiješ doma, ako vo väzení, takže by si to mohla trochu bližšie opísať, čo presne môžeš a čo nie.
@lucka_ke ani len na brigádu ma rodičia nechceli pustiť
Môj ocko bol taký, potom som si našla frajera , mala som 15 skoro ma zabil aj jeho😄😄😄
Podoba sa mi to na jednu diskusiu, kde mama písala že ma problémy so svojou 16 ročnou dcérou a nakoniec vysvitlo, že problém ma vlastne mama. A to dievča mohlo chodiť von iba nejak 3 krát do týždňa, z toho 1 krát to bola rodinná návšteva. Na brigády tiež nie ani s kamarátmi. A ak už niekam išla tak max na pár hodín… možno sa mýlim ale dosť sa mi to na to podoba… ak nie prepáčte 😌
@h2 Nemôžem ísť von cez deň, teraz večer by som sa ani neodvážila pýtať... A v izbe môžem byť len večer, keď poviem že idem spať alebo ráno keď sa robím, že ešte nie som zobudena. Cez školský rok som v izbe skoro stále, lebo poviem, že sa ucim, a tak aj volám s kamarátmi napr. ale teraz nemám čo povedať.
Na mobile byť nemôžem (ked má vidia s mobilom tak mi ho berú) ale napríklad teraz som na záhrade kde ma nevidia ze na ňom som. Alebo môžem sa dívať celý deň na televízor to im je jedno radšej ako keby som mala byť vonku s kamarátmi s pri Tom som na mobole tak ze to nevidia
@simona139469 3 krát do týždňa ti by som bola asi najšťastnejšia na svete keby aspoň to môžem..
Tak to som úprimne zdesená, fakt som dúfala, že možno tak trochu zveličuješ. 😨
A aký na to majú rodičia dôvod? Keď sa ich pýtaš, prečo nemôžeš ísť von, čo Ti povedia?
@h2 toto leto som bola vonku dokopy asi 2 krát kedy o tom rodičia aj vedeli s to mi dovolili na nejaké 3 hodiny možno (aj keď som išla o 2 poobede) a aj to sa tvárili ako keby mi neviem čo dovolili... A nie nie je to preto, že by som robila niekedy vonku niečo nevhodné, a moje kamarátky väčšinou pozná (sú z dediny)
Ak mas pocit ze v tvojej rodine naozaj nieje niečo v poriadku tak kľudne môžeš zavolať na detskú linku dôvery alebo kontaktovať sociálnych pracovníkov na miestnom úrade.
Lebo ak tvoje súčasne domáce väzenie nieje trest za niečo ale bežný normálny stav tak nie, nieje to normálne ani správne aby rodicia takto väznili dieťa a nedovolili mu ísť nikam z domu. Neviem aké máš celkovo podmienky doma, ale podľa mňa toto už hranici s tyranim.
a prečo to rodičia robia? vyviedla si niečo prečo ti nedôverujú? porušila si nejakú dohodu alebo zákaz? z niečoho to predsa pramení
☹ Nedá sa s nimi o tom porozprávať? Nemôže sa za Teba niekto z rodiny prihovoriť? Alebo mama niektorej Tvojej kamošky, napríklad? Aby Ťa pustili s ňou von? Veď toto je choré!
@h2 no buď že nie lebo idem s nimi napríklad na nákup na ktorý nakoniec nejdeme alebo ideme až večer, alebo ma prísť návšteva (napríklad maminy súrodenci s malými deckami s ktorými si ja nemám co povedať) alebo ze mám upratovať niečo alebo mi dajú v záhrade niečo robiť aj keď svoje normálne povinnosti mám urobené, ale bývame v dome tu sa vždy niečo nájde, alebo proste iba lebo som povedala
Ja neviem, asi by som povedala rodičom niečo takéto: "Mami, Oci, rada by som išla von s kamarátkami. Mám prázdniny a trávim ich zavretá doma. Nie som takto šťastná, ubližuje mi tento spôsob života. Neurobila som nič zlé, za čo by som mala mať domáce väzenie. Staviate týmto vaším prístupom medzi nami múr, ktorý nás od seba emocionálne oddeľuje." (No dobre, uznávam, že tou posladnou vetou už som sa nechala tak trochu uniesť 😅 , ale niečo na ten spôsob by som im povedala. Nech vedia, že ináč Ťa po 18-tich môžu ľahko stratiť.)
Čo by sa stalo keby si šla von sama bez pýtania sa rodičov?
Otázka je,prečo to nedovolia nikde chodiť.
@oktoberka takto písala som, že rodičia, ale vlastne som v náhradnej starostlivosti u tety (nechcela som to písať na začiatok, aby ma nikto nespoznal) dôvod mi nikdy nepovedala, ale myslím si, že nechce aby som skončila ako mama aj keď neviem, lebo zas ona ževraj ako dieťa bola dobrá(to viem od uja), len v dospelosti sú jej presnejší vjalpi ako ja a má nejaké psychicke choroby...
Ale nikdy som jej ja nedala dôvod, aby ma nechcela púšťať von
Nediv sa potom,že majú strach.
Výdrž to. Ja tiež som to mala takéto. Do 18ky a aj potom dlho ešte. Až keď som si nenasla niekoho komu môžu dôverovať. No a teraz som už rok bez nich v zahraničí. Ale chýbajú mi aj ja im :D. Ale boja sa asi veľmi o teba chcú ta mat pod zámkom v bubline prešla som si tým všetko som mala zakázané
nájdi si brigádu a budeš chodiť mimo domov a ešte si aj zarobíš, rodičia zistia, že ti môžu dôverovať a postupne povolia zákazy, neboj všetko bude dobré (a ak by nevyšla brigáda tak si nájdi nejaký šport/krúžok)