Mám 15 rokov a v triede sa neviem zaradiť
Ahojte.
Mam 15 a chodim na strednu skolu. V triede sme poskupinkovaní a ja sa neviem zaradiť. Teda, beham od jednej skupinky k druhej ale v každej je na mňa niekto taký, akoby mal so mnou problém.
Keď som do školy priniesla mravce ( lebo som zabudla v taške desiatu ) smiali sa mi, že mám doma mravčiu farmu a pestujem blchy.
Keď som bola na chodbe, jeden druhému niečo pošepkal. Dozvedela som sa, že je to to, že vraj celé noci preplačem. { čo nie je pravda }
Ja sa veľa smejem a neberiem si to až tak k srdcu ale predsa len občas nad tým rozmýšľam.
Napríklad ( ako dnes ) som sa otočila a spolužiak mi dal z boku ,,facku,,. Neviem prečo ?!!
Opýtam sa niečo učiteľa, začnú mať priblblé “poznámky”.
Ale (!) ak potrebujú poznámky, napíšu mi a ja im ichns ochotou pošlem, prípadne dovysvetlím ak niečomu nechápu. Ja viem, že je to moja chyba ale… za dobrotu na žobrotu.
Neviem, ako sa mám ubrániť… čo mám robiť ? S triednou učiteľkou to riešiť nechcem…
Nemusíš robiť nič. Sústreď sa na školu. Prestávky sú krátke, prežiješ. Bav sa len s tými, ktorými si rozumieš. 4 roky prejdú veľmi rýchlo a potom ich uvidíš možno o 5 rokov na stretávke.
Keď beháš od jednej skupinky k druhej a vieš sa porozprávať skoro s každým, znamená to že si veľmi komunikatívna a to niektorí zavidia. Môžno ti to príde ako zvláštna rada ale nepomáhaj každému. Keď je niekto sviňa bud sviňa tiež a povedz "prečo ti mám požičať poznámky keď si vtedy spravila (povedz konkrétnu vec). Správaj sa normálne a možno ti nabudúce pomôžem" Nenechaj sa využívať.
@loliki a práve s nimi di bude mat co povedať. Viac dokonca ako s tými s ktorými bola v dobrom cele 4 roky.... My sme boli taka partia... 3 skupinky ale lo strednej, dovidenia ledva si pozdravíme keď sa náhodou stretneme a zas ti co sme sa nebavili, tak ked sme boli na stretávke tak práve s nimi som si najlepšie pokecala
To sa zmení, neboj.... Bude dobre. Nájdi si jednu spriaznenú dusu. To ti stačí....
Ak ti ich správanie naozaj nevadí a si si vedomá svojich kvalít, nemusíš robiť nič. Ale trochu tých rýpačov uzemniť by asi bolo viac na mieste. Nejakou trefnou poznámkou, v rámci okolností si môžeš urobiť aj srandu zo seba,.... Spôsobov -ako na to- je viac.
Hlavne, aby si nebola za teliatko, ktoré nechá do seba ďalšie tri roky kopať.
Ach, stredna 😒 tam to bolo tvrdé aj pre mna. Najlepšie je byt mila, neohovarat, do nikoho sa nestarat, vsetko brat s humorom a decka ta budu vyhladavat same.
Nechaj ich,nech pochopia, ze sa v tebe mylia. Nevšímaj si ich
Staci,ze si najdes jednu spriaznenú dusu, aby si mala zachytny bod. Nemusis byt kamoska s kazdym
Pamätám si ako včera moju podobnu situáciu žiaľ odisla som síce som stratila rok ale potom bola trieda naozaj super čo samozrejme nemusí byt vždy ale teraz to už beriem tak že by som si ich toľko nevšímala ale vtedy má ich správanie v triede veľmi zraňovalo zver sa aspoň sociálnej pracovníčke na škole mne to vtedy troska pomohlo dnešné deti a žiaľ aj kedysi vedia byt veľmi hnusne a nie každý má ,,náturu,, voči tomu bojovať a keď sa tam zjavne cítiš zle nemyslím že sa to samé od seba zlepší aj keď stačilo by nájsť jedno dievca a byt s nou človek sa tam potom cíti v pohode
Druheho nezmenis a snazit sa o to, je zbytocna strata energie. Namiesto toho ju venuj sebe, tomu, ze sa nebudes menit podla nich alebo kvoli nim. Ked chces pomahat, pomahaj, ale preto, lebo je to tvoja volba a nie ze si vyberies byt pomstichtiva, lebo oni kedysi nieco.... Vyber si aka chces byt ty, a rob tak potom bez "podmienok". Naco si v hlave nechavat spomienky co ti kto zle urobil. Lahko sa povie, tazsie spravi. Najdi si osobu, ktoru prave vtedy potrebujes a ktora ta co najviac berie taku aka si. Ja som si prezila tiez svoje, a nesiem si to so sebou. Keby som mala viac sil to vtedy spracovat. Časom, ale vazne casom, som pochopila ze sa spravali tak, nie vdaka tomu, aka som bola, ale ze oni ma posudzovali kvoli niecomu na co som ja nemala dosah. Doslova ze sme nemali tolko penazi a neriesila som tym padom xdalsich veci. Bola to vec, ktoru som absolutne nemohla ovplyvnit, a ja som pritom míňala tolko energie a smutku na to,ze som chcela medzi nich zapadnut, aby ma brali. Potrebovala a chcela som uznanie, mala som ho malo. Skoda ze som nemala tolko sil vtedy. Inak zivot a ludia existuju aj po tom ako skonci skola. Rob to, co ta urobi stastnou a spokojnou. A to čo nedokazes ovplyvniť, nechaj odist a pusti to. Drzim palce. Dufam ze mas v zivote nejaku blizku dusu, kamosku, sesterku, rodinu.
bolo by to este ok.. az na tu facku!!! vedia o tom rodicia?To nie je OK!!
@macekovam nevedia a nechcem ani veľmi o tom hovoriť.
A bola to úmyselná facka? Občas sa stane, že človeka niekto nechtiac uhodí, lebo napríklad niečo horlivo vysvetľuje rukami inému a prúser je na svete... Spolužiak ti k tomu nič nepovedal? Žiadne ospravedlnenie?
Tak to su take tie normalne veci na strednej skole... jednym uchom dnu a druhym von proste... a to s tym ucenim a ulohami je taka klasika, ked im nieco chyba, aj certovi by zavolali 🙄 Dcera toto vyriesila tak, ze ma styri kamosky a posielaju si veci len medzi sebou, projekty len medzi sebou, teams meetingy ako doucko len medzi sebou, zvysok triedy im ide volakde... a asi aj dobre robia... clovek si proste nesadne s kazdym a pod ciarou zalezia len vedomosti, znamky a vlastne psychicke pohodlie...