Mám 14 a som úplne iná ako sú moji rodičia
Ahojte. Mám 14 a píšem tu lebo nemám komu sa zdôveriť.
Začala by som tým, že som úplne iná od mojich rodičov. Som ich úplný opak. Milujem všetko čo oni nenávidia. (Metal, pierciny, kérky, zvieratá....) Niekedy si myslím, že ani nie som ich dcéra. Oni majú svoju predstavu o mne a tú si plnia, ale ja nie som šťastná. Už som im o tom aj povedala. Podľa nich mám dostať rozum a, že všetko sa ešte časom zmení. Neviem ako dlho to ešte takto vydržím. Ja proste chcem nosiť oblečenie čo sa páči mne a nie im. Chcem si ostrihať vlasy ako chcem ja a nie oni.. . Chcem žiť svoj život a nie ich. Úprimne si myslím, že ich dieťa žije niekde inde a mňa vymenili v pôrodnici. Sú zo mna sklamanie. Vždy mi to dávajú pocítiť. Ak im napriklad úkažem niečo čo sa mi páči povedia že je to strašné a začnú mi nadávať. Alebo minule keď som plakala kvôli kamarátke tak mi povedali, že som pi**
Cítim sa potom hrozne.
Chcem byť dieťaťom po akom túžia, ale nedokážem to. Keď dostanem v škole dvojku tak na mňa kričia. Učím sa ale nedokážem to. Nezvládam to. Neviem čo mám robiť. Som zúfalá
Nie si sklamanie. Si len v úplne bežnej puberte. Tvoji rodičia vedia, o čom hovoria. Môžeš im veriť: všetko sa ešte časom zmení.
Máš úplne normálne pocity. Myslím ze každý si niečím takým prešiel vo väčšej alebo menšej miere. Treba to len prečkať. Tiež som mala presne v tvojom veku konflikty s rodičmi a pocit ze ma vôbec nechápu. A pre rodičov určite nie si sklamanie 😊
No podľa mňa to nie je v poriadku keď ti nadávajú a dávajú ti pocítiť, že sú z teba sklamaní, kvôli dvojke? Na Teba kričia? Nadávajú ti že si pi** tak to určite normálni rodičia nerobia.... myslím si, že chyba je aj na ICH strane
V prvom rade skus spracovat myslienku, ze pre rodicov nie si ziadne sklamanie. To si mysli kazdy v narocnom veku. Tiez som mala pubertu a dospievala som a rovnako som svojich rodicov v tom obdobi videla aj ja, negovala som vsetko, vzdy a vsade🤷♀️ dnes to vidim inymi ocami, chceli ma chranit pred sprostymi napadmi pubertacky, pred tym aby som si sama nepos*ala zivot kvoli nejakej hluposti, dnes mam pocit, ze jediny, kto ma nechapal som bola ja sama. Nikdy by som si to v tom veku nepripustila, vsetko sa cloveku rozjasni zjavne az vtedy, ked sam zacne zazivat kriticke situacie z tej druhej strany. Dnes obdivujem mojich rodicov za to, ze to zvladli, za to, ze ma previedli tym obdobim so svojimi vlastnymi sedinami a nenakopali ma niekam, ze ma uchranili pred mnohymi zlymi rozhodnutiami🙏. zial, uz im to nemozem hovorit, a opakovala by som im to kazdy den, keby mozem. A vies co? Asi aj vdaka pochopeniu, aka som bola hrozna pubertacka, protivna a odmietava sa snazim chapat moje deti, viest ich zivotom, zatinam zuby aby som bola trpezliva a nezlyhala, radsej niekam odidem a preberieme (prebrali sme) veci vtedy, ked ma (mala) puberta svetlu chvilku. Lebo take vzdy su. Mam dceru v tvojom veku. Ja viem, ze mava velke vykyvy nalad, myslienok, napadov, nesnazim sa za kazdu cenu zasahovat. Ucim sa byt trpezliva aj ja, aj ked to nemam v povahe. Som.tu, ked ma.potrebuje, nevtieram.sa. ucim ju povedat, ked nieco chce, ma iny nazor. Tiez som stastna, ked.pride a este sa prituli. Denne jej vravim, ze ju lubim. A kedykolvek moze prist s cimkolvek, radsej skor ako sa stane nejaky pruser. Vy ste este v mysli deti, ale citite sa byt zenami. Kreujete si nazory na dianie okolo seba, pohrdate dospelymi, vidite nas ako dinosaurov. Ano, mate na to pravo, ta vasa krasna mladost, rozkvet v mlade zeny....vsetko k tomu patri. A my mame oravi vas chranit do doby, kym sa same o seba dokazete postarat. Pomoz vasim, nebud len spupna, ked mas svetlu chvilku, chod a poloz mame hlavu na plece. Zrejme aj jej chyba to male dievcatko, ktoremu nedavno zapletala copiky....
Už tu bolo spomenuté, že čo prežívaš je normálne. A všetko máš umocnené hormónmi, ktoré teraz v tvojom tele aj v psychike robia také veci, že emócie prežívaš výrazne.
Rodičia, tak ako všetci rodičia, robia čo vedia. Chcú ťa nejako vychovať o čom si myslia, že bude. nie len pre nich, ale aj pre teba dobré.A určite robia aj chyby, možno väčšie, možno menšie.
Neboj sa, toto je obdobie nebude trvať večne.
Zlatko,je mi naozaj ľúto, čo momentálne prežívaš. Bez ohľadu na to,v akom si veku,či tebou zmieta puberta alebo si svojhlavá, žiadni normálni rodičia nemajú morálne právo nadávať ti do pí... To je ich zlyhanie a môžu sa hanbiť 😤. Asi zabudli,že aj oni boli mladí. Ako sa hovorí : "Zabudol vôl,že teľatom bol".
Ak ti naozaj takto vulgarne nadavaju, tak su sklamanim oni a nie ty. Inak tie pocity ze su uplne ini, nerozumeju mi, nie som ich dieta, to byva v puberte bezne. Clovek si vtedy zacne vyraznejsie uvedomovat, kto je a cim sa lisi od ostatnych. A hlavne od rodicov. A citi velmi silnu tuzbu zit po svojom, preto niekedy vidi hlavne tie rozdiely a zhody zacne vnimat az neskor.
Bohuzial ale tvoji rodicia podla mna nebudu uplne koser a na tvojom mieste by som pocit vlastnej hodnoty nehladala u nich, ale cisto v sebe. Neboj sa, to pride, bud ohladuplna a citliva k inym, ale zaroven ber ohlad aj na seba, rob, co ta laka, za cim ta to taha..Nezostan sediet v kute a postupne, ako budes nadobudat skusenosti, tak tu hodnotu v sebe uvidis. Uvidis mozno napriklad, ze vies byt silna, vynaliezava, zivotaschopna, alebo ze vies mat naozaj rada inych ludi a mat kvalitne vztahy, alebo ze vies byt vytrvala, ze vies nieco vymysliet a zrealizovat...moznosti je vela 🙂 Drzim palce 🍀
@marianarem Mnohým rodičom v období puberty svojich detí rupnú nervy a doplnia svoj slovník. Čuduj sa svete, ten slovník puberťákov je o dosť horší. Radšej by som nechcela počuť autorku, keď má ona nervy na rodičov.
@loliki to nemyslíš vážne. Sa zamyslí nad sebou či je to normálne sa tak rozprávať s dieťaťom . Ja by som tak decku nepovedala aj keby neviem čo - a už vôbec nie preto, že plače kvôli kamarátke. Autorka - skús s rodičmi dohodnúť nejaké kompromisy , časom to bude lepšie, ale takto sa rozprávať s tebou by fakt nemali!
Ahoj, zo začiatku, po prečítaní názvu diskusie a prvých riadkov, som sa pousmiala, že "dievča, vitaj v puberte, toto je úplne normálne". Ale ako som čítala ďalej, tak mi úsmev zamrzol. ☹️ Je mi to ľúto a tvoji rodičia sa určite nesprávajú normálne.
Mam dceru v Tvojom veku, takze si to zazivam z opacnej strany. A aj rodic ma niekedy pocit, ze to dieta, co prave voslo do dveri nemoze byt jeho 🤷🏼. Niekedy sa s nou da porozpravat uplne normalne, za par minut totalna ignoracia, mykanie plecom, rezim spomaleneho slimaka a nepritomny pohlad. Obcas ma dokaze vytocit tak do nepricetna, ze si opakujem mantru "vychovavas ju 15 rokov, nezabi ju za minutu"... Takze puberta je tazka nielen pre Teba, ale aj pre rodica. Snad ju v zdravi prezijeme.
Tak toto veru nie je normálne. Aj ja som bola v puberte, a teda riadne bláznivej, ale vulgárne mi mama nepovedala ani jediný krát, ani mi nenadávala za to, čo sa mne páčilo, hoci jej nie a za známky na mňa nikdy nekricala, ani za 5, radšej sa ma spýtala, čo presne je problém a zohnala doučovanie. Dokonca som mohla nosiť aj oblečenie podľa môjho vkusu, ak nebolo vulgárne, kúpila mi aj to, čo sa jej nepáčilo. Od strednej školy som si mohla aj farbiť vlasy podľa ľubovôle, mala som biele, sivé, oranžové ako mrkva, ružové aj tyrkysové. Akurát mi na to povedala, že jej sa to nepáči a podľa nej sa mi to nehodí, ale nechala ma, aby som si svoj štýl našla sama. To, čo robia tvoji rodičia, nie je láskyplná starostlivosť o dieťa. Seriózne si myslím, že potrebujú psychologickú pomoc, lebo majú nejaký problém. Oni majú problém, nie ty, ty si podľa toho, čo píšeš, úplne v norme na svoj vek, tak si nič nevyčítaj. Nemáš v rodine alebo okolí nejakého dospelého, ktorému dôveruješ?
@thoughtfulweirdo Nie... Nedôverujem ani sebe samej
@loliki Možno, ale nikdy v živote som nepovedala krivé slovo mojim rodičom do tváre. Nedovolila by som si to
@loliki Ale zároveň mi príde smutné, že keď poviete že máte 14 tak vás hneď niekto začne obviňovať, že nadávate, pijete, fajčíte..... A potom sa čudujete, že to začneme robiť naozaj
Ja ťa neobviňujem, že piješ, fajčíš, nadávaš. Ale pravdou je, že mnohí v tvojom veku to robia. A je smutné, keď sa ľudia vulgárne vyjadrujú, lebo žiaľ v niektorých rodinách to tak je. Keď bude vhodný čas, sadni si s rodičmi a v kľude sa porozprávajte. Skúste sa navzájom pochopiť. Nedávať do popredia stále svoje ego, ( ja chcem iné šaty, ja chem iný účes, ja chcem iný život), ale spolupracovať na dobrej atmosfére v rodine. Povedz si: ja chcem, aby moji rodičia boli zo mňa šťastní. A ten vulgarizmus asi neodznel od šťastia, ale že už bol niekto až moc vytočený z teba.
Nečítala som všetky príspevky, dovolím si sem napísať môj osobný subjektívny názor (osvedčený v praxi - mám dcéru o niečo staršiu od teba).
Väčšina rodičov chce pre svoje deti to najlepšie - no žiaľ, len málo z nich si uvedomuje, že hoc i sú rodičmi, nemajú patent na rozum. Dieťa nie je vec. Nie je to kus nábytku, na ktorý si nastylujem obrúsok, aký sa mi páči a naň červenú kytku. Dieťa je OSOBNOSŤ. Zvlášť dieťa v tomto veku. Áno.., má svoj vlastný štýl, vlastné záujmy, vlastný pohľad na svet. Možno sa časom zmení. A možno ani nie. Ak sa ale má zmeniť - nech sa tak stane spontánne, na základe pocitov dieťaťa. Prečo dieťaťu zakazovať hudobný štýl? Komu tým to dieťa škodí alebo ubližuje? Prečo mu zakazovať piercing? Čo je na tom zlé? Nie je podstatné, čo nosí človek na sebe, ale čo nosí V SEBE.
Moja dcéra má pricing, dvojfarebné vlasy, oblieka sa do svojho vlastného štýlu. Ano... je pravda, že občas to preženie a vyzerá, akoby došla od Adams Family, alebo z nejakého čudného spolku z inej planéty. A? Ubližuje tým snáď niekomu? Nie... Je to prejav jej vlastnej osobnosti - a ja jej ju nebudem brať. Moja dcéra bola vychovávaná v duchu tohto názoru. Vždy som ju akceptovala ako individuálnu osobnosť. Nikdy som ju neponižovala, jej názory som brala vážne. Neboli vždy správne - ale boli JEJ.
Moja dcéra je dnes pred hranicou dospelosti. Vyrástlo z nej úžasné dievča - inteligentné, zodpovedné, empatické, slušné, pracovité. Učí sa na samé 1 - pretože to chce. Pretože je ambiciózna a cieľavedomá. Pretože dokáže niesť zodpovednosť za svoj vlastný život. Od 15r. brigáduje - pretože to chce. Pretože si vie vážiť veci a chce si ich zaslúžiť. Čo sa povinností týka - netreba jej hovoriť a pripomínať absolútne nič.. Občas ma až zahanbí - pretože ich zvláda organizačne lepšie, ako ja. Moju ústretovosť a porozumenie mi opláca stonásobne. Moja dcéra je zároveň moja najlepšia kamoška. Povahu a charakter jej nezmenil ani piercing, ani metal, ani kerka, ani dvojfarebné vlasy. Je aká je, a ja som hrdá a šťastná zároveň, že mám tú česť byť jej matkou. ❤️
@janne318 presne takto to vnímam aj ja. Nikdy som dcére neprikazovala co ma a nemá nosiť ani jej nevnucovala nejaký strih vlasov. A to už od úplne útleho veku, keď mala v škôlke princeznovske obdobie a stále nosila princeznovske kostým tak ho mohla mať nonstop, keď chcela chodiť bosa chodievala bosa . Ja som ju dokonca nechala nosiť toľko vrstiev oblečenia koľko uznala za vhodne aj keď sa mi zdalo ze je zima.
Takemuto rodičovstvu typu "dieťa je môj projekt a môj majetok" naozaj nerozumiem, podľa mňa napacha na osobnosti deti veľké škody.
Autorka, vôbec sa netráp nad svojimi rodičmi. Nemajú byť čo sklamaný, niesi zla dcéra iba preto ze máš svoj štýl.
Si samostatná osobnosť, na tomto svete si preto aby si si plnila svoje sny, nie sny niekoho druhého. Možno si sa práve preto narodila takým konzervatívnym rodičom aby si im rozšírila obzory. Vieš ja som v 14 tích chodila tiež riadne divoko poobliekana a chodím tak doteraz a som so sebou maximálne spokojná
Och mam doma o rok starsiu.No je to niekedy u nas divocina a viac kriku ako by som chcela.Su dni dobre, uzasne a take, ze by som najradsej odisla z domu.Urcite mas pravo sa obliekat ako ty chces, uces aky ty chces...mozno ma mama a otec inu predstavu mozno by Ta chceli vidiet v suknicke a balerinach🙂vies...vela rodicov sa nevie zmierit s tym, ze to ich male dievcatko, ktore so vsetkym suhlasilo sa zrazu meni na osobnost so svojim nazorom a casto uz len z trucu🙂nesuhlasia s rodicmi.A tak to ma byt hladas si svoju cestu aj, ked ja ako mama tiez s tym bojujem.Skus niekedy najst spolocnu rec neviem s kym si lepsie rozumies a takto im to povedat.Raz som citala clanok o puberte, lebo tiez ma trapilo, ze ci tak ci tak stale je niekto nespokojni, ze rodicia vidia ako sa im dieta vzdialuje a doslova zobru o kusok pozornosti a lasky od dietata.Tak niekedy sa pritul ci povedz mame, ze puberta je tazka a ver, ze pre vsetkych🙂
Ja by som nikdy necakala, ze to bude taketo,lebo ja som ako dieta nemala potrebu stale s rodicmi superit a slovne sa dotahovat
Drz sa a urcite nie su z teba sklamani len sa boja toho ako sa osamostatnujes
Uplne normalne v tvojom veku a ruku na srdce, ci nechces byt tak trochu ina kvoli tomu, ze ich tym naseries? Vies si predstavit samu seba, kde budes o 20 rokov? Na akom poste? Zapadaju ti do tejto predstavy kerky, piercingy a metalove retaze? Ber to tak, ze je to len obdobie a spytaj sa samej seba, ci to robis kvoli sebe, alebo kvoli tomu, aby si vycnievala alebo nevycnievala z radu.
Vitaj vo svete generačných rozdielov. Máš na to vek, si tu správne. Všetci sme to zažili, všetci sme to prezili. Presne rovnaké problémy mali tvoji rodičia s tými svojimi. A ver, aj starí rodičia a praprarodicia, kazda generácia si tým prešla. Aj z jednej aj z druhej strany. Aj toto patrí k zivotu. Kým ta živia, tak na tvoju smú o veľa veciach rozhodujú. Keď budeš samostatná, budeš o nich rozhodovať ty.