Len prežívam

Toto je život a tým sa zoceľuješ. Ty si tá co nejaká kočka urobila a teba fotky a má ich niekde v albume, že?
Sustreď sa čo je dôležité a čo ťa posunie v živote. Áno, nie také problémy prídu....
Vzťahy sa budujú...tak si skús okolo seba všimnúť niekoho a začni sa baviť. Trošku si otukat niekoho, zistiť či je fajn...
Všetko dobré ti želám.

skús to zveriť Bohu 💙

Ak máš možnosť mať psíka, tak si jedného zaobstaraj. Je dobrý priateľ, vypočuje, pochopí, teší sa na teba. Ak sa to nedá, tak si kúp magnézium, troška ti zlepší náladu.

Pozri, spoluziakov si nevyberies. Su to ludia ktori sa nahodne ocitli na 4 roky v rovnakej triede ako ty. Ze su naprd vztahy, je sice deprimujuce, ale ber to ako tazku etapu, ktora coskoro skoncí, a ktora ta nieco moze aj naucit. Ohladom stuzkovej sa trapit nemusis, na taku udalost nejde v dnesnej dobe kopec ludí.... my mame napr aktualne stretavku po skoro 20r od stuzkovej, s vylozenymi nohami doma im prajem peknu zabavu. Nezaujem. Je to oslobodzujuce bez vycitiek vediet povedat nie, lebo to tak citis. Co sa tyka vztahov, v tomto veku jedna katastrofa striedala druhu a kazdu som tazko niesla... podvadzanie, zavádzanie, klamstvá, podrazy.... vsetko dokopy. A s kazdym. Ono ta to "obrúsi".... nie ze by som ti to este zelala, ale stáva sa. Mnohým. Nie si v tom sama. Kamosku ci spriaznenu dusu by som hladala cez soc.siete, fóra, mozno podla nejakeho spolocneho konícka (turistika? cyklistika?....) vela stastia

@loliki to čo je za radu? Pes je na roky rokúce, jej začína život, čo nevie kam ju zavedie, na intrák si ho zoberie, či napríklad na brigádu do zahraničia? Autorka, držím Ti palce, aby si našla v sebe vnútornú energiu. Aj keď to tak nevyzerá, nič nie je také hrozné ako sa na prvý pohľad zdá a po maturite príde nová etapa. Drž sa

Mala, a vela krat..v puberte aj po nej..je to tazke..trvalo dlho kym tieto stavy zmizly aj ked nie uplne..mavam depresivne obdobia. Rada: povedz si, ze uz stacilo zlozti, nadutosti a pocitu nicoty..zmen to..chci najprv sama zmenit svoj zivot a jasne a hned preto zacni nieco robit..bud uprimna k sebe aj k inym..vela stastia

Psa si teraz určite nekupuj, pes je záväzok na dlhé roky, toho si zaobstaraj, keď už budeš na dôchodku s dedkom sedieť na lavičke a strážiť vnúčatá. Odmaturujes a posunies sa ďalej. Stretneš nových ľudí, získaš nových priateľov, kamošky, spolužiačky na VŠ ak ideš študovať, či nové kolegyne a kolegov. Ber toto teraz len ako prechodné obdobie, ktoré sa už skončí. Držím ti palceky, nech sa to všetko zmení podľa tvojich plánov a snov 👍

Inac zvierata naozaj liecia pocity samoty, depresie,, mam zakaznicku, ktorej vnutorne macky velmi pomahaju po psychickej stranke,samoty, akurat mi to vcera spominala..inac aj ja som v maturitnom rocniku zostala velmi sklamana zo spoluziakov, ale jednu blizsiu kamosku som mala tam a s ostatnymi som sa len tak letmo bavila, ale nesli do mna kedze aj tak som nekonfliktna osoba, ktora nema rada intrigy, ohovarack ale cakala som tiez na koniec skoly a nevyhladavala som ich spolocnost (napr. na stretavke) Ale uz skoro po 20 rokoch uz by som isla na stretavku.

Nemusí to byť tak ako píšem. Len čo z tvojho príspevku pociťujem.
Máš pocit nedostatku lásky. Áno. Máš veľa toho a vyčerpanosť robí svoje. Spolužiakov si nevyberies. Ak sa nedá ísť na stužkovú, nechoď. Len neukazuj pred nimi, že ťa to trápi. Si tu. A niekto ťa má veľmi veľmi rád. Nie si náhoda. Môžeš sa cítiť iná, možno divná. Noaco. Si aká si. Každému nevyhovieme. Človek chce mať kamarátov, ale silou mocou netreba. Ak niečo potrebujú a môžeš pomôcť. V pohode urob. Len nečakaj za to nič. Proste maj dobrý pocit zo seba. Každý máme milión chýb. A nasilu zapadnúť nemá význam.
Niekedy môže mať človek pocit nicoty, bezvýznamnosti. Ale NIKDY to nie je pravda. Keď môžeš, oddychuj, prejdi sa, vyspi. V škole treba plniť povinnosti, v robote. A na seba nemá čas. Výčitky napríklad ničnerobenia ( čo asi ani nemáš čas na ničnerobenie zrejme) hoď na chvíľu bokom. Počúvaj spev vtákov, oblaky, vietor vo vlasoch. A aj keď nasilu, sama pre seba sa usmej trocha častejšie. Nie je to trápne. Hoci myšlienka príde. Zametá s Tebou. Ale neboj sa. Utíšiť nepotrebné zvuky. Rádio tv. Maximálne pokojnú pieseň nejakú. Bocelli a tak. Je tu niekto, kto za Teba život dal. A dal by ešte raz. Možno ani nie si veriaca. Ale dobro je. Vietor ťa pohladí po lícach alebo si urobí žart a postrapati vlasy. 🌸

Smutné už len čítat,aká je doba ...veľa sily prajem

Si uplne super. Pracujes, študuješ, zvladla si sikanu, odčlenila si sa od ludi, ktori ti v zivote nic nedavaju. Presne tak to ma byt. Nemusis byt ovca v dave hlupákov. Teraz sa zameraj na studium a premysli si co dalej. Ja som nemala nejako vela kamosiek za gympli, lebo sme dochádzali a bolo to ine ako ked su z jedneho mesta. Ale mala som kamosku s ktorou som zdieľala hobby. Ked sa iny zabávali na diskotékach ja som chodila do Ba na doučovanie na prijímačky v sobotu rano o 6:30 vlakom na VS, takze som v piatok vecer isla spat aby som cely den zvladla v Ba. V nedelu som bola rada, ze sa mozem vyspať. Tiez som mala pocit, ze som taka izolovaná a v čiernej diere ale mama mi raz povedala, ze pozri sa za 10 rokov nebude dolezite, ci si mala 100kamosiek a zurovala kazdy vikend ale za 10 rokov bude podstatne, ze mas VS a pracu, ktora ta bavi. Cize som sa na to zamerala. A mala pravdu. Neviem ci ides na Vs alebo budes pracovat ale ak ides na VS, tak tam je ten zivot taky iny. Na VS som mala kamosky a uz sa vytvárali vztahy inak a jeden mam aj 20 rokov po VS a je dokonca krstnou mamou mojho syna. Ak ides pracovat, tak uz si potom zacni hladat aj nejaky svoj okruh znamych. Ideálne sibnutych ako sme same. Uz nebudes musiet riesit skolu, mozes ist do sveta a otvoria sa ti ine cesty. Kazdy z nas sa obcas citi osamelo ale je na nas co s tym spravime. Bud budeme nad tym plakat alebo sa tomu postavíme.

@iivancova Ak vieš čítať, tak prečítaj ešte raz a s porozumením. "Ak máš možnosť mať psíka..." Ona potrebuje teraz pomoc, nie o 20 rokov. A sama sa vie rozhodnúť, či psa chce alebo nie..

@loliki ak vieš čítať s porozumením, tak “ Študujem, som v maturitnom ročníku, chodím do práce, nemám moc voľného času, keď už tak sa musím vzdelávať.” - - - prepáč, ale čo ti na tom príde ako “mať možnosť”? Asi toľko k tomu. Keď už autorka túži po spoločnosti zvierat, odporúčam venčenie v útulku, ale keďže veľa voľného času nemá, tak je to bezpredmetné zrejme.

@iivancova Podľa teba to je už koniec sveta, keď niekto je v maturitnom ročníku a chodí do práce. Lebo psíka si môže dovoliť len nezamestnaný, či čo? Deti, študenti, zamestnaní ľudia nemôžu mať žiadnych domácich maznáčikov? Prosím ťa, kde žiješ? Nemáš sa s kým hádať doma, alebo máš nejaký problém tolerovať názory iných ľudí?

@loliki tak ešte raz a kľudne, aby sme sa tu nemuseli hašteriť ako staré baby na trhu - dievča v maturitnom ročníku, ktoré pracuje, učí sa a nevie čo bude v živote po strednej škole robiť, by si skutočne nemalo zaobstarávať psa. Vezme si ho z rodičovského domu potom so sebou? Logisticky to skutočne môže byť veľký problém, veď uváž sama - pôjde do podnájmu a pes s ňou? Pôjde na intrak a pes s ňou? Ostane u rodičov? A tí psa chcú? Len si nemyslím, že si jej dobre poradila, to je celé, nemusíš sa hneď nafukovať.

Ahoj,
som prváčka na vysokej škole a presne som sa rovnako cítila keď som maturovala, tiež som chodila iba do práce a tiež som iba prežívala. Možno ti to už niekto povedal ale sľubujem, že to raz prejde. Raz si nájdeš niečo iba pre seba, niečo čo ťa bude baviť, niečo čo bude robiť radosť iba tebe.
Ja som zistila, že ma najviac baví angličtina a preto som sa ju rozhodla študovať ďalej. Ak aj teba baví nejaký predmet alebo niečo čo by si mohla ďalej študovať, určite to skús. Ale ak nie, není koniec sveta. Po maturite skús vycestovať niekde do sveta alebo kukni nejakú prácu v zahraničí (samozrejme si vždy všetko over, predtým než niečo podpíšeš).
Ak ani to není podľa tvojej chuti, niečo sa nájde aj tu.
Nezabudni na to, že si chcená, je tu miesto pre teba a si tu pre niečo. Bohužiaľ, spolužiakov si nevyberieš ale skús aspoň posledný rok s nimi vydržať a sľubujem, že už ich nikdy viac neuvidíš.
Ži pre samú seba, nie pre ostatných. Ty si to, čo potrebuješ a konaj tak, aby si ty bola spokojná.

Ešte raz, sľubujem, že to raz prejde a ja dúfam, že sa budeš mať dobre. ❤️

Môžem sa opýtať odkiaľ si,chcela by som ťa spoznať

@iivancova Ty si ju predstavuješ ako osamelú, ktorá po maturite musí opustiť rodičov a mala by na krku psa. Tých možností je ale oveľa viac, ktoré by boli možné aj so psom. Je to na nej, ako sa rozhodne. Maj sa pekne.

Áno.

Od mala som bol šikanovaný. Od mala mi nikto neveril. Ani vlastná rodina. Bolo zle áno zažil som si pády aj. Ale nevzdal som sa nikdy. To jediné čo človek musí mať je viera. Šiel som na vs vedel som, že tam si nájdem niekoho kto je na inej mentálnej úrovni avšak aj tam sa to začalo kaziť. Kde bol problém ? V tom, že som citlivý a vnímavý a mám vyššie IQ. Nie každý mi rozumie ale to je v poriadku.

Dnes ? Píšem knihu o tom ako som veci prežil, mám priateľku, odstrihol som ľudí, ktorí nemajú čo robiť v mojom živote a áno, aj rodinu lebo ma ponižovala a nevedeli sa preniesť cez to, že chcem žiť normálny život.

Ak chceš, môžem ti kľudne kedykoľvek poradiť, viem si s tebou zavolať a skúsiť ti pomôcť.