Dievčatá potrebujem poradiť. Dcéra má 11 (o pár mesiacov 12) a ja naozaj neviem ako s ňou komunikovať. Puberta sa prejavuje naplno fyzicky aj psychicky a ja si neviem predstaviť ze to bude este par rokov trvat. Mam s dcerkou naozaj kamaratsky vztah, som taka "pohodova" maminka ale vsetko ma svoje hranice. Pokial s niecim nesuhlasim alebo jej poviem aby volaco doma pomohla, upratala si izbu je zle a som najhorsia na svete..rozne hlasky, krutenie ocami a ze ja nicomu nerozumiem..fakt to nezvladam..vkuse zavreta v izbe do nicoho sa nechce zapajat, rozprava sa so mnou len ked ma naladu inak len s kamoskami.. no poviem Vam obdivujem vsetky mamky pubertakov naozaj som necakala ze toto obdobie bude take narocne..zlaty vzdor u mladsieho 🙈 a kde su tie casy ked som jej obliekla saty, spravila vlasy, teraz len vsetko cierne, fadne lebo ostatne je trapne..
@luba41 dakujem len mi povedzte ze potom to uz bude opat dobre ako ked bola malinka.. bravala som ju do kina, divadla, na vylety, nakupovat..teraz s rodicmi niekam ist je trapne pripadne to pretrpi so sluchadlami v usiach
No tak prečo sa snažíš byt super pohodova maminka? Pre ňu aj keby si zniesla modré z neba budeš trápna stará pani, ktorá si akoze myslí, že vie o com je život 😀 moc sa tým stresujes a moc sa s tým trápiš aká ona je a ako sa k tebe sprava. Je to obdobie, ktorým si musí každý prejsť. Najhoršie je co môžeš urobiť je sa jej snažiť podlizovat a chovať sa aká si v pohode, lebo ono to nebude ako v gilmorkach, skôr budeš úplne na smiech.
@777januska777 lebo ja taka proste som..neviem byt ina..mala som ju v podstate celkom mlada a boli sme vzdy ako "kamaratky" a aj ja s mojou maminou mam taky vztah a som za to vdacna..
Tak v dvanástich je to ešte pohoda, od pätnástich do sedemnástich som bola najhoršia matka na svete a od osemnástich sa to začalo zlepšovať, po devätnástich som najlepšia mamička na svete. Chce to len trpezlivosť aj keď nervy niekedy nezvládajú.
Tak keď taka si, bud taka ak si. A netráp sa tým aká dcéra je a ci jej budeš na smiech ci nie. Skus to menej brat tak tragicky. No a co, ze si pre ňu trápna a neviem čo všetko, taka budeš vždy a to ze ma radšej teraz kamošky ako teba. No co uz, aj o tom je život a dospievanie. Hlavne sa ty daj do kľudu, nech ta to tak netrápi a nestresuje.
Myslela som, že píšeš o mojej dcére. Tá má síce 14 ale je to to isté. Do obchodu s nami ide len keď jej niečo kúpime, potom ju už bolia nohy (lebo bola celý deň v škole) a už poďme domov, v izbe bordel ako v tanku a keď jej poviem uprac to, tak je všetko potom, potom vyberie umývačku, potom umyje vaňu, potom ..... Ja sa už nad tým ani moc nerozčuľujem, ale manžela to jej odvrávanie vytáča do nepríčetna, Ale musím ju aj pochváliť, že má dobré známky a to neviem kedy sa učí, lebo dvere stále zavreté, občas niečo uvarí aj pre nás a ešte by sa niečo určite našlo, len si nespomeniem. Tak snáď tých pár rôčkov ešte nejako prežijeme 😀
Autorka, ono sa to casom utrasie. Ja som s dcerou bola dokonca tento rok po 100 rokoch v kine, ma 17 rokov
@zutyka presne, ja som sa nad bordelom v izbach prestala davno rozculovat. Prestala som bazirovat na mojich predstavach poriadku. A dcera si sama uvedomila, ze treba upratovat a upratuje si, ale organizuje si upratovanie podla seba. Neupratuje priebezne, ale narazovo. Ale jej vec, jej izba.
@zutyka nápodobne🙂su dni super a dni, že radšej nevidiet.
@777januska777 trápi sa, lebo každá mama zle znáša, keď sa jej dieťa vzdialeje.Mozes mať načítane koľko chces o puberte aj tak Ťa to zaskočí, že z dieťaťa, ktoré Ti pred rokom sedelo na kolenách a chcelo zapletat vlasy je vyrazkovy polodospelak, ktorý tebou opovrhuje a nesúhlasí s ničím čo povieš už len z princípu🙂
Autorka hlavne nerezignuj, že ju necháš len v tej izbe ja som čítala od psychológa, že hundrat guľat očami môžu... dôležité je, že to spravia.lebo môže prísť fáza, že nespraví ani po dobrom, zlom zatne sa...Budem úprimná nie, to dievčatko a ten vzťah sa nevráti bude už iný aj ty si budeš musieť zvyknúť na inú komunikáciu, už budú na prvom mieste kamarátky neskôr frajer.Zacalo odpútavanie od rodičov a ja to beriem veeelmi zle🙂
Pubertalne deti nepotrebujú o generáciu starsiu “kamarátku”, potrebuju matku, ktorá ich usmerni a je im zároveň oporou.
Tie kamarátske vzťahy majú s kamarátmi svojho veku.
Ako stanovujes tie hranice? Prevracanie oči je normálne a nech si prevracia koľko chce, kým je poriadok v izbe a slušne známky v škole.
@luccija ja to chápem, len mam pocit, ze všetci zabudli akú mali pubertu. Kazdy si tým musel prejsť. Puberta je svojím spôsobom darom, lebo vtedy si aj dieta začne uvedomovať, svoju identitu a vďaka tomu sa dokáže odpútať a žiť svoj život ako samostatný človek. Neberte to ludia ako niečo zle, ale vážne si to, to je znak, že dieta už nie je dieta. Ved to je predsa funkcia rodiča: Vychovať a nechať ísť.
@luccija ked ma prist kamaratka, tak ma sebareflexiu a uprace si. Prehodila som na nu v tomto zodpovednost tak, ze sama vie, ze si ma upratat a uprace si.
Nikdy som nebola ta tabulkova vyzadovacna matka, ktora mala v ruke zoznam uloh, ktory sa za kazdu cenu musel dodrzat. Sama som nemala takych prisnych rodicov a ja neviem taka sekera. Uz som to pisala vo viacerych diskusiach. Ja som bola na deti prisna ked boli v mladsom skolskom veku, v puberte som polavila a nechala ich dychat a hladat samych seba.
@0silvia0 tiež som taká ista len trpnem niekedy, že po škole niekto príde🙂
@777januska777 chápem...ja som nerebelovala vždy som vedela čo je moja úloha s rodičmi velmi dobrý vzťah.Iste, že tam bolo nejaké odvravanie, ale niekedy, keď počujem tie excesy som vďačna u nás len za občasné plesknutie dverí.Vsetky vieme, že to je potrebné, ale v kútiku duše aspoň ja to beriem ťažko.Lebo niečo končí a druhé začína..zase moja dcéra bola na mne nalepená nonstop pozerať film, niečo spolu variť, športovať, pusa sa jej nezavrela každý má iný vzťah s deťmi a tu je lepšie asi mať tie vzťahy chladnejšie potom aj to odpútanie prebehne menej bolestivo🙂
@luccija jaj, tak netrpni, ale s vtipom ju natukni, nabuduce si da pozor. Napriklad, ahoj Zuzka, ide ti Simonka urobit exkurziu po bordelovej izbe? Pozor, zdvihaj nohy, aby si sa o nieco nepotkla😎 Sice za chrbtom budes mozno pocut poznamku o trapnej mame, ale u nas to fungovalo.
Staci,ze chces. Ze si tu pre nu. Ze sa snazis o dobry vztah. Ked to nejde...ked nechce.. nerob si vycitky. ;) Mat ja taku mamku...
tak dievcata ako citam asi to len ozaj vydrzat, byt jej proste nablizku ked potrebuje, nechat ju ak chce byt sama a zmierit sa s tym, ze my dospieva a nie je uz male dievcatko ktore bolo stale pri mne.. je sikovna znamky ma dobre, v skole ucitelky vedia ze sa da na nu spolahnut a v triede je u nich preto oblubena.. jasne, ze hranice ma stanovene a vie velmi dobre ze akokolvek mame kamaratsky vztah, srandicky na druhej strane su aj pravidla a povinnosti ktore treba dodrzat inak tudy cesta nevede.. a takisto vie ze sa so mnou moze rozpravat o comkolvek uplne otvorene..nevyhybam sa ziadnej teme a z nicoho nerobime tabu alebo sa nehanbime rozpravat..
tak to robis dobre, len ju musis teraz sa trocha odstrihnut od teba, neboj, ona sa ti vrati... niektore veci treba vedome prehliadat, ale stat pri nej a zdialky dohliadat a nebyt vlezla...
a to je len začiatok..ešte takých 6 rokov čakaj🙂