Dcéra stráca kamarátky

@syslik81 tak nejako som sa jej to snažila vysvetliť,ale to na jej prežívaní situácie nič nepomohlo. Viete si to predstaviť. Dievčatá nie sú zákeračky, teda aspoň mi tak neprídu, možno si len začínajú viac rozumieť alebo čo...
Mám chuť sa s nimi pozostávať. Alebo aspoň s tou "naj kamoškou". Ale neviem,či sa do toho takto miešať.

Nemiesala by som sa do toho,nech si najde svoje miesto medzi detmi sama. Je to tazke sa na to takto pozerat ale nemozes jej stale chodit za zadkom. U nas tak isto,september bol kruty,zacala chodit na druhy stupen, pomenili sa spoluziacky,kamaratstva,poplakalo sa doma ale ideme dalej. Najde si aj tvoja dcera ine a lepsie. Lebo toto co si opisala nie su kamaratky.

@taminka1986 ach keď s tou naj sú kamošky od škôlky, láska na prvý pohľad... donedávna boli ako sestry. Snáď sa to utrasie.

Povec jej nech kašle na ne, nech si idú. Ovec hej že kamarátky s nájde nie je jediná ta ,,naj,,kamoška co sa tak zachovala. Skús s nou tráviť viac času vezmi ju kdesi von na spoločný výlet urobte si spoločné plány, uvidíš prejde ju to 🙂a bude rada trávi čas s tebou😊

Deti rastu, ich povahy zreju (navyse nerovnomerne -v rovnakom veku je kazde inak “dospelejsie”),menia sa zaujmy, tak je normalne, ze si zrazu zacnu viac rozumiet s niekym dalsim, kto s ich zaujmami ma viac spolocne. Je na ich zrelostnej urovni.

Tak isto im este uplne nedochadza, ze ked sa riadia iba svojim chcenim, niekomu tym aj ublizia.
Deti celkovo vyrastaju najprv od uplne na seba orientovania sa po to, ze zacnu chapat emocie druhych, az k tomu, ze zacnu byt naozaj empaticke. Teda vopred predvidat, co ich chovanie moze druhym urobit a budu sa tomu snazit predist, teda nerobit to.
Deti v to to veku uz su ciastocne empaticke, ale este nie tak hlboko.
Aj tvoja dcera po takychto vlastnych zazitkoch moze toto urobit o mesiac niekomu inemu a neuvedomi si to este do hlbky, ze sa chova rovnako a zranuje. K tomu clovek musi postupne dozriet.

Takze nechod na to tym, ze budes niektore z dievcat poucovat/vysvetlovat o kamaratstve, pocitoch a pod. Nemusia to uplne pochopit.
Urob to inak. Pouc ich o bezpecnosti. Ak niekam ako kamosky idu (dohodnu sa na tom), vzdy musia davat pozor na to, ci idu vsetky, su tam vsetky a ci su stale spolu. Nikdy nesmu ani jednu z nich niekde nechat a tri odist. Ani pri hre. Ta jedna, a je jedno ktora, by sa mohla napriklad stratit. Alebo sa nechtiac zrani a nebude vediet zavolat pomoc. Niekto by ju mohol vziat. Sama sa neubrani. Atd.
Nie dlhu prednasku. Tak z casu na cas ich pouc trosku o zodpovednosti jednej za druhu. Ono sa im to postupne ukotvi.
A zodpovednost voci sebe pomaha udrzovat sudrznost.

Je to dost dolezite hlavne neskor, ked sa raz zacnu tulat po diskotekach. Ked musi bez vynimky platit hlavne pravidlo: vsetky sme sem spolu prisli, vsetky spolu odideme. Ziadne vynimky. Ani ten najuzasnejsi chlapec nie.

Dceru povzbud v jej zaujmoch. Najlepsich kamosov si totiz najviac najde pri tom, co ich spolocne bavi.

Je ťažky ten začiatok puberty.. mám aktuálne deti v tom veku a veru začínajú zmeny..

Okrem toho že synovi aj dcére z triedy odišli kamaráti na gymnáziá a iné školy, tak aj správanie ostatných sa pomenilo..

Moje decká majú výhodu že si rozumejú aj spolu, takže vždy majú nejakého rovesníka ale veru je to iné byť len so súrodencom, to si uvedomujem.. veľa som sa s nimi rozprávala, aby sa nikdy nefixovali len na jedného človeka, že je prirodzené že sa to mení, nech skúsia udržovať kamarátstva aj s inými deťmi.. pravidelne sa pytavam s kým boli v škole, ked majú niekoho s kým sa tam bavia tak navrhnem nech spolu idú von, alebo si aspoň zavolajú.. takto si našli aj iných kamarátov - zatiaľ ani jeden nemá nejakého bff ale zase majú sa s kým baviť a občas ísť aj von.. blízkeho kamaráta si snáď nájdu v priebehu života..

Na tieto veci bývam aj ja citlivá - totiz ja som bola vždy tá druhá a kamarátky sa menili, podľa toho s kým sa baby chceli baviť.. nikdy som nebola tá super zábavná, ale zase keď bol problém a chceli vykecať tak som bola vždy na to.. a tak je to do dnes..

Keď je smutná, skús si s ňou urobiť nejaký špeciálny deň, napr choďte do kina, na nákupy, čo má proste rada.. budete mať dosť času naplánovať čo by ste mohli začať robiť inak.. napríklad nájsť nejaký krúžok kde by mohla mať rovesníčky.. nech trávi nejaký čas aj mimo týchto kamaratiek aby mala aj inak zložený kolektív okolo seba a zvyšovalo sa jej sebavedomie...

Ahoj, skoda ze to mas anonym.na tuto temu by som vedela vela rozpravat.moja mala takuto kamosku od 4r,volali sa “sestricky”.zial moja bola ta ktora sa prilis upla a kamoska ta,ktora moju prilis nepotrebuje.vedela som ze sa to jednejo dna skonci zo spravania Olivii a tak aj stalo. Bolo vela vela vela placu vela vela vysvetlovania a stale to nie je “zahojene”..ak chces napis mi ip

Prečo mám taký silný pocit že to býva len v kamaratstvach dievcat...chlapci sú v tomto úplne odlišní...dievčatá sa zrazu začnú ohovárať,záujmu postoj že ty už niesi dobrá kamoška nahradíme tá druhou,alebo jej začne vadiť vaše chovanie,spôsob rozprávania...alebo si milá,nefajcis,nehresis tak si zacne hľadať skôr kamarátky ktoré sú väčšie rebelky v tomto.Preto si myslím že mužské/chlapcenske kamarátstva sú trvalejšie...teraz to neviem zhodnotiť lebo nemám dcéru ale podľa seba súdim že mne sa mužské kamaratsva skôr páčili ako zo babami.

V detstve som si tým prešla tak isto až po strednú školu, tak dlho som strácala kamarátky až kým som si neuvedomila že si už konečne musím dupnúť a postaviť sa za seba. Neviem ako veľmi vyspelá je tvoja dcéra v 11r. ale možno by mohla skúsiť aj sama sa porozprávať s tou naj kamarátkou. Žiadne hádky ani ty sa do ich rozhovoru nemiešaj len aby jej povedala z čoho je smutná a keď to tá druhá aj tak bude robiť že ju budú prehliadať tak aspoň jej môžeš povedať že ona pre kamarátstvo urobila všetko a musí to pustiť. Vo vzťahoch sa musí naučiť pracovať čo najskôr lebo si môže prejsť tým čo ja

@alexka89 ano zial mas pravdu toto sa deje len u dievcat ale aj u dospelych zien,takze co by sme chceli po 11rocnyh ked dospele zenske kolektivy su take ake su.

@alexka89 dlho som si myslela že to je tak len medzi dievčatami, ale akonáhle syn dospel do podobného veku, zisťujem že chlapci sa niekedy chovajú dosť podobne..

Sú zakeracky... nič iné nevidia v našom dospelackom svete, v TV.
Túžba ublížiť je silnejšia, ako túžba byť dobrou kamkou. 😪

@bambieblue Dcerka potrebuje v prvom rade seberovne kamaratky. Upinat sa na matku, nie je vyhra.

Ako veľmi rozumiem. Zažila som si to. Na to niet útechy keď sa dievča cíti samo a duša bolí. Musí si tým prejsť sama no buď s nou. Bud jej oporou ❤️ si úžasná mamina