Dcéra (11r.) si robí čo chce...- ako reagovať?

jato riesim jednoducho ziadne ku kamaratke ucenie, beriem mobil tablet a dovidenia a ked si zdrhne k tatkovi nech si tam pekne pobudne sak raz bude chciet prist domov urcite by som jej neustupovala ked sa jej nepacia pravidla doma nech si je u otca

@bery1 akože ona si povedala, že zoberie bratov do školky? A ty si bola kde? Si jej to dovolila? Si jej mala povedať nie, nezoberieš bratov do školky a hotovo.

Ako reagujes na jej spravanie

vypnut wifinu vziat mobil .. s otcom si sadnut a porozpravat sa urcit jasne pravidla a zamestnat ju domacimi ulohami .. stratila si respekt .. puberta je tazka nielen pre rodica ale i dieta .. mozno zajst za odbornikom ak je to az tak moc zle .. a do skly a zo skoly pokial sa da by som s nou chodila ja ako rodic

musíte sa dohodnúť s ex a postupovať rovnako, aby nemala "výhodu" že jeden z vás jej ustúpi, 11 rokov je ešte málo na takéto správanie

Presne tak, proste aj keď ste rozvedení, tak musíte vo výchove ťahať za rovnaký koniec. Mladej vezmi všetko na čom jej záleží, zakáž kamošky a daj jej na starosti nejaké domáce povinnosti, nech sa troška preberie

Nemá pravidlá ani denný režim....to treba dohodnúť,spísať,musí ti už pomáhať a nie iba nervy žrať.Vždy musíš vedieť čo kedy ktorý člen domácnosti robí...a chodiť si k otcovi ako sa jej zapáči je vrchol....urobte si plán kedy má byť u neho,ak príde mimo,tak nech ju pošle späť.Musíte sa v tomto s ex spojiť,inak z nej vychováte rozmaznané tvrdohlavé čudo.Môj syn má skoro 15násť,ale nič podobné som pri troch deťoch nezažila.Pomôže aj nebrať ju ako decko,správať sa primerane jej veku,musí mať povinnosti a režim.Za dobré známky jej niečo sľúb,za zlé zas trest napr. zaracha cez víkend.

@bery1 žiaľ, zlá výchova rodičov. Zlyhanie rodičov. Je to napísané, ako keby sme ťa my mali ľutovať, ako ťa dcéra nepočúva. Venovali ste sa jej odmala? Mala ísť na tanečný povedala, že sa jej nechce a nešla? A kde si bola ty? Haló!!! Mala si ju donútiť a hotovo. Hoci by tam neviem ako vyvádzala.

@bery1 nastav pravidla a dodržuj ich. Za každé nedodržanie trest. Napríklad ak príde neskôr, ako znela dohoda, týždeň nepojde nikam, zákaz mobil, kamošky, zábavky.
Ideálne doma aj u otca tie iste pravidla. Ak otec nerešpektuje, dávaj mu ju len na presne vymedzený čas a žiadne take, že si bude k nemu chodiť, keď ty jej niečo zakazes.

@sense ju to nebaví evidentne, dceru vychovávať..,

@hettinka zjavne lebo ani slovo o tom co viac preto robí...alebo ci vôbec nejaká snaha preto niečo robiť....
Moja môže k otcovi v podstate kedy chce... S výnimkou nie vtedy keď chce ísť k nemu z trucu a ffo škôly prišla raz 5minut neskôr, tak mesiac sama do školy nechodila ale s doprovodom odvtedy sa jej to ze mešká do školy al zo školy nestalo..

@hettinka ja mam skor pocit, ze niektori rodicia nedokazu byt na svoje deti prisni. Jednoducho im to nejde a deti im skacu potom po hlave a su z toho zufali. Jednoducho nulova autorita.

@0silvia0 no ono to je pohodlnejšie.

@bery1 toto mám doma aj ja, ibaže moja má 12. Tiež som rozvedená a otec na výchovu kašle. Puberta, čo iné. Ja sa ale snažím, aby ma poslúchala. Desím sa toho, že ak ma neposlúchte teraz, čo bude o pár rokov. Moja ešte aj jačí, čo mi lezie na nervy ešte viac. Ja na ňu idem cez tresty. Teraz má zakázaný počítač, lebo sa neučí a nosí zlé známky. Minule keď bola drzá, tak som jej vzala šminky. Neuveríš, ale ona sa do školy maľuje. Riadny cirkus ráno urobila, ale neustúpila som. Treba na pravidlách a zákazoch trvať, lebo keď jej budeš ustupovať, bude to len horšie. Chce to len pevné nervy, toto obdobie raz prejde a zas bude dobre. Mám 21-ročného syna, už som si to raz zažila.

@jaass no nehovor hop, kým si nepreskočila.... asi nevieš, aké je to nepríjemné, keď od malička ti otec dieťaťa dieťa dodrbe. v zmysle, že uňho dieťaťu prejde všetko a ešte s úsmevom a ty sa môžeš aj rozkrájať....
@bery1 ja ti úplne rozumiem. nemám to doma až také. rovnako stará dcéra, puberta sa začína hlásiť naplno nielen čo sa týka správania.... ja sa snažím veľa vecí v kľude. keď už nejde, okríknem. urobí, poslúchne. ale neodpustí si: "čo zase vrieskaš..?" a to "zvriesknem" ozaj tak raz do týždňa maximálne, keď už je lenivá ako doga. u nás bol problém v tom, že celá "oteckova" rodina jej vždy dovolila, čo dcéra chcela, kúpili jej, čo si zmyslela. keď robila nejaké nevhodné veci alebo veci, na ktoré už bola povedzme veľká, smiali sa jej a dokonca jej tlieskali, akoby boli na vystúpení cirkusu. toto bola tiež jedna z mnohých vecí, pre ktoré som od bývalého pred 3,5 rokmi odišla. preto si myslím, že teraz to nemám až také kruté, ako by bolo, keby som chcela mať pri bývalom pravidlá a ten by mi ich s úškrnom na tvári zmietal zo stola... snažím sa jej veľa vysvetľovať, rozprávať sa s ňou, viesť ju k nejakému normálnemu správaniu. ono väčšinou to ide fajn. ale máva občas také dni, ako píšeš ty. a vtedy je to na porazenie. potrebujem vtedy fakt pevné nervy. samozrejme, zakázané má v takýchto obdobiach všetku elektroniku, to je jasné. aj v obdobiach "mieru" sa musí opýtať, keď sa chce zahrať a stanovím jej čas. ten v podstate dodrží. učí sa celkom dobre. respektíve, keby nebola lenivá ako doga, excelovala by. len tá jej lenivosť... (po otcovi, prisámvačku). u nás je najhoršie to. a potom niečo po nej chcem alebo jej niečo poviem a počúvam: počkaj..., potom..., o chvíľu.... no a niekedy rupnú nervy a zvriesknem. zaraz beží... ale je to ťažké. čo je paradoxné u mňa oproti tebe a ja to považujem za pozitívne, je to, že ona mi neuteká k otcovi. faktom je, že ona s ním ani nemá normálny vzťah, ako s otcom. on pre ňu predstavuje "peňaženku" - za to si môže sám, ja som toto prestala riešiť pred cca 3 rokmi, že jej vždy kúpil, čo si dupla... predstavuje pre ňu sebarovného čo sa týka správania a reakcií pri rôznych situáciách, pretože on sa nechová keď sa s ňou hrá alebo s ňou trávi čas, akoby sa 36-ročný človek mal chovať, ale veľakrát sa chová horšie ako ona. dokonca mu ona nie raz povie, že: správaš sa, akoby si mal 6 rokov... proste on bude večne nedozretý jedinec, čo sa týka života ako takého. takže mne dcéra neuteká. naopak, keď ma už dožerie, tak jej poviem, že sa môže pokojne zbaliť a ísť k otcovi, že to má o dve ulice ďalej a tam nech si robí to, čo jej dovoľoval od malička. tak sa mi zduje, že ona tam nechce ísť.... takže v tomto mám aspoň lepšie, že tam nejde a tým pádom nie je ním opäť negatívne ovplyvňovaná. a on sa za ňou tiež netrhá. užíva si život slobodného mládenca a napĺňa si ho svojimi koníčkami... rozprávala som sa s mnohými matkami dievčat vo veku cca 11-15 rokov. v súčasnosti je to najhorší vek, čo sa týka puberty a to môžem sama potvrdiť. robím s deckami a skutočne, približne 6.-7. ročník sú najhorší pubertiaci. v 8.sa to začína ukľudňovať a v deviatom sú už mladí rozumní ľudia. teda, vo väčšine prípadov. takže držím ti palce a len vydržať. a ako píšu niektoré ženy vyššie. uteká k otcovi? tak nech. zbaľ jej na 2 týždne, nech sa otec stará a uvidíš, či ti nepriletí na druhý deň domov.... drž sa.

@panelacikova aale netáraj 🙂 keď si raz mama vytvorí rešpekt, tak ho bude mať nech je otec akýkoľvek. A keď mama vychováva dieťa odmala v harmónii ale s pravidlami, tak nie je o čom 🙂

@darinks01 toto sa ľahko radí, ale ťažko aplikuje, ak otec nechce spolupracovať. Môj bývalý úplne kašle na nejakú výchovu. Keď sa aj na niečom dohodneme, málokedy to dodrží. A detská, zvlášť v puberte to vedia riadne zneužívať. Pochopí len ten, kto to zažil.

@matabb73 pána, ešte dobre, že toto nemám. že šminky... ja sama sa nemaľujem, ani ona nemá k tomu vzťah, bridí sa jej to, chvalabohu... a nevreští. no by skúsila. ja zase nemám nervy na nejaké vrešťanie, bývam v paneláku a nepotrebujem, aby susedia na mňa ukazovali prstom. zajačala možno 2x za posledný rok. že z ničoho nič. to nebolo odvrávanie, to bolo zajačanie. nuž, letela facka. dva týždne po nej potom ani neodvrávala.... toto by som zase nezniesla. ja to mám tiež dosť ťažké, ale u mňa je veľké plus to, že mám manžela v súčasnosti, ktorý je naozaj zrelý a tiež dosť prísny. síce spolu nežijeme (z istých dôvodov), ale ona ho celkom akceptuje a je z toho vnútorne smutná, keď ju on odmietne. a on ju odmietne vždy, keď je drzá k nemu alebo ku mne. proste jej povie slušnými slovami, že toto on počúvať nebude a prestane sa s ňou baviť. poprípade odíde. a ona je síce ofučaná, ale vidím na nej, že ju to škrie, lebo svojim spôsobom ho má rada. on je pre mňa podporný stĺp, aj mi občas poradí čo a ako s ňou. plus mám dobré to, že ten základ mojej výchovy tam je. ona je k cudzím ľuďom milá. je lenivá, ale škrie ju zlá známka a chce si ju opraviť. ona podľa mňa nie je vôbec zlá, len ide do blbého obdobia. osobne viem, že ma zbožňuje a nechce o mňa prísť (mám na mysli, žeby zdrhla inde). no uvidím, dúfam, že to bude maximálne takto....

@jaass tvoje duchaplné a výchovyplné príspevky som mala možnosť čítať už aj v minulosti v iných diskusiách týkajúcich sa výchovy detí. nemám k tomu čo viac dodať. len ono to tak býva, že tí najmúdrejší napokon raz ústa zatvoria, lebo sa im to nejakým spôsobom v živote vráti.

@panelacikova presne tak 🙂 ja nevidím všetko čierno ako ty za prvé 🙂 a ďalšia vec. Keď má človek dieťa, tak sa mu má venovať najviac ako sa dá, vieš? Lebo to, aké je dieťa keď má 5,10,20 rokov je výchova rodičov. Ale to pochopí len človek, ktorý sa stará o deti 🙂

@jaass a akože čo teraz týmto chceš povedať?

@jaass ja som zažila obdobie pred rozvodom, keď otec doslova bojkotoval moju výchovu. Keď som niečo vytýkala deťom, navrieskal na mňa. Syn bol práve v puberte. Čo myslíš, aký to malo efekt? Úplne ma prestali rešpektovať, pritom dovtedy som tieto problémy nemala. Až dva roky po rozvode sa mi znovu začal zlepšovať vzťah s deťmi. Otec bola manipulátor a vždy za dobrého a matka fúria. Pokiaľ rodičia neťahajú za rovnaký povraz, veľmi zle sa vychovávajú deti, hlavne v puberte. Ja si teraz už dokážem urobiť poriadok, ale musím zastávať aj funkciu otca, keďže on ju neplní. A poviem ti, je to riadne náročné. Ťažko to pochopí človek, čo to nezažil.

@panelacikova že sa drž a prajem ti všetko len to dobré ;)

@matabb73 jej to budeš darmo vysvetľovať. vidíš, čo uvádza. keby sa matka venovala výchove, tak k tomuto nedôjde.... darmo toto budeš vysvetľovať niekomu, kto to nezažil. preto píšem, že na každého raz dôjde... "múdre" hlavy toto, prisámbohu

@panelacikova dúfam, že máš pravdu, ja mám doma ôsmaka a mám pocit, že je to horšie ako vlani, napr. učenie ešte vlani mu na známkach záležalo, teraz absolútne a pritom hlavu má dobrú... vkuse doňho hučíme obaja s mužom tak sa učí (iné mu neostáva), ale vnútorná motivácia nula

@panelacikova moja je veľmi temperamentná, od malička. Len teraz sa to viac vystupňovalo. Ony sa v triede skoro všetky líčia. Nie nejak výrazne, mace up a špirála. Ja som aj chodila na kurz výchovy teenegerov, aby som ich viac pochopila, preto niekedy ani nereagujem. Tam bolo pekne vysvetlené prečo sú v puberte výbušní, majú najviac vyvinuté centrum emócií. Len keď je toho moc, tak zasiahnem. Mňa niekedy strašne mrzí aká vie byť, lebo bola zlaté empatické dievčatko a teraz vie byť takáto protivná.

@matabb73 no ak otec robí opak toho čo matka, tam sa ťažko radí, dieťa je zmätené a jasné, že si vyberie cestu najmenšieho odporu

@lucka_ke vy ste aspoň dvaja s mužom.... a teraz si predstav, že si sama a muž ide ešte proti tebe. to by bol cirkus..... snáď sa to zlepší. ono teraz sú tie deti aj veľmi zlenivené. 6 mesiacov trčali doma a zrazu sa majú učiť... nezávidím im to v podstate. ani pre ne to nie je celkom ľahké obdobie.
@matabb73 no ja ti úplne rozumiem.... držím palce

@lucka_ke ten "môj", teda bývalý, teraz už drží hubu v poslednom čase... už vidí, že to nie je bohviečo. ale teda od cca 7/2017 až do tejto jari - ti poviem, robil všetko naschvál a naopak, ako som ho požiadala. ba dokonca až tak, že tým ohrozil zdravotný stav dcéry. len aby urobil naschvál. a vieš ako dieťa...veľa vecí si neuvedomí. to teraz uvádzam konkrétny príklad, kedy dieťa už dosť vyčerpané ešte ťahal napoludnie von na slnko, hoci som ho prosila, že nech ju berie von ráno a potom ku večer. proste nie. na slnko. už potom sa aj ona búrila... to bolo napríklad minulý rok v lete... uháňal ju ako kozu. a v septembri jej nastali prvé komplikácie so srdcom :( teraz je na liečbe už vyše roka. a som presvedčená, že jej k tomu vo veľkej miere prispel aj tým, ako nezodpovedne sa choval... proste v tej ješitnosti ukázať, že "on je tu pán" robil veci, ktoré dcére nerobili dobre. boli dni, že sa ona musela (uňho) s ním doslova vyhádať, že toto ona teraz robiť nebude, že je von horúco a ona je unavená. všetko mi totiž povie, keď sa od neho vráti. tak viem. takže u nás to zachádzalo do takých zvláštnych krajností. že dcéra, v tom čase 9-ročná, bola zodpovednejšia sama voči sebe než on ako jej otec...