Čo robiť, ak sa 16-ročný puberťák sebapoškodzuje?

Presne tak. Čím skôr vyhľadať odbornú pomoc !!!! Bez debaty, neoblomne

@malyvlk v každom prípade treba zistiť príčinu. Keď ti povie že nevie prečo to robí, to znamená že vie prečo to robí. Len sa to hanbí alebo bojí povedať že ja za to môžeš odsudzovať. Zrejme ho niečo psychicky veľmi zaťažuje. Zrejme si je aj vedomý toho že seba poškodzovanie nie je to správne riešenie ale potrebuje na seba upútať nejakým sposobom, lebo si nevie pomôcť sám. Ja som to zažila a podarilo sa nám to vyriešiť bez psychológa,psychiatra. Treba klásť otázky: si si vedomý, že to čo robíš je nesprávne a že sa to dá riešiť inak? Keď nevieš povedať prečo to robíš, aké máš pritom pocity, keď si ubližujeme? Čo sa v tebe uvoľní? ( Hnev, smútok, beznádej,...) A tak podobne. A pomaličky zisťovať príčinu. Držím palce

K psychiatrovi,ved ten chlapec sa nenavidi. Treba preskumat aj rodinne prostredie,ludi s ktorymi denne prichadza do styku, spoluziakov....,ci tam chlapec nema problemy.

@malyvlk partnerova prvá dcéra toto robila v 13tich, samozrejme navštívili psychológa, lebo pred mamou nechcela hovoriť. Nenenavidela sa, iba si nevedela dat rady s jednym problémom, čo si sama spôsobila a hanbila sa o tom povedať mame. Len čo problém vyriešili, prestala s tým. Je to spokojne dievča. Hold, puberta je ťažká.

Vie prense preco to robi...Ma nejaky problem...Niecoho trapi a nevie to riesit, tak to riesi takto.....Treba mu pomoct..

@11mirka22 súhlasím s tebou. Pokiaľ sa nechce zdôveriť rodičom, treba vyhľadať odbornú pomoc. Ešte že to robí tupim predmetnom a nie žiletkou, ako to bolo u nás.

@malyvlk urcite by som ho nebrala k psychologovi/psychiatrovi. Situacia by sa mohla este zhorsit. Ja som toto robila tiez jedno obdobie a poznam dalsich XY ludi, ktori s tym maju skusenost. Ako by som to opisala... Skratka ides akokeby vyletiet z koze a nevies, co so sebou. Ked som sa porezala, prisla ulava. Skratka hormony so mnou neskutocne mavali. Tiez to bolo vo veku 16r a ako to prislo, tak to odislo. Skus s nim hodit rec, ze chapes, ze prechadza tazkym obdobim a ze moze pri tom aj pocitovat kratkodobu ulavu, ale nech sa to snazi filtrovat inak, aby si neublizil (+ zostanu jazvy a kazdy to vzdy uvidi) a aby sa z toho nestala zavislost. V 17-tich som sa dostala k novej partii a novym zalubam, zacla som mat samu seba viac rada a vtedy to preslo. Drzim palce.

@slavuska1506 to si napísala strašnú hlúposť.
situáciu dokážu zhoršiť iba uzkoprsi rodičia..

@nyusika presne, ak rodič nedokáže odhadnúť vážnosť situácie, odborník nemôže nič pokaziť. Aspoň tým dáš dieťaťu na javo, že ti záleží na ňom a že máš strach o neho a že jeho správanie nie je normálne. Ja by som teda nečakala, že sa problém sám vyrieši...

@slavuska1506 to je hlúposť určite psychológ, psychiater veď to môže zájsť ďalej a ublíži si definitívne
@malyvlk je to volanie o pomoc, je nešťastný niekoho nenávidí, nevie sa s niečím zmieriť, zlosť otočí proti sebe ....neprežíva šikanu, nemá autoritatívnych rodičov, má možnosť vyjadriť svoj názor?

@nyusika
@eliska13
Ja som napisala moju vlastnu skusenost. Treba sa detom viac venovat, vnimat ich a pocuvat. Nie sa nestarat a potom zhanat odbornikov ! U mna ich tiez zaujimalo len to, ci mam ulohy a nic viac. Ked som prisla za mamou sa porozpravat, tak sa nedalo, lebo vedela len poucovat. A nezabudnem vetu "ake ty mozes mat prosim ta v tvojom veku problemy?!" No ked sa hnusis sama sebe, tak to je kur*a velky problem ! A tym prechadza vela mladych. Jednej znamej niekto v skole v 7. triede (!!!!) povedal, ze ma velky zadok a doteraz ma problemy s prijmom potravy a bola aj na psychiatrii (dnes ma 34 rokov a VZDY bola chuducka). Slova v takom veku dokazu velmi ublizit. Treba zistit, co je za tym. Z pohladu dospeleho moze byt jeho problem uplna blbost, ale pre neho je to v tomto momente najvaznejsia vec ! Mam aj psychologicke vzdelanie, takze viem, ze vsetko su to len naucene keci. Treba vediet druheho pocuvat a vnimat aj bez naucenych pouciek a titulu ! Nepoucovat, nevysmievat, nespochybovat vaznost problemu, prejavovat zaujem. A myslite si, co chcete. Ja som si tym presla osobne, vy nie.

@slavuska1506 ako prepac....za to,ze si to ty robila to mozno povazujes za normalne...ale normalne to urcite nie je.

@slavuska1506 uplne sushlasim.Ked sa budu viac o to dieta zaujimat rodicia,je to sto krat lepsie.My sme mali sice nie takyto problem,ale navsteva psychologa este zhorsila.Nevravim,ze nikdy netreba pomoc,ale fakt su to naucene keci ktore viem aj sama.Mozno su neaky super psychologovia,ale ti ludia,co maju problem priam zufalo prosia o pozornost.Viem to aj podla seba,pri poslednom tehotenstve mi tak hormony udreli do hlavy,ze som mala ine depky a hedine,co mi pomahalo bolo,ked to na mna prislo,ze ma chlap pocuval,alebo drzal a stiskal a nechal ma vyplakat.Najlepsia bola svokra,ked.ma raz videla,muz ma drzal a ona,ze ci mi plac pomoze.Vtedy aj chlap do nej zrukol.Tak furt lepsie,ako brat lieky.Bola som aj u psychologicky,psychiatricky a ta bola snad na tom horsie ako ja vtedy.😀

@slavuska1506 ak mas naozaj psychologicke vzdelanie, tak musis vediet, ze sa z tohoto problemu neda len tak "vyspat" alebo zmenit partiu kamaratov (to, ze to pomohlo u teba, neznamena, ze je to univerzalny recept). Treba riesit dusu dietata a to nie kazdy rodic zvladne bez odbornej pomoci. Takze ja ako odbornik odpporucam naozaj poradit sa s dobrym psychologom/psychoterapeutom.

@slavuska1506 ...a keď ti ešte strpčuje život vlastná rodina a to že máš schudnúť ti naznačí brat, alebo švagor... A keď sa ohradíš a pošleš ich do ri.i zahriakne ťa vlastná mama, že ako sa správaš 😏 Ja som sa našťastie mala príliš rada, aby som si ublížila. Ja som sa pri prvej príležitosti odpratala z domu 🤷 šla si žiť svoj život. Nie je to ľahké, bez opory rodiny, ale ľudia žijú aj ťažšie 🤷...Prijala som to ako skúsenosť a na nej staviam môj vzťah k mojim deťom. Venujem sa im asi až veľmi. Môj život, ten o mne, je úplne mimo, ale nemenila by som to. Chcem aby boli moje deti šťastnejšie. Ak by toto niekto povedal mojej dcére, dostane po papuli. Rodina/nerodina. Teraz tiež trochu pribrala a radšej k rodine ani nejdem. Už vyše roka som ich nevidela. Stačí jedna poznámka a s mladým človekom to môže zakývať... To fakt nepotrebujem 🤷🏻‍♀️

@slavuska1506 tak ty si sa z tych problemov nedostala zrejme dodnes, ked hentaku blbost napises. Mam vystudovanu psychologiu ;)

@rakahaka tak ty si tú psychológiu síce vyštudovala, ale radšej ju nerob, keď jej toto môžeš napísať 😕

@derdia ja netvrdim, ze je to normalne. Je to jeho reakcia, ze nie je OK. Ale netreba ho hned pchat psychologovi/psychiatrovi, aby sa v nom este viac prehlbil pocit, ze "nie je normalny". Treba vediet komunikovat alebo skor nacuvat. Vela ludom pomoze len to, ze ich niekto vypocuje.

@xxxkatka brala by som to ako sekundarnu moznost. Primarne by som sa zamerala na komunikaciu a pochopenie rodic-dieta. Chapem, ze dnes je taka doba, ze rodicia nemaju na dieta cas, dovecera pracujeme, nahaname sa za kazdou korunou atd. Ludia sa musia naucit komunikovat a pocuvat jeden druheho. Uz mame fakt na kazdy "prd" odbornika, lebo sme neschopni alebo sme zleniveli a spohodlneli. Toto je hlavny problem dnesnej doby a z toho plynuce problemy ci uz u deti alebo dospelych.

@lela123
@slavuska1506 dievčatá to dieta sa reze a sebaposkodzuje, to normálne nie je, určite je na mieste odborník a nie domáci pokec, mam už dosť rokov a dve deti dospelé nejaké tie puberty som si s nimi od skákala a aj svoje a aj známych a nikto nemal takýto problém, bežné to nie a patrí to do rúk odborníkom, aj zajakavanie rieši odborník napríklad.... Jasne, ze sa dieťaťu treba venovať, ale pokiaľ vznikol takýto problém, zaručene smer odbornik

@montemotherone chapem, ale nesmies zabudat aj na seba. Moze to na teba po rokoch dolahnut. Dopraj aj sebe troska 😉

@rakahaka niekto ma len teoriu, niekto aj prax, resp osobnu skusenost. Myslis, ze kto sa lepsie vzije do situacie ? Len ten s tymi naucenymi pouckami ? 😉
Aaale na hadanie ja nemam cas ani chut 🙋🏻

@malyvlk psychológ môže pomôcť, ale hlavná "robota" bude na vás rodičoch, rodine... Prvé čo môžeš urobiť, je rozprávať s ním a POČÚVAŤ HO. Už nie kázať, vysvetľovať a len skúsiť pochopiť. Zároveň nastaviť pravidlá. Bolo by fajn vypnúť sociálne siete a vybehnúť do prírody. Vytvoriť si taký rituál, každý deň hodinová spoločná prechádzka s rozhovorom. Ničnerobenie a zaháľanie v detskej izbe je to najhoršie pre takéhoto adolescenta. Robí nejaký šport, má koníčka, nejakú brigádu...? Ak nie, mal by mať. Už včera bolo neskoro.
Uprav mu životosprávu-dostatok spánku! Žiadne ponocovanie, zaspávanie "na mobile", na sieťach..., pitný režim, doplň B-komplex, magnézium, vit.C... Ono sa to zdá, ale nerovnováha minerálov, vitamínov vie dostať človeka do stavu horšieho prežívania reality.
Ak to robí tupým predmetom, očividne chce hlavne demonštratívne upútať pozornosť. Tak mu ju teda daj, ale so všetkým, čo k tomu patrí. S režimom, spoločne stráveným časom... V tomto veku by mal byť medzi vami už skôr kamarátsky vzťah, kedy akceptuješ (alebo sa aspoň tváriš 🙂 jeho názor, aj keď je to úplná blbosť 😁 Vytvorením dôvery medzi vami tak dokážeš oveľa viac. Rovnako začne tolerovať a akceptovať tvoje predstavy. Bude to jednoducho o dohode. Psychológ vám v tomto môže robiť akéhosi mediátora a naviesť na správnu cestu, manažovať ďalšie kroky. Neexistuje čarovná tabletka, ktorá to zmení do minúty 🤷 Určite hneď neskočte na antidepresíva a podobné veci. Ak narazíte na psychiatra takéhoto typu, radšej ho vymeňte. Dobrý psychiater zváži situáciu, začne psychoterapiou... Mladý si nesiahol na život. Ak by naozaj chcel, už to dávno urobí.

Puta na seba pozornost. Potrebuje nieco citit. Mozno mu chyba laska zo strany blizkych. Takto citi aspon bolest. Venujete sa mu dostatocne ako rodic?

@slavuska1506 už aj dolieha 🤦‍♀️😁 ...ale uvedomujem si to a pomaličky si dávkujem veci, ktoré bavia len mňa a ostatní sa musia prizerať, alebo prispôsobiť 😊 Dcérka 17, už pomaly odchovaná, ale drobec ma ešte bude potrebovať. Už sa "teším" na jeho pubertu 🤦‍♀️ Už teraz uvažujem k akému športu bude smerovať, aby mal hlavne zmysluplne vyplnený čas. Mne to pomáhalo, dcére tiež, takže verím na túto "cestu". Krúžky, aktivity, kamaráti s ktorými zdieľajú spoločnú záľubu... Mne "zachránilo život" práve toto 😁 a do určitej miery aj determinovalo. Lebo ak sa dnes rozhodnem, že začnem robiť niečo, čo ma baví, ani sa neviem rozhodnúť čím začať 😊 Stále je toho dosť. Život vie byť krásny... Napriek všetkému

@slavuska1506 Inak raz som kdesi čítala rozhovor s českým uznávaným psychiatrom Radkinom Honzákom. Hovoril presne o tom, ako dnes komunikáciu a akúsi všeobecnú lásku k sebe navzájom nahrádzame liekmi. Ak by pri úzkosti bol niekto na blízku, objal nás a povedal: Viem, ako sa cítiš, som tu pri tebe a pre teba... Nahradil by dávku lieku proti úzkosti... On sám hovorí v prvom rade o "liečbe vzťahov" ako o liečbe pacienta 🤷

@slavuska1506 tak na toto by som sa ohradila už aj ja, že nie je normálne, pocit prehlby? V dnešnom svete je normálne, ak sa nehanbí vyhľadať pomoc, niekedy sa stačí vyrozprávať len cudziemu. Ešte to tak, aby sa deti, kt. navštevujú psychologov a psychiatrov nepovažovali za normálnych.

Hlavne to nepodcenovat a necakat, ze ho to "prestane bavit". Treba pre neho najst odbornu pomoc aby sa prislo na to co ho tak trapi, ze ho to k tomu vedie aby sa to vyriesilo