Bojím sa o seba

Nejaký čas sa ku mne všetci správajú hnusne a každú prestávku počúvam iba aká som škaredá a sprostá , lenže ja sa neviem sama obrániť tak im ani nič na to nepoviem iba sa zasmejem. V škole sa bavím iba s 2 ľuďmi , to sú tí čo ma furt urážajú. S ostatnými sa už nebavím alebo sa k nim nechcem pchať keďže už vidím že majú najlepšieho kamaráta.
Mama po mne veľmi často kričí , že som neschopná (nevie ako sa cítim). Neviem sa odtrhnúť od telefónu, nemám žiadne záľuby keďže v tomto meste nič čo by ma bavilo nieje. Neučím sa zle, ale trvá mi dlho kým sa niečo naučím a veľmi ma trápi výsledná známka.
Mávam panické záchvaty, keď ma niekto naštve začne sa mi hrozne ťažko dýchať a triasť ma, neviem to ovládať nemám nad tým kontrolu . Nedokážem sa zmieriť s vlastnou sexualitou, tlačím si do hlavy že sa mi páčia muži len aby sa moja rodina nemusela za mňa hanbiť .
Mám poruchu osobnosti o ktorej vie iba jeden clovek a niektorý ľudia mi ju hrozne zhoršujú .
Neustále mám taký pocit že ma ľudia nemajú radi, obávam sa čo sa si mnou stane v budúcnosti.
To že by som to povedala mame nepomôže, nemáme taky vzťah a nemyslím že by ma pochopila.