Anorexia, prejedanie sa a žiadny zmysel života v 15. rokoch
Ahojte prosím vás ,chcela by som sa spýtať, či niekto prežíva/ prežíval z vás niečo podobné ako ja. A ako sa z toho dostal, poprípáde nejaké rady ako z tohto začarovaného kruhu von . Začalo sa to minulý rok keď prišla karanténa a ja som bývala vždy to malé chudulinké dievčatko. Lenže ako každé dievča začala som dospievať a tým pádom aj viacej jesť, no a pribrala som a nevedela som si zvyknúť na to, že som už kvázi normálna a že už vyzerám inak. Tak som začala zdravo jesť, behať ,cvičiť, s tým, že schudnem. Lenže to sa mi vymklo z podkontroli a ja som rapídne schudla za dobu 4-5 mesiacov.
Z váhy 43 som sa dostala na 37 pri výške 159 cm. Stratila som menštruáciu a moje telo mi to všetko dalo patrične najavo tým, že som dostala takzvanú zihľavku -vyrážky po tele a hlavne som sa začala prejedať. Potom som pribrala na 40 kg a za tri mesiace. Psychický som to nezvládla a navštívila som psychiatria aj psychológa. Nepomohlo. Ale začala som zase behať a to vždy po tom čo som sa prejedla.
Už sa to ako tak ustálilo ale stále neviem dostať z hlavy to ,že koľko kalórií má jedlo a koľko to váži... Strašne som si zničila zdravie, veľmi ma to štve a momentálne teraz stále rozmýšľam nad jedlom furt furt. Hneď ako sa zobudím, ale také normálne jedenie mi vydrží Max. 3 dni a potom sa zas prejem. Dnes a včera dva dni po sebe. Chcem začať normálne žiť ,normálne jesť a hlavne už chcem byť konečne šťastná.ale strašne sa bojím budúcnost, že raz budem tučná alebo,že nebudem vyzerať tak ako teraz. Je mi 15 momentálne. Mi celkovo sme chudá rodina mám genetiku po mojom otcovi ktorý je veľmi chudý. Ale aj tak sa bojím, že týmto prežieraním sa moje telo zmení. Prosím o radu a podobne ...
@vava11 Musím ti ako podobne vysoká žena povedať, že tých 43kg co si mala na začiatku je úplne vpohode váha. Ani nech ta nenápadne dobudúcna keď sa ti podarí opäť pribrať, z tejto váhy chudnúť. Tvarovať sa dá - brucho, zadok, ale v žiadnom prípade nechudni. Ja mam pri tejto výške 45kg a nosím xs, nie som vychudnutá ale som štíhla. Čiže tvojich 43kg musí byť fakt už hranica. Pokus sa co najskôr pribrat (ak ti to nepôjde samej jedením toho co ti chuti, tak zajdi sa psychológom, nie je to hanba). Okolie ti dávalo blbé narážky, ktoré neboli pravdivé, len si chceli z niekoho utiahnuť. Muži všeobecne preferujú viac ženy trochu pri sebe ako úplne kostričky (pod 40kg pri výške 160cm musíš byť skutočne chudunka).
Keď máš taký blok s väzením sa a kaloriami, tak to nesil, kľudne si to prezeraj ďalej, váž sa večer ale zafixuj si v hlave že kým nebudeš mať opäť 43kg, musíš veľa jest. Môžeš aj cvičiť - aspoň budeš vymakana 😀 ale musíš jesť aby si priberala späť.
Ahoj, skús nájsť psychológa, ktorý sa zaoberá behavionarnou liečbou a nevzdávaj to hneď na začiatku, daj tým sedeniam dlhšiu šancu. Aj dobrého odborníka je potrebne hľadať.
Inak s tým jedením si daj plán, jednoducho každý deň musíš zjesť toho viac na tanieri ako ten predchádzajúci deň, aj keby to malo byt iba o zemiak na vyše na tanieri. Tak isto raňajky, vždy si o trochu pridaj viac. Inak tá váha je už naozaj nízka, musíš byt už čistá kosť a koža. Hlavne sa pokus nesústreďovať na názory druhých ľudí, čo ti hovoria, tvojou prioritou je pribrat, lebo ta váha je fakt nízka a druhí nech si trhnu nohou čo sa im páči. Život je príliš krátky na to, aby si sa takto v jedle obmedzovala a neochutnavala všetky tie úžasne chute, ktoré život ponuka.
@oblecenie99 áno zdôverila. Riešia to somnou už dosť dlho. Bola som aj u psychológa a ten ma poslal k psychiatrovi. Dúfam, že sa to zlepší lebo takto to nemôže ísť. Ďakujem za radu 🙂
@katkami123 úplne s tebou súhlasím. Lenže pre mňa je celkom veľký problém pribrať. 3 kg som dala za 3-4 mesiace a to ozajstným žraním s prepáčením. Ale ja už tak nechcem jesť lebo mi to nerobí dobre býva mi z toho hrozne zle.
@vava11
Áno, je ti z toho zle a pre teba to je žranice, síce pre niekoho druhého môže byt tvoja porcia predjedlo a za hodinu by bol z toho opäť hladný. Ty to pokladáš za žranie, lebo pre teba je normálne cítiť stále pocit hladu, alebprave to normálne nie je. Skús hlavne obľúbené jedla, nimi začni, čo ti chutí, keď pozeráš v obchode na nejakú tyčinku a ide ti na chuť, tak si ju kúp a neobmedzuj sa, alebo si kúp zdravšiu variantu, aby si nemala výčitky svedomia. Ale inak ako zvyšovaním porcii to nepôjde. Časom ti to už príde Ok. A netýral sa zvytocne výčitkami, ze si si niečo dopriala navyše, jednoducho potrebuješ pribrat a mala si na to chuť.
@vava11 nenavrhli ti kupele? Take kde sa venuju vyzive. Sanatorium, nemocnica, psychiatria, kupele, pobyt... neviem to nazvat.
Mozno si polezat v endokrinologickom ustave zo 3 tyzdne nech ta nastavia.
Z tohto stavu mozes prejst ku dalsim chorobam. Daj si na to pozor.
Problem v ludoch je ten, ze my velmi dobre vieme co mame robit ked nieco chceme dosiahnut. Tucnym ludom netreba kakauko s horalkou a chudym ludom treba viac kalorii, silove cvicenie aby nabrali svaly. Netreba sa prejedat.
Ale ako na to? Ucime sa cely zivot.
Drzim ti palce a chut sa nastartovat. Staci nam 2 tyzdne premahania aby sa nam dany ukon staval zvykom.
Ja som behom cca 2cmesiacov schudla z M na XS, ale zo stresu. Proste som riešila tolko veci naraz, ze jest bolo to posledne, co ma napadlo. Obcas som zjedla iba jednu polievku za cely den. Potom prisiel rozchod a uplne mi prestalo chutit. Proste som prišla do.potravin a nemaka som chut na nic. Mama sa zo mna isla zblaznit, ale zaroven mi zdoraznovala ako dobre vyzeram. Potom sme pridali cvicenie hodinu dennea 2 hodiny rychlej chodze denne. Mama ma v tom podporovala. S tym nadnernym cvicenim som vlastne prestala az o 3 roky, v tehotenstve. Ale ked som bola v pohode, vzdy som nieco pribrala. Male porcie mi zostali, jest normalne som zacala az v porodnici 🙂 tam nam dali vzdy viac jedla nez som zvladla zjest
@vava11 hej, ale to som fakt skoro nic nejedla, ani som necvicila, oblecenie na mne viselo a jedna kolegyna v praci my opakovala nech nezabudam pit a jest, vzdy ked ma videla opytala sa co som v ten den jedla.. a ja som nechapala preco mi to hovori, kebk mi to nedoslo, az spatne.
@lenkakravcova Inak to je tiež fajn nabrať trochu svalov a byť viac fit. Len to cvičenie ma už moc nebaví a celkovo ja som ten typ človeka čo mu vždy niečo vydrží len chvíľu okrem behu a prechádzok, to už rok.😅
@vava11 Aspo si zacala. Ja to stale len odkladam 😀 😀
Ahoj. Bola som, myslím si, že na takej hranici, ale asi som ešte ten "Rubikon" stihla včas neprekročiť. Ja som mala 26 rokov.
Začalo sa to tak, že som potrebovala schudnúť. Myslím si, že som mala normálnu hmotnosť k výške, stále to bola veľkosť S, niekedy M (167 cm a 60 kg), a navyše som sa ani necítila zle takto, ale z môjho veľmi blízkeho okolia som počula stále viac a viac narážok, lebo celý život som bola taká tenulinká.. Ibaže to platilo do istého veku, potom som presedlala z fyzickej a "chodiacej" práce na kancelársku, obedíky a pod. a nabrala som na váhe. Tak som to začala riešiť. Mojim cieľom bolo 55 kg, že vtedy budem fakt tak akurát. Takže najprv pohyb.. vrhla som sa na to tak, že som išla cvičiť skupinovo (vedela som, že keď do toho dám peniaze, budem to ľutovať prepadnúť :D ), potom cvičenia aj doma, beh, plávanie trikrát do týždňa, striedala som to, lebo iba cvičiť ma nebavilo a strava.. najprv sa to začína dobre, zdravý životný štýl, pohyb, zdravá strava (keď zješ polovicu toho čo predtým, ale dáš za to 3 krát toľko) a prídu prvé výsledky.. wau.. komplimenty.. viac wau.. a zrazu si uvedomíš, že si stále v režime "chudnutia" aj keď si už schudla a pomaly nemáš kam chudnúť, ale už nechceš prestať, lebo sa bojíš, že konečne konečne som sa v pohode zmestila do tej peknej blúzky, a čo ak mi raz nebude zase dobrá?
Prvý krát som sa zľakla, keď som zistila, že varím cestoviny a bolo už po šiestej večer, kedy som nejedla a preto som ani nechcela ochutnať JEDNU! cestovinu, či je už uvarená. Potom mala moja sestra svadbu, kde mi museli prerábať šaty na poslednú chvíľu, lebo zo mňa padali a vyzerala som na fotkách zle, naozaj zle až choro.. vtedy som mala okolo 46 kg.. Ja som mala svadbu v ten istý rok o pár mesiacov a na skúške zo mňa spadli svadobné šaty. Prerábať sa nedali, tak som prestala proste cvičiť, neviem, buď som už jednoducho nevládala takto fičať celé roky, zmestiť sa do šiat mi prišlo ako skvelá výhovorka 🙂
Ale po svadbe sa to začalo zlepšovať.. lebo tým, že som neriešila nejedenie a iba cviky, pribrala som a začala som sa lepšie cítiť aj psychicky. Viac som sa vedela sústrediť aj na svoju prácu. Ale muselo to prísť, musela som si to uvedomiť, a je super, že ty si to tiež uvedomuješ. Ja som totiž dokázala stále vydržať aj bez jedla, ale veľmi veľmi som trpela a mala čo robiť, aby som sa neprejedala, jedlo som zbožňovala. Čo mi pomohlo: dať si taký základ v jedení, á la "sedliacky rozum": na raňajky ako kráľ, na obed ako obyčajný človek a na večeru ako chudobný. Vždy som mala bohaté raňajky, potom klasický normálny obed a na večeru už niečo ľahké. A zdravý normálny pohyb, stačilo dvakrát za týždeň behať, alebo ísť do fitka, pocvičiť si doma.. aby ma to bavilo.
Držím ti prsty, bude to dobre, už si na dobrej ceste, že to vnímaš a pripúšťaš si. Rodičom si sa s tým zdôverila?