Dcera je vybušna, tažko sa s nou komunikuje, zriedka pride a v pohode sa porozprava. Tažko znaša ak jej poukazujem na chyby pri upratovani( doslova to odflakne) chcem privela ked sa snažim aby to napravila aby sa naučila robiť veci poriadne? Mam sa na to vykašlať, mam ju nechať tak? Ako ste to zvladali s pubertou. Ma relativne dosť volnosti, ale ak ju poprosim aby niečo spravila aby nam pomohla tak to odflakne....hneva ma to, opakujem sa a vysvetlujem ale bez uspechu. Aj sa často pohadame, ma v hlave vždy nachystane super vyhovorky...
@irina29 v tomto veku je dolezite si vybrat veci, na ktorych budes trvat a to, co budes prehliadat. Ked bolo treba, mojim som ukazala, co odflakli a ukazala, ako to spravit lepsie a nechala ich to dorobit (napr nevysate pavuciny v rohu - ved tu nechcete pavuciu farmu?). Ine veci som odignorovala (par prehliadnutych hrncekov, co nedali do umyvacky - nic sa im nestane, ak ich tam dam ja alebo par hodin pockaju). S pubertakom totiz nemas sancu vyhrat a tie “bitky” si treba vyberat rozumne.
Tak je dosť dôležité ako povieš tu kritiku. Mam 14 ročného. To sa človek niekwdy doslova musí hrať so slovíčkami
On je pohodový chalanko, ale tiež musím opatrne, lebo ramene mužské ego je strasna vec
Skús prehodnotiť štýl komunikácie, niekedy zmena tonu a vyber slov urob zázraky a aj ju pochvál
@irina29 záleží začo vsetko ju diriguješ .. ono nikdy nebudes vsetko ako ty chces, ani upratane, vzdy sa najde nieco, co sa ti pacit nebude, ak ju budeš do niecoho silou mocou nutit tak to odflagne, nechaj ju nech to urobi sama tiez som to zažívala v puberte.. umyvanie dlazky muselo byt tak ako oni povedali, tak osm mop buchla o zem nech si teda umyvaju a 15 som uz nemala .. a vysavač pokym nebezal hodinu v izbe mohla som ist vysavat znovu .. ale za to od otca mam sklony k vareniu milujem varenie.. a teraz mam svoju domácnosť, robim si kedy to chcem ja, nie kedy mi kto nariadi.. a robim si to poriadne, aj svojim detom nechavam volnost pri upratovaní ...
Čiže menej rob nátlaky
@dadka1997 aj mamka mi vravi menej robyt natlaky, proste to mam nechat tak, ale moja hlava to neberie, ja pridem z prace unavena a mam po nej zbierat hrnceky utierat omrvinky a vysavat nanovo lebo nevie odsunuť nejaky predmet aby aj tam povysavala a v kutoch pod radiatorom mačacie chlpy cela guča, proste do mna nervy, a to som ju pekne prosila povysavaj poriadne
Má 15 jasné že ju nebaví poriadne upratovať... Pokazis si s ňou vzťah kvôli ničomu... Poďakuj jej že ti pomohla a povysavala a nie ju ešte zdrbes že to neurobila podľa tvojich predstáv...
@irina29 vies co? ja by som tie hrnceky pozbierala (alebo pockala, kym budeme vecerat a vtedy ju poprosila, nech vsetko pozbiera spolu dame do umyvacky), podakovala sa jej za povysavanie a poprosila by som ju, ze este tuto zabudla taku gucu macacich chlpov. Mohla by si to prosim este urobit? Dakujem. Toto som praktizovala s mojimi...
A P.S. - Vysavat pod nejakym predmetom, ktory treba odsunut, nie je nevyhnutne nutne - kasli na to a urob to sama neskor. Pubertak chce mat v prvom rade od teba klud a ked chces od nej viac veci a nepaci sa ti, co urobila ci neurobila, ma pocit, ze iba buzerujes....
@simsalabim ďakujem za radu, asi chodim domou otravena a potom neviem byť mila, začnem hundrať ale očakavam trošku viac snaženia z jej strany....asi marne, a ako vraviš ten vstah sa kazi lebo si nerozumieme a potom sa ani nebavime....
ja ked som bola teenegerka v niektrych veciach som bola totalne neporiadna. napriklad veci som si zobliekla naraz hore, naraz dole a tak vsetko v jednom som hodila do skrine, obaly z keksikov som zastokla medzi gauc. Katastrofa, ine nechutnosti ani neopisujem. Mamka ma upozornovala, davala ulohy, kricala, aj tak som to neprestala robit. Ked som odisla na internat bola som naspat poriadna. Svoju domacnost mam v poriadku. Doteraz nechapem preco som to robila, nemala som ziaden dovod. Dolezite bolo, ze som bola upozornovana dookola a ze mi mamka ukazala ako ma poriadna domacnost vyzerat. Urcite je to len obdobie, ale nepolavuj. Ja si myslim, ze to prameni z toho, ze deti nemaju vztah k veciam, beru ich ako samozrejmost, nezarobili na ne, necistia ich, nemordovali sa s prepravou. Zaziju, pochopia.
@anavianavi niečo na tom bude, teraz mam aspon nadej ze z nej vyrastie šikovny a poriadny človek, lebo doma je to boj + ta povaha....nema problem po mne hulakať, to nesiem ťažsie ako ten bordel.
@irina29 ozaj menšie nátlaky rob. Ja som si z domu odniesla to, že by som sa asi aj teraz bála upratovať niečo u rodičov.. lebo by to nebolo podľa ich predstáv dokonalé..
Aj keď majú prísť na návštevu tak mám stále pocit že sa nebudú cítiť dobre, že to tu nie je dokonalé upratané..
Ja mám deti ešte malé, ale určite to chcem skúsiť inak.
@irina29 prides z prace, mas predstavu uprataneho domu, predstava je nenaplnena a vybuchujes. Prid dnes domov, medzi dverami sa dcery spytaj ci nepojdete do kina alebo si nepozriete nejaky dobry film. Dcera od prekvapenia spadne zo stolicky, povie ze super. Ty milo povies, ze podme rychlo upratat, aby sme mohli ist. Dcera urcite rada pomoze a nabuduce aj bez reptania. Takto sa buduje vztah, v prijemnej atmosfere, v spolupraci a s laskou. Tie hukoty nie su potrebne, v tomto veku sa potrebuju doma citit hlavne prijemne, aby sa ti v buducnosti radi vracali domov
@irina29 a co tak si s nou slusne sadnut ? Ja som si u rodicov zazila svoje, vsetko robit ako oni povedali a ked to nebolo podla nich to boli hukoty..
A mam vlastnu domacnost a robim si vsetko a mam pravdu povediac tip top upratane 👍
Co sa tyka mačičky, ak je dcérina, mala by si ozaj po nej chlpy zametať a naucit cicu aby nechodila na gauc ma mat svoj pelech tomu rozumiem.. ale fakt, netlač na nu, ma 15 rokov, nevravim, že nema nic robit, ale slusne jej to povedat nie s natlakom a treba ju aj pochvalit a potom to bude robit aj sama od seba ..
V tomto veku ani mňa nebavilo upratanie. Stále mi išlo na nervy keď mi kritizovali že aj tam aj hentam riadne povysavať, aj rohy, a podobné reči. Teraz už všetko robím poriadne a už mňa hnevá keď niečo nie je poriadne upratané, ale snažím sa nekritizovať, lebo viem že to je na nervy
@irina29 koho v 15-tich bavi upratovat? Vies , co by dali niektori zato, aby dieta poupratovalo aspon ledabolo? Tvoja dcera poupratuje, neodignoruje ta uplne - si na tom lepsie, ako velka cast rodicov 😉
Moja vlastna skusenost - moja mama vie vsetko spravit najsamlepsie, vies, ake tazke je s nou doteraz fungovat? Vies si predstavit, ako som trpela ako pubertacka, ked som cokolvek spravila, tak nikdy to nebolo dost dobre. Toto sa so mnou taha cely zivot. Prosim ta, vyser sa na dokonalost, snad si nechces znicit vztah s dcerou kvoli takej totalnej blbosti, ako je prach pod skrinou. Fakt, ver mi, su ovela dolezitejsie veci, ako 100%-ny poriadok v byte. Nabuduce miesto buzerovania jej podakuj, aj ked to nebude dokonale spravene, ocen, ze to urobila aspon nejako. Ona to robi ledabolo uz aj preto, lebo vie, ze je to vlastne uplne jedno, ako to spravi, ty si uz najdes nieco, co jej vytknes.. Zmen postoj, pusti zbytocnosti, dohodni si s nou pravidla, nechaj jej vacsiu zodpovednost . Napriklad moj syn tiez neznasa upratovat, v izbe ma ako po vybuchu a vies co, je mi to jedno, kedysi davno sme sa dohodli, ze do jeho priestoru mu nebudem zasahovat. Jedine, co chcem, aby nenechaval bordel v spolocnych priestoroch a to dodrziava na 100%. Moj nema ani nijake povinnosti, ked potrebujem pomoc, poprosim ho, 9 z 10 razov mi pomoze. Nikdy som ho nenutila nic robit, vzdy som poprosila a ak povedal, ze nie, vzala som to, ze to je ok, ziadne blbe komentare som nemala.. Teraz je uz dospely a dobre chape, ze vsetci prispievame ku chodu domacnosti, takze fakt nema problem pomahat. Jasne, ze su cinnosti, ktore mu nedavam robit, lebo viem, ze ich neznasa, a tym padom ich aj odflakne a mne to vobec nestoji zato, nutit ho. A su cinnosti, ktore spravi rad, tak mu davam robit tie.
Ja od mojich detí nevyžadujem denne upratovať. Keď potrebujeme s niečím pomôcť, napr. muž s autom, ja v záhrade, na dvore, alebo pri prerábke bytu, obaja bez rečí pomôžu. No denné upratovanie by im asi tiež liezlo na nervy. Máme s obidvoma deťmi veľmi pekný vzťah, nikto nekričí, nikto sa neuráža, nikto nebúcha. Syn má 18, dcéra o mesiac 16. A vždy keď niečo spravia v domácnosti, pochválim ich👍. Trávime spolu veľa času. Sú s nami radi.
Mna mama tiez do 18tky cepovala za poriadok. Povedala "poumyvaj zem vo svojej izbe" - urobila som, fakt som sa snazila... Ona na to flochla a zacala to okamzite zotierat nanovo, samozrejme vsetky svoje kuty, nohy stoliciek a pod. Vtedy sa vo mne daco zlomilo, povedala som si, moja zlata, ked ti to neni dobre, tak co sa ja tu budem snazit. Teraz mam svoju domacnost a okolo 3 deti mam co robit a viem, ze u mna na prvom mieste neni krasne cista dlazka a nalestene sufliky a zrkadla, lebo sa to proste neda... pre moju mamu to je top priorita, pre mna nie.
Ocen a pochval snahu, hoci aj malu, nevypichuj len negativa (nehovorim, ze to robis, ale mozno ze co by pomohlo). Je to dievca, hadam chodi v cistom a striha si nechty, vyvetra v izbe, nema plesnive jedlo po batohoch. Byvaju aj ini humusaci.
@irina29 ja teda úplne osobnú skúsenosť nemám, ale sestrina dcéra v tomto veku tiež síce upratala ,ale nie dokonale. Ségra nejak neriešila, stacilo ,že sa jej handry nevalali po posteli a kade tade, utrela si prach a zmyla podlahu. Dnes má 23 a podľa mňa má OCD čo sa upratovania týka.. Podľa mňa dosť tlacis na pílu. Namiesto sústavnej kritiky ocen aspoň tú snahu. Má 15 a úplne iné záujmy ako poriadok ktorý jej matka vyžaduje dokonalý. Mne tiež v tomto veku nejaké upratovanie doslova obtazovalo a spravila som tak aby sa nepovedalo že som neurobila nič.
@irina29 nema problem po mne hulakať, to nesiem ťažsie ako ten bordel.
Myslím že toto ťa trápi asi najviac.
Mám decká tesne po puberte , dcéra 19 syn 21... Ale poviem na rovinu len zvýšený hlas smerom ku mne bolo niečo cez čo vlak nešiel. Ako decká pravdaže skúšali ale ešte keď mali 10-12 som to vždy na začiatku zatrhla.. teda aj keď boli škôlkari. Jednoducho NIE. Po rodičoch sa nekrici, nehulaka neviem aký dôvod by na to bol. Tu som bola vždy veľmi prísna.
Keď si tvoja slečna zvykla že jej to tolerujes vo veku 15 rokov bude ťažšie to zmeniť , ale všetko sa dá
Poviem čo nam veľmi pomohlo. Mimochodom na 2 deti som bola sama od ich 8 a 10 rokov.
Keď bol kľud, čas, trebárs dlhé zimné večere sme hrávali karty, pozerali film či len tak sa rozprávali...snažila som sa počúvať, nepoucovat...niekedy keď to bolo vhodné som mohla povedať čo by som robila ja na ich mieste ..ale snažila som sa hlavne s kľudom, s humorom odlahcit situáciu. Podľa mňa ten čas ktorý sa trávi spoločne nejakom hrou či športom je na nezaplatenie...vždy som hovorila, že aj keď som mama neznamená, že som bezchybná ak niečo robím zle alebo sa im to zdá, nech povedia...no vždy vyžadujem úctu a rešpekt vzájomne. Raz sme sa hrali takú hru že každý mal povedať čo sa mu na Tom druhom nepáči alebo čo ho vie dostať do vyvrtky...ako dozvedela som sa kadečo o sebe 😀😂 ale týmto som dala deckam pocítiť že mi záleží čo si aj oni o mne myslia, ako sa cítia v mojej spoločnosti ...dovolím si povedať že máme perfektný vzťah ..s dcérou určite. Príde za mnou takmer so všetkým..keď je smutná, keď rieši kamošky kamarátov, školu, život , brigádu...ako ani neviem čím som si zaslúžila takú dobrú dcéru . Sama mi ale povie že kamošky to tak doma nemajú a že nevychádzajú s mamou, nič im nemôžu povedať atď...to mi je ľúto zas.
Čo sa týka upratovania zas s kľudom...žiadny zvýšený hlas
" Janka, vidíš , aká som prišla unavená z práce a ty si zas zabudla upratať kuchyňu. Prosím Ťa skús sa viac posnažiť, nech si môžem doma viac oddýchnuť. Budem veľmi vďačná ak sa nebudeme hádať kvôli upratovaniu. Žijeme tu všetci spoločne a bolo by fér keby sme si vzájomne pomáhali. "
Ak by mladá začala hulákať s kľudom aké rázne ju pošli do izby a keď sa ukľudní môžete sa porozpravat...ak by sa neukludnila beriem všetku elektroniku...napr...
@irina29 hlavne zacni pochvalou a poďakovaním ze to spravila. Potom stačí už len šťastnú pubertacku poprosiť či by zajtra ešte nedovysavala tie chlpy spoza gauca, ze asi na ne zabudla, ale mohli by sa rozniest
Ked od nej niečo chceš definuj to presne, nie povysavaj obývačku, ale povysavaj obývačku a aj tam za gaučom
Ma 15, ešte nevie robit, nevidí tie chlpy. Iba vníma to ze mama pride a namiesto vďačnosti ze niečo spravila (ver tomu ze v jej vnímaní to bola extrémna drina a námaha ktorú urobila iba pre teba) na ňu len nakriči a skritizuje ju. Nespravodlivosť storočia sa jej pritom deje …
Kritiku áno, ale miernym hlasom a najskôr pochvalu co spravila dobre a až potom co je zle. Formuluj to vecne, stručne, bez nasratosti v hlase.
@apolka77 takto formulované to znie veľmi manipulativne. Vzbudzujes v decku pocit viny - že môže za to, že si kvôli nej nemôžeš oddychnut. Plus jej dávaš najavo, že je nedostatočná, pretože nemôžeš vedieť, ako sa snažila, niekedy sa človek snaží maximálne a aj tak to nie je dosť.
Je oveľa lepšie to formulovať ako niečo, čo potrebuješ ty. Pretože reálne, ty potrebuješ, aby bolo upratané, je len málo detí, ktoré tú "mieru neporiadku", majú zhruba tam, kde mama. Väčšinou je to ďaleko ďaleko inde, samozrejme smerom k horšiemu. Takže dieťa ten poriadok robiť fakt nepotrebuje, potrebuje ho rodič. Takže je úplne ok formulovať to ako našu potrebu. "Janka, potrebujem, aby keď prídem z práce, bola povysavana obývačka. Môžeš to prosím spraviť?" A je úplne ok, ak Janka odmietne. A samozrejme, je úplne ok, ak v ten večer príde Janka za tebou a chce, aby si jej na večeru spravila palacinky a ty jej povieš, prepáč, dnes nie, som príliš unavená, natri si chlieb. To je prirodzený dôsledok toho, že nepomohla. Celé toto prebehne bez hádok, bez manipulácie, bez "poučnych kecov", pretože k tomuto fakt nič netreba, každý pochopí. A keď nie na prvý krát, tak na tretí určite 🙂
@irina29 Ako tu už bolo povedané, treba ju najprv pochváliť a oceniť že sa snaží. Potom by som pokračovala vetou: "Potom prosím ešte uprac toto a toto". Čo sa týka komunikácie, mám dcéru v rovnakom veku a myslím si že je fajn ak by si jej bola aj kamoškou
nie len mamou. Napríklad jej môžeš ukázať akciu o ktorej si myslíš že by ju bavila a spýtať sa či nechce ísť alebo či nepôjdete spolu. Spolu môžete ísť aj do kina atď... Chápem že možno nemáš čas ísť von tak aspoň za ňou prísť či si nechce zahrať karty alebo niečo také a ak povie nie zbytočne by som ju nepresviedčala len dodala: "Okej ak neskôr budeš chcieť prídi za mnou". Bolo tu spomenuté aj že jej máš zobrať z voľnosti. Ak chceš dobré vzťahy určite to nerob, iba si ju tým poštveš. A hlavne by som sa zdržiavala kriku viem že sa to občas nedá ale skutočne najlepšie dokážeš vyriešiť situáciu bez kriku. Ak začne ona kričať nepokračuj v tom proste jej vysvetlí že sa s ňou radšej v kľude porozprávaš ako by si na ňu mala kričať.
tak jej tu volnost zober ked jej ma relativne dost.