Ako komunikovať s pubertiačkou?
Ahojte, mam 2 deti v pubertalnom veku, chlapca a dievca.
Asi 2 roky dozadu u dcerky nastupila puberta a ja som doteraz bezradna a netusim, ako s nou komunikovat.
Jedna vec je, ze odmalicka mala tazku, komplikovanu povahu, uz ako babatko takmer nespala, v kuse plakala, celkovo ma drazdivu nervovu sustavu. Staci najmensi podnet a ona okamzite vybuchne. Dalsia vec je, ze od malicka sa porovnava s bratom. Kolko coho dostal, aby ani nahodou ona nedostala menej. Ked bol on chory, chcela byt aj ona, atd. Vo velkej miere to pretrvava doteraz. Mne je jasne, ze potrebuje vela pozornosti, snazim sa zaujimat sa o nu, ale v jej ociach nic nie je dost. Robi sport, sme na kazdom jednom zapase, zaujimame sa, co je v skole, pytam sa jej na kamaratky, co ju tesi, trapi, ale v poslednej dobe na vsetko len odvrkne, prip rozobera soc.siete, serialy, atd. Najradsej by bola cele dni zavreta s mobilom v izbe alebo s kamaratkami a plnou penazenkou v meste.
Ked ju o nieco poprosime, alebo prikazeme uplnu banalitu, ako napr.vyniest kos, zahlasi nieco typu, ze ju stale obtazujeme, buzerujeme, nechce sa jej zit, lebo stale od nej nieco chceme a pod. Ze preco to neprikazeme jej bratovi. Medzitym on spravi x inych veci, ale ona vidi len seba, podla nej ona z celej rodiny najtvrdsie pracuje, najviac robi, hoci v reali my ostatni sa nahaname a ona za den spravi jednu 3 min cinnost. Alebo vrazi nam s manzelom do izby neskoro vecer, ked uz spime, zazne svetlo, nieco si zoberie a odide. Ked ju slusne poprosim, nech zhasne, vyleti, ze a co akoze nejdem zhasnut???! Hoci predtym uz vychadzala z izby. Alebo dnes rano, uz sme mali odchadzat do skoly, kazde rano ju ja alebo manzel vezieme, uz bol cas odchodu, ona este v pyzame. Tak jej hovorim, prosim Ta, chod sa rychlo obliect. Ona na to okamzite vyleti: a co si myslis, ze idem robit?! Proste drzo, vzpurne, hoci clovek sa snazi komunikovat milo a slusne. Uz sme skusali vsetko, po dobrom, po zlom, ale nezabera nic. Neviem, ako s nou komunikovat, Uprimne, najradsej by som jej obcas vylepila, ale to by nikam neviedlo. Skusala som aj x rozhovorov, rezervovat si cas len pre nu, ale pomaly kazda nasa komunikacia sa konci tym, ze sa ona urazi a buchne dverami. S bratom tiez komunikuje podobne, uraza sa, vrieska, ide ho fackovat, atd. V povahe ma, ze najprv vytreskne nieco bez rozmyslu, nechce pocuvat, nechat si poradit...napr som sa jej snazila pomoct s vyberom strednej skoly - na to mi zahlasila, ze ona nechce pocut moj nazor, nezaujima ju, nebude sa nim riadit. Ako s nou fungovat, komunikovat, aby to bolo so vzajomnym respektom a pokojne? Alebo je to len obdobie a prejde to?
No podľa mňa robíš chybu v tom, že sa s ňou stále snažíš slušne, hoci ona sa k Tebe tak určite nespráva. Ak by som viezla dieťa do školy, bol by čas odchodu a ono ešte v pyžame, neexistuje, že by som ju začala pekne prosiť, nech je taká láskavá a oblečie sa. Zakričím: "O minútu odchádzam!" A neriešim! A o tú minútu, alebo maximálne o 3, by som naozaj odišla. A že vám vpáli v noci do izby, zažne a jediné, čo je povieš, je "prosím Ťa, zhasni"! No to snáď nie! Ako to, že vôbec chodí po dome potom, ako ste vy išli spať?! U nás sa v noci chodí maximálne na záchod. Iba ak by synovi bolo zle, by prišiel v noci k nám. Že vás môže pristihnúť pri sexe, ju asi nenapadlo. Možno by si jej mohla naznačiť, že aj to sa môže stať, keď vám z ničoho nič vbehne v noci do izby.
Domáce práce by som podelila spravodlivo medzi obe deti, prípadne nech sa oni dohodnú medzi sebou (my sme to takto mali so sestrou, keď sme boli malé). Napísať na papier a pripnúť na chladničku. Máš splnené povinnosti = máš výhody. Keď nie, nie!
@h2 vies co, mali sme aj burlive obdobie, kedy som jej zakazdym vycistila zaludok, nakricala po nej, mala som pocit, ze v kuse ju len napominam. Ale mala som pocit, ze to bolo este horsie. Ked sa da pochvalit, pochvalim. Ale ked nonstop robi prieky, je to narocne.
@h2 ono je to az smiesne, mam uz svoj vek, keby mi toto niekto povedal par rokov dozadu, tak mu poviem, ze taku drzanu treba hned upratat a nedovolit jej vyskakovat. Ale teraz to zijem a vidim, ze to nie je take jednoduche. A pritom sa povazujem za rozumnu a raznu osobu.
Tiež v 90 % by som povedala, že puberta, ale v niektorých prípadoch by som jej už pekne vyčistila žalúdok.Zaznutie vo Vašej izbe, ráno čakanie...a určite hrá rolu jej povaha, že má pocit, že sa všetci z nej zbláznia🙂)to bude taký flrflos...a poradiť neviem mám to aktuálne doma, ale nie až takto...e zase ja rýchlo vzblknem, lebo puberta nepuberta niekedy mám pocit, že ja som sluha a ona pán, takže niekedy sa správam tak, ako by som si nikdy nemyslela🙂neviem poradiť nehrotit, opýtas sa zle je, neopytas zle je🙂)a dievča s mamou bojuje vždy viac ako chlapec s mamou
Ha, presne to iste u nas.😂 Uz som tu tiež pytala radu. S tym fakt asi nic, jedine nepolavit a vydrzat. Tak drzim.🤷♀️ Obcas mi je do placu alebo by som mu najradsej švacla,ale to by bola veľká chyba. Máme 4. Tak si to vieš predstaviť ako s pubertakom vsetci bojujeme
Ale to obdobie je fakt strasne narocne...buria sa v nej hormony, vsetko to neskutocne tlaci na psychiku...ono sa to da porovnat ako keby mas PMS cely mesiac... sa mi hovori, ked to mame konecneee za sebou 😂
Tak na ňu nekrič a nenapomínaj ju, keď to nefunguje. Ale musí pocítiť dôsledky svojich činov. Ak nie je ráno nachystaná včas, odchádzam bez nej. Ak v noci príde rodičom do spálne, počkám pol hodiny a idem zažať a hrabať sa v skriniach ja k nej. Neplní si povinnosti? Neplň si Ty svoje voči nej: nesprav večeru, neoper oblečenie... Vysvetli to tak isto, ako ona Tebe: že nie si slúžka atď.
Zároveň ale daj najavo, že ju chápeš, miluješ a si tu pre ňu. Ale musí aj ona rešpektovať vás, ako rodičov.
@luccija preto pisem, ze od malicka ma tazku povahu. Jej brat je rozumny a zaroven flegmos, kludas po otcovi. Ona je rebelka, ktora potrebuje byt centrom pozornosti. Zaroven sa mi ale zda uplne nezrela, nerozumna, vobec nepremysla. Nechava sa strhnut "kamoskami", tym, co je in, rehoce sa, ked niekto z rodiny place...ale je schopna rozrevat sa, ze kamaratke umrelo maciatko alebo nejaka postava v seriali. Zda sa mi taka odtrhnuta od reality, skutocnych emocii...
No ja by som možno radšej brala taký prejav puberty, ako to, čo mám doma ja. Ty aspoň vieš na čom si, ale ja som už zúfalá z úplne opačného extrému. Syn sa úplne uzatvára do seba, nechce komunikovať, na otázky odpovedá vážnou tvárou áno, nie, neviem, akokoľvek položím otázku, vždy vybaví odpoveď jedným slovom. S kamarátmi sa baví normálne, s nimi sa smeje vtipkuje a doma je ako múmia. Úplne sa odstrihol z rodinného života, nikam ale ozaj nikam s nami nechce ísť, nepozerá s nami telku, keď mu niečo kážem spraviť, bez slova to urobí a pokračuje vo svojej obľúbenej činnosti a to je hra na pc alebo mobile. Predtým sme chodili na výlety, na bicykle, teraz sme len doma, lebo nasilu ho nútiť nechcem. Aj letnú dovolenku len prerpel ofučaný celý týždeň. Šport nerobí žiadny, nemá k tomu vzťah. Učí sa dobre zatiaľ, známky si stráži, ale to je asi tak všetko.Jediné o čom sa ešte dokáže baviť je výber strednej školy, ale aj to len veľmi stručne. Som zúfalá, bol to odmalička taký môj maznák, mali sme dobrý vzťah, vždy bol milý a teraz mám pocit, že keby som rovno aj umrela tak mu to bude ukradnuté. Je mi smutno z toho, že neviem, ako si nájsť k nemu cestu. Už prestávam veriť, že sa to niekedy vráti do normálnych koľají.
To sú emócie mava to s ňou, má už menzes?ja chápem, že je na nich vyvíjaný tlak v skole, od rodičov, kamaráti, siete, ale ....čo som sa ja napocuvala, že nikto nič nemusí, všetci môžu všetko🙂)akoby s tými druhými žila v rodine a vie ako funguju.A potom mi kamarátka povie, že keď deti vyberajú umývačku, dávajú prať, chodia do pbchodu, zmyvaju podlahy...a moja sa cíti urazená, keď čokoľvek chceme, ale ide, ale ohundre.Lenze ja sa vždy na to hundranie chytím🙂mojej najlepšej kamarátke sa dnes v noci narodilo vnúča všetci sa stretávame, tak ráno jej to hovorím a či sa má ona zblázniť, že sa narodilo dieťa:(a také dobré dieťa to bolo plakala, keď zaslala chrobáka pred pár rokmi🙂)ani vzdor detský nemala vždy sa dalo dohodnúť zato teraz si vynahradza všetko.Ja som minule povedala vydrž 4 r zaplatím Ti na pár mesiacov podnájom a potom sa staraj o seba zrazu skrotla oni sú len dobrí herci.Ma chvíle kedy sa tuli, hádže okolo krku povie, že puberta je ťažká a potom vymenený človek..
Chlapec prežíva pubertu uplne ináč a bude flegmos nebude mať potrebu bojovať.Spravi a chce mať kľud.Tak sa drž a drž ju v nejakých medziach
@janka1011 máš jedného?píšeš presne ako som to mala ja len s dievčaťom.Nie nevrati všetko ide dopredu čas sa nevracia, ale zase príde frajerka, kamaráti...zrovna včera som sa rozprávala so susedou tá má 20 r, že ono to opadne práve tá vzbura je potrebná pre ich vývoj,hľadajú svoju cestu, všetko čo povie rodič je zle...povedala, že teraz má so synom výborný vzťah a dokonca ide s ním sama na dovolenku.Puberta je čas kedy rodičia bojujú aspoň o kúsok lásky od deti, tak som to čítala od nejakého psychologa
Minulý rok som sa trápila dosť zle som to vnútorne prežívala, ale už som sa okresala.A tiež neviem ako reagovať, byť ticho, vyvracať názory...keď píšete o školách podľa mňa všetky píšeme o cca 14 r aj nás to tento rok čaká...
Nejako som nepostrehla, ako na to reaguje otec dievčaťa..... či je aj k nemu taká ako voči matke alebo má pred ním rešpekt ? Puberta je u každého dieťaťa iná, ja sama mám tri deti a tretie práve vstúpilo do tohto čarovného 😀 veku a viem, že skutočne platí "malé dieťa, malé starosti, veľké dieťa, veľké starosti". Vždy sa to nejako utriaslo, pri synovi to bolo celkom ok, ten bol skôr v opozícii voči svojmu otcovi, vtedy som celkom nechápala ako mohol svojimi hláškami muža až tak vytáčať, pretože ku mne sa správal inak, ale teraz keď už druhá dcéra vstupuje do puberty, som všetko pochopila 🙂, dcéry totiž bojujú skôr so mnou ako s tatinkom .... zaujímavé je, že staršia dcéra mala také búrlivejšie obdobie medzi 12-14 rokom (nič strašné, klasika - papuľovanie, prevracanie očí, štýl a lá "mám v p...i "......), potom sa upokojila a ja som si predčasne zagratulovala ako som to pekne zvládla 😝 , to som ešte netušila, že to bola len pauza a teraz po dvoch rokoch sa pridala správaním k mladšej sestre a vytvorili proti mne kvalitnú opozičnú dvojku 🙂 , ale snažím sa to brať s nadhľadom - začala som tráviť viac času mimo domu, obúvam tenisky aj 2x za deň, len aby som sa vyventilovala, rozdelila som služby v domácnosti medzi všetkých členov spravodlivo a trvám na tom, aby každý bol odmenený/potrestaný podľa zásluh, nehysterčím, ale som dôsledná. Viem, že o rok o dva bude znova pohoda a všetko bude ok, len ten čas medzitým sa snažím využiť vo svoj prospech čo najviac, lebo nemá zmysel nejako expresívne bojovať proti dospievaniu a búrke hormónov, snažím sa byť v takej rovnováhe aj ako mama, ktorá stanovuje pravidlá, na druhej strane sa snažím čo najviac počúvať a komunikovať, aby sme nestratili počas tohto náročného obdobia medzi sebou kontakt a blízkosť. Je to niekedy neskutočne ťažké, ale inú cestu nevidím. Držím ti palce milá autorka, aby si to zvládla pre vás všetkých čo najlepšie ❤.
@rawmamka dakujem Ti za mily a podnetny prispevok ❤. Na manzela si dovoluje menej, mam pocit, ze bojuje hlavne so mnou 🤦♀️ on jej velakrat dohovara, ze takto sa ku mne nemoze spravat, ze ja ich velmi lubim a davam im vsetku starostlivost, ale som si ista, ze pri tychto "kaznach" vypina odposluch...
UF, dievčatá, mne ale sa normálne vynorili slzy do očí ... aj za Vás, ešte keď si predstavím, že môže to byť ešte horšie ako je - respektíve - začína.
Vidím, musím si od každej z Vás niečo zobrať k výchove - k rozumu - k srdcu.
Tak, skôr Vám neporadím, držme si prsty, myslíme na to, že sme silné!! Veď keď sme si poradili a zvládli, keď prichádzali na svet, tak aj toto nejako musíme. A keď si spomeniem, čo som robila ja mojej mamine / mala nás 4. / A ja pri 2 strácam nervy - niekedy.
Ak si myslíte, že dobrodružstvo je nebezpečnejšie, tak vyskúšajte rutinu. Je smrteľná. /Paulo Coelho/
Ty kokos,teraz sa mi vynára ako som sa chovala v puberte a mamina mi vždy hovorila,počkaj keď budes mat deti..všetko sa ti vráti😃ooo začínam sa báť
co sa tyka mna, myslim ze som nejaku extra traumu doma nesposobovala 🙂 mamina mi verila a pri vsetkom co som robila alebo isla urobit mi hovorila ze mi doveruje, asi preto som nebola az taky rebel rebelujuci 🙂
@otazka1 ooo O ale napíšem Ti iba jednu z X : moja mamina musela zakaždým keď som chcela jesť párky, musela kraje odrezať. Moja dcéra to teraz robí mne a hádaj, čo robím s tými krajmi ?! - jem ich, lebo mi je ich ľúto vyhodiť. To síce nemá nič spoločné s chovaním .... ale je to začiatok, čo som robila ja OOO.
@autorka, prepáč, za mimo tému.
@balaskovae veď hej, dôveruj, ver, ale prever 😉
Ty mas doma moju dceru. Ja si vravim, ze keby mala inu povahu tak ma nema co stvat v zivote😁
- trošku som sa chcela podeliť s mojím životom, a trošku viac som Ťa chcela rozveseliť
Tak si prajme veľa síl a pevné nervy !!!! A myslíme jedná na druhú, že nie sme v tom samé.
@elenka.k si zlata ❤ ono ja som sokovana, kam sme sa dopracovali...ja som si nikdy nedovolila odpapulovat svojim rodicom, ani prevratit oci. Je pravda, ze som bola vzdy dost melancholicka, casto som mala v puberte pocit, ze ma nikto nechape, nikto mi nerozumie, bolo mi do placu...ale to som si riesila za zavretymi dverami, k nasim som bola slusna. Ja verim, ze ona sa citi podobne, ale neviem, ako sa k nej priblizit.
A aký ste vy mali vzťah s vašimi matkami? Mna moja mama vždy dráždila, dráždi ma doteraz, ten spôsob komunikácie, spôsob prejavu. Tým istým ja dráždim svoju dcéru, snaží sa to eliminovať, ale vidím, že jej leziem na nervy. Keď bola mladšia, tak so mnou súťažila a mala potrebu mi dokazovať, že je v niečom lepšia. Žiadne kamošky kávičkové sme nikdy neboli, tak isto ako som nebola kamoška ja s mojou mamou.
Na druhej strane s otcom mám výborný vzťah a moja dcéra ku svojmu otcovi, môjmu manželovi je menej dráždivá ako ku mne. Podľa mňa to tak má byť a je to normálne... Vynervačia sa, poofukujú sa, a prejde ich to. Syna zas dráždi jeho otec, a so mnou je v úplnej pohodičke a mne porozpráva všeličo. Dcéra je v pohode len keď má dobrú náladu alebo niekam spolu ideme na kávu alebo tak, to vidí, že nemá význam sa ofukovať, ale doma jej visí poväčšine gamba 😀
jeeemine, to je úplne do bodky ako u nás, až na to, že nemá brata, ale sestru...a terorizuje ju neskutočne a nás tiež
@0silvia0 vies co, ja som mala aj mam s oboma rodicmi velmi dobry vztah, lubim ich velmi a neviem si predstavit ze tu jedneho dna nebudu...ale ano, na mamine ma velmi iritovali niektore veci, aj teraz...mozno rovnake veci vadia tej mojej puberte na mne 🤷♀️😁
No to je ono, to je to iritovanie... ako hovoris, co hovoris, ten sposob je drazdivy...
ono sa to casom utrasie...
@0silvia0 inak velmi prinosna diskusia pre mna, dakujem Vam, baby, pomohli ste mi trosku vychladnut a divat sa na to aj inak. A citit, ze v tom nie som sama 😊
Pobavila som sa, ale toto je proste od A do Z normalna puberta... ostan kludna, pokojna, neries, ako vybuchne, tak schladne, trvaj na svojom, o dva-tri roky je po vsetkom... moja ma 15 a je to uz celkom fajn...ale posledne tri roky bol riadny kolotoc.