Aké reči, postoje a štýl komunikácie mám u puberťáka prehliadať?
Neviem rozlisit, co treba korigovat co nie. Samozrejme, urazky a podobne, by som netolerovala, ale taka ta tvrdohlavost, drzost, prejavenie vlastneho ja, nazorov, neochoty sa podriadit, tu som si neni ista, hlavne ked neviem dosiahnut to co je potrebne pre chod domacnosti. Mam obavu, co pubertakovi prejdea vyrastie z toho, a co nie a treba to korigovat. Ako je to u vas?
Dôležité je nepozabijat sa a prežiť🙂vždy som cca vedela čo a ako vo výchove, ale v puberte som začínala odznova.Niekedy nereagujem, no inokedy si stojím za svojím aj, keby som sa mala 3x pohádať.Ja poviem čo treba a čas nech si nájde kedy chce, ked to nesuri.Puberta je oveľa ťažšia ako mi všetci hovorili
Iste prejavy treba korigovať, to je jasne. Treba nechať aj kus slobody lebo tu pubertiak potrebuje, ale viest ho potom k tomu že za svoje činy a rozhodnutia nesie zodpovednosť ON a jedine ON
Mam syna na prahu puberty, vidím tie zmeny správania, niekdy si musím zahryznúť do jazyka a niekedy mávnuť rukou aby som to celé v zdravi prežila, ale zas odtiaľ - potiaľ
Drzost som netolerovala, blbe naladicky a zdute huby som tolerovala.
Behanie po vonku som tolerovala, ale s pravidlami. Musela som vediet kde, s kym su a kedy asi pridu.
Bordel v pubertalnych izbach tolerujem, ale vyzadujem aspon ake take prilozenie ruky k spolocnej domacnosti.
Veľa závisí od povahy dieťaťa. Sú deti, ktoré sú aj v puberte v pohode a nevzdorujú a sú deti, s ktorými je to ťažšie. Druhá vec je, kde máš ty hranice. To, čo sa niekomu môže zdať cez čiaru, môže byt v druhej rodine normálne s tolerované. Na jedno dieťa musíš byť prísna a u druhého to práveže môže vyvolávať vzdor a skôr pomáha rozhovor. Každý si musí nájsť tú svoju cestu ako toto obdobie prežiť. Moja dcéra je napríklad dosť papuľnatá, ale zas máme blízky vzťah a zdôveruje sa mi. To je pre mňa osobne dosť dôležité v tomto veku. Tiež som dosť papuľovala mame s vyrástla som z toho, tak verím, že je to prechodné rovnako ako to bolovu mňa. Pre mňa je dôležité, aby doma pomáhala, aby sa učila, aby sa neflákala, nepila a nefajcila. A samozrejme žiadne drogy, aj s tým už majú deti v jej veku skúsenosti. Ostatné veci som ochotná tolerovat, lebo viem, že je to dočasné. Syn má 23, už som si tým raz prešla.
Keby mal niekto univerzalny a zaruceny navod na pubertakov (deti, chlapov, zeny…) tak je tazko za vodou 😃
Hranice toho co si ochotna tolerovat a co nie, musis mat vlastne, kazdy ich mame niekde inde. Za mna je neakceptovatelne, aby mi dieta (v akomkolvek veku) papulovalo, bolo drze, arogantne, vulgarne, odmietalo sa podielat na chode domacnosti a neplnilo si svoje povinnosti (skola, treningy). Lenze k tomuto bola vedena od malicka, nie ze zrazu v jej 13r som prisla s nejakymi poziadavkami. Samozrejme skusila posunut hranice, nie vzdy bolo vsetko dokonale ruzove, ale potom prisli dosledky… a naozaj od utleho veku vie, ze ak poviem, ze neupratane hracky vyhodim, tak ich naozaj vyhodim a pred jej ocami, ak poviem, ze nepojde von, tak nepojde ani keby co bolo, atd. Na druhej strane vie, ze ak je mama spokojna, tak z toho profituju vsetci 😃