13 ročný pubertiak

Ja som to riesila tak, ze vzhladom na staromladenecky neporiadok v izbe syna (tak to on v puberte nazyval) mu zakazujem si priviest k nam do bytu, a najma do jeho izby, akehokolvek kamarata. Odovodnila som to tak, ze nepotrebujem, aby ma niekto ohovaral, ze sa u nas neupratuje. A tak ked chcel, aby dosiel kamos, musel si najprv upratat. A bolo jedno, ze vsetky dalsie priestory boli upratane.

Mne zaberá na nášho 13 ročného, keď mu poviem, zlatíčko, mohol by si prosím ťa upratať ? a ... počkám, kým sa nezdvihne a nezačne 😊
druhá vec je, či to aj dokončí, náš je síce v puberte, ale je neskutočný pohoďak a vtipkár, veľa sa spolu nasmejeme a nerebeluje tak, že sa ofuči, ale neskutočne odvráva...v tomto musíme mať nervy zo železa...ale vždy to skončí smiechom ...má neporiadok- volá to organizovaný chaos, zabúda,hlavne, keď mu niečo povieme my rodičia a určite nič nespraví, keď mu "rozkažem", na prvý krát, skrátka je úplne normálny puberťák 😁

Mne tie tresty pridu v pohode, osobne ma to doma naucilo, ze radsej veci spravit hned a mat pokoj od mami ako mat negativnu naladu doma a zakaz, ze nieco nemozem.. :D
skus mu aj ty povedat, ze ak chce mat od teba pokoj a cas na svoje veci, nech to, co od neho chces spravi hned 🙂

no ak by mi povedal, že tú prácu neurobí a skryl mobil a odmietol by mi ho dať, tak by som mu povedala, že má na to desať minút, aby bol mobil v kuchyni na stole, ináč sa s ním môže rozlúčiť a dostane tlačítkový. Na druhej strane píšeš, keď mu dám prácu a že potrebuješ´, aby bola hotová hneď - toto nikto nemá príliš v láske a decká v puberte už vôbec nie, lebo veľmi radi so svojím voľným časom disponujú sami a nie sú radi vyrušovaní, Chápem, že sú občas situácie, keď skutočne potrebuješ niečo hneď, ale nech sú výnimočné. Je lepšie, ak má dieťa pridelenú určité povinnosti, ktoré má na starosti len ono, cíti sa aj zodpovednejšie, aj si samé stanoví, kedy ich urobí

Vysvetlovat a vysvetlovat a mat pevne hranice. Vsak ako s dietatom by som povedala.. Najlepsie je..nie kefy ty chces ale mat zauzivane zvyky a rezim. My sme vzdy upratovali v sobotu a presne som vedela,co mam na starosti ja..

"Určite si treba doma nastaviť nejaké domáce pravidlá a synovi láskavo nastaviť pevné hranice. Mnohé sa dá nastaviť zmenou komunikácie, avšak ako som spomínala, zmena určite nepríde zo dňa na deň.

Prejavujte synovi dôveru, dávajte mu na výber, rešpektujte jeho rozhodnutia. Ukážte mu, že je dôležitým členom domácnosti, ktorého názor je braný do úvahy. Komunikujte s nim ako partnerom. Aj on má svoje potreby, plány.
Opíšte mu situáciu, pomenujte čo by ste potrebovali a spýtajte sa kedy by to mohol spraviť. Komunikujte o tom, aby to bolo pre obe strany prijateľné.

Reagujte na jeho emócie, zrkadlite mu ich. Komunikujte empatickú reakciu. Nastavujte hranice, tie sú veľmi dôležité. Nemali by ste synovi ustupovať. Existujú tzv. oprávnené požiadavky, na ktorých by ste mali trvať (veci týkajúce sa zdravia, hygieny, pravidlá, dohody, hodnoty).
Ak by bol syn ochotný, skúste si spolu sadnúť a vypracovať domáce pravidlá. Každý nech napíše svoju predstavu a následne o nich diskutujte a skúste prísť k verzii, ktorá bude vyhovovať každému. Na tieto pravidlá sa potom viete odvolávať.

Neodporúčam tresty, nakoľko voči týmto sa deti stávajú rezistentnými, berú ich ako barter. Navyše narúšajú vzťahy a dôveru. Ak aj trest niekedy pomôže, zväčša je to zo strachu a to nie je správny dôvod."

Toto bolo v jednej poradni napísané

necitala som rady ale ja robim tak ze dam podmienku "ked spravis... mozes..." dieta to vie motivovat spravit veci hned

Typický pubertak. Na moju plati keď ma svoje stabilné povinnosti (vykladá umývačku, vynáša smeti, kŕmi psa, vysáva upratuje svoju izbu). To nespekuluje lebo to robí odjakživa.
Potom ju volám na pomoc keďnieco robíme všetci, napr na záhrade.
Najhoršie je to s niečím extra to väčšinou krúti očami a žiadna ochota. Ja sa snažím jej vždy dat nejaký časový limit, napr do hodiny, do večera. Funguje to lepšie než teraz všetko nechaj tak a hneď správ co chcem.

Ale fakt základ je pravidelná práca. Dieťa co nemá žiadnu svoju povinnosť ti moc nepomôže, nechápe ze ako skoro dospelý člen sa musí podieľať na jej chode

Ďakujem všetkým.

Majú svoje denné povinnosti. Len, často.je aj práva navyše. Príde mi nesprávne, keď dieťa sedí za Pc a my s mužom pracujeme. Ak nič nerobím ja, tak nech nerobí ani dieťa. Musím to dajak nastaviť, lebo mňa to neustále ubíja. Pritom vidím, že veľa konfliktov vyplýva zo zlej komunikácie.