12,5 ročný syn ma nerešpektuje, nadáva mi

Pozerám, ze si z Považskej Bystrice, tak tu je kontakt na detskú psychologicku, sluzby poskytuju zdarma, nepotrebujes ani vymenny listok od pediatrička

https://www.cpppappb.sk

@martinabreza V prvom rade,ak si nedokážeš s ním rady tak potom smer "polepšovna".Ja viem že to je už krajné riešenie,ale bohužial ked si toto dovoluje k tebe nemáš na vyber.U mladších synov skus zvolit iný -prísnejší prístup,aby nerobili to čo ich starší brat.Inak toto je u mna niečo nepredstavitelné a preto už odmalička som synovi určovala hranice čo si može a čo nemože dovolit.Teraz má 14 rokov-je takpovediac v prudkej puberte a lepšie dieta v jeho veku nepoznám/klopem na drevo/.Možno je to výchovou,neviem,možno sa zmení ale viem že som spravila všetko čo bolo doležité a pre mna podstatné...Držím palce.

@pribinak chodila som tam s ním aj na snp a nič

@panidia najhoršie že mladší všetko po ňom opakujú.

Neurobila si niekde vo výchove chybu?Možno by si sa aj ty potrebovala s niekým poradit aby ti povedali kde robíš chybu a ako máš pristupovat k synom,aby ta rešpektovali a mali uctu.Inak asi si moc na nich "makká" a vedia čo si možu ku tebe dovolit,tak to patrične využívajú.Skus byt na nich tvrdšia ale samzrejme s dostatkom lásky.Teraz ked to píšem mi to príde velmi tažké,ale ja som to tak praktizovala.Syn mohol-može za mnou kedykolvek prist,vela sa rozpravame,objímame ale pravidlá a poriadok musí dodržiavat, inak príde trest.Ešte ma napadá,nechýba im otec,stretávajú sa s ním?

@martinabreza tak sa nakontsktujte na diagnostický ústav

Zavolajte si Gizku Onovu,nech ho da do laty,zmrda jedneho,chlapska ruka mu chyba..😠

@pribinak, tiez by som poradila toto iste. Vazne sa s nim porozpravat a ak to nepomoze, tak presne tak.

@martinabreza chlapcovi chýba otec, mužský vzor - neviem prečo ste sa rozviedli či tam nevidel nasilie, hadky...určite sa niekde stala chyba a ťažko povedať kde, to by sme museli vedieť viac podrobnstí. z diagnostaku si určite dostala nejake vystupne papiere s dalším postupom....
Vieš tvoj syn si musi uvedomit ze bez teba, bez tvojej penazenky a bez tvojej strechy nad hlavou je jedno velké nič....určite aj fajčí ,,za tvoje,, takze musíš v prvom rade prehodnotiť to ako ty k nemu pristupuješ. Si na to sama a o to je to ťažšie lebo nemáš podporu partnera. Kazdopadne nikdy by som nedovolila aby na mna dieťa vztiahlo ruku - to zašlo pridaleko. Ukázala by som mu ze sa viem brániť...
musíš mu nastavit pravidlá a musíš ratať aj s tým ze budeš musiet uplatnovať tvrdu ruku a tresty. Určite by som sa vratila do diagnostaku, alebo psychiatrovi, psychologovi kde ste chodili. Toto je tvrdy oriešok a bez odbornej pomoci neviem či máš dost sil a ,,grifov,, ako na to.

@panidia berie si ich raz za mesiac na výkend má ich mať dvakrát a cez prázdniny by ich mal mať mesiac ale nehrozí.Keď ja nechcem byť tá zlá stále čo im len zakazuje a rozkazuje a u tata "nemusia nič"

Ty mas nového partnera? Lebo pozerám, ze ten najmenší je o dost mladší.

.......niekde nastala chyba , je zúfalý .....koná skratkovite impulzívne ....určite ho to potom mrzí aj keď to nedáva najavo .....vekovo je v puberte ..... potrebuje pomôcť .....chce to obrovskú trpezlivosť a uvidíš , že ťa objíme a bude veci riešiť inak ....ja by som poradila navštíviť nejakú psychologičku ....sama bez neho ...ona ti poradí čo a ako .........
určite to nerieš tu na koníku, lebo mne je z niektorých príspevkov tu "dospelých premúdrelých"žien na grc ....
držím päste !!! vám OBOM

Má diagnostikované ADHD.
Mám nového chlapa ale už 5 rokov ale on sa do toho nechce miešať
Rozviedla som sa lebo mi nechcel dávať peniaze a robyl veľké rozdieli medzi detmi jeho stále byl.nadával mu .nekúpil mu nič čo druhého na rukách nosil .všetko mu kúpil a to mi neskutočne vadilo obom narovnako je pre mňa doležitejšie ako manžel

jezisi baby nehustite do nej ze robila chyby vo vychove - mozno nejake urobila, ale kto nie? nie kazde dieta sa rovnako vychovava, s niektorym to ide lahsie, s niektorym asi tazsie (myslim si, mam mensie deti).
osobne si myslim ze je tam viacej problemov - ci vztah otca, ci proste ak je mamicka na chlapcov sama nie je to jednoduche, zrejme aj povaha dietata...
ak nepomohlo cspp a teda psycholog, skus psychiatra ci liecebneho pedagoga s dobrymi referenciami a skusenostami, a priprav si informacie k tomu diagnostickemu ustavu, ale dufam, ze bude lepsie. drzim palce.

každé dieťa je iné. Ja to vidím doma. Dcéra má len 7 rokov a už ju napádajú také veci, že sa až nestačím čudovať. a pritom všetky deti majú výchovu rovnakú. Na moju platí prísny ocinko a keď je práve ocinko v práci tak jedna výchovná....
To že ta nerešpektuje - to by som ešte prežrela, ale že ťa napáda - tak to už nie. Nemáš niekoho v rodine - otca, krstného .... pred kým by mal syn rešpekt? Možno keby mu ten dotyčný dohovoril ako chlap chlapovi - možno by sa troška zmenil...

Ja sice verim,ze nevlastny otec nechce byt zly,ale zase-to on sa pozera na to,ako ta chlapec napada a nadava ti a neurobi nic?!Ved dokelu,to aj keby bol uplne cudzi a toto videl,tak by hadam mal zakrocit,a nie po rokoch vztahu!Ja teda neviem,ale skusila by som aj jeho trochu viac zapojit,ked uz biologicky otec je nepouzitelny...

@martinabreza takže chudák chalan bol odsúvaný, bitý od vlastného otca, znevýhodňovaný pred mladším súrodencom... nemal to ľahké a teraz to vy nemáte ľahké s ním. Cíti sa zranený, sklamaný, kope okolo seba, upozorňuje na seba takýmto spôsobom... tu je ťažko radiť, skús sa vžiť do jeho pocitov, do jeho kože... doteraz nemohol nič, teraz mu robí dobre, že môže presadiť sám seba, svoje správanie, aj keď neprimerané. Neviem, či toto dáš sama do poriadku, mám pocit, že sa ho bojíš. Budeš musieť vyhľadať nejakého odborníka, lebo fyzické ataky v takomto štádiu už asi sama neporiešiš... prišlo to už priďaleko

@martinabreza ak ho nezvladas smer ustav polepsovna.. Ak snim nieco neurobis bude to len horsie.. To ze sa k nemu otec nechoval pekne nanom zanechali viditelne stopy. Psychiku ma veru narusenu.. 😀

@martinabreza toto by bolo veľmi vhodné pre tvojho syna, pozri, či niečo podobné nemáte aj vo vašom okolí, máš poslednú šancu svojmu synovi pomôcť - je to internátne zariadenie:
http://www.slvs-senec.sk/?utm_source=azet.sk&ut...

treba porozmyslat preco bio otec robil taky rozdiel. Lebo aj 7,8rocny mohol sa neslusne spravat, a otec mu za trest nieco nekupil, nevzal. a autorka nechcela aby bol ukrivdeny tak sa na ex hnevala a nakoniec rozviedla, teda povolila synovi to jeho neslusne spravnie ktore pokracuje doteraz. Ak je to tak, este par rokov nejako prezit a uplne ho vydedit z domu aby padol na uplne dno, bud skonci zle alebo si uvedomi a bude zit normalny zivot. Co na psycho mu pradia? tabletkami oblbovakami napchaju na ktorych bude zavisly, neskor vysadi a ti pride krk dolamat.

Mám syna v takom veku. Musíš to riešiť a hľadať pomoc, lebo ti to už dávno prerástlo cez hlavu. Toto len tak sama nezvládneš. Dobré tipy ti dali pribinak a 0silvia0. Poznám taký prípad, keď pomohol diagnostický ústav, hlavná vec, že pomohol. 😉

dˇakujem za rady.On zuri len ked som s nimi sama ked pride chlap tak je v pohode pred ním má rešpekt.Kedˇ sa stažujem tak mu vie dohovorit .Najstarsi sa podoba na mna stredny na exona tak si to vysvetlujem ze preto ho nemal rad.

@martinabreza Má rád - nemá rád, ale veď v tomto prípade je dôležitejšie, ako sa správa, že má so sebou veľký problém, a že treba spraviť všetko preto, aby z neho vyrástol normálny samostatný človek.

@martinabreza možno sa na teba podvedome hnevá, že si mu nepomohla, keď ho jeho vlastný otec otĺkal a teraz ti to vracia. Ale evidentne si s tým nevieš poradiť, nemáš autoritu, niečo sa u vás vo vzťahu pokašlalo. Pozeraj do budúcnosti, ak mu teraz nepomôžeš, chlapec to môže mať v živote ťažké a ty si sama nevieš pomôcť.

@martinabreza no myslim, ze ked 6r. chlapec mal taku trauma z otca, prvy rok po rozvode si sa nemala venovat a hladat nahradu do postele, ale malemu chlapcovi venovat vsetok svoj volny cas. Pre take male deti je velka zmena rozvod, a vtedy sa im treba velmi vela venovat a pozorovat. Ved do roka si mu doviedla cudzieho muza. On sa asi necitil cely zivot ze bol tebe dolezity , otcovi uz vobec ani cudziemu muzovi. Ked este nemal ani stastie na blizky vztah s babkou, dedom tak sa citi ako tretie koleso cely zivot. Neviem ci uz neni neskor budovat nejaky blizky vztah, ale este vyskusaj dat vsetkych nabok a len ty sama s nim pravidelne chod na nejaky trening, pohladit, podrzat, venovat sa mu, pytat sa ho na veci, dohovarat mu, ak nezaberie v 18r. na ulicu.

@martinabreza nešikanujú ho v škole?

@martinabreza Tak toto ti nezávidím...tvoj syn má ADHD a to ako sa k tebe správa sú typické prejavy jeho poruchy teraz už nielen pozornosti, ale aj správania... nemusíš sa obviňovať, že si zanedbala niečo pri jeho výchove... toto síce nie je choroba, ale je to neurovývinová porucha ...
pre tých, čo sa s tým nestretli a radia tresty a pod. ADHD je väčšinou dedičná porucha – obvykle z otcovej strany, ale môže byť aj vyvolaná počas rizikového tehotenstva, predčasného či ťažkého pôrodu a podobne, ale aj keď nevzniká na základe nevhodnej výchovy – určite tú poruchu môže vyhrotiť napr. týranie, zanedbávanie výchovy, užívanie drog...
píšeš, že už ste s ním boli u odborníka, ale musíte tam s ním chodiť stále a ten odborník vám môže navrhnúť aj liečbu liekmi, keď už jeho pomoc nestačí ...tie lieky nie sú klasické sedatíva aké predpisujú dospelákom, ale to by ti vysvetlil skôr odborník... ak sa na to vybodneš aj so svojím terajším mužom a nezačnete to liečiť, tak chalan vám bude robiť len väčšie a väčšie problémy – môže začať užívať drogy, dá sa dokopy so spodinou a dostane sa do väzenia ...

@martinabreza Inak sa to dá podchytiť ... takéto deti túžia byť odmenené, chválené ...preto je dobré aj maličkú maličkosť, keď sa mu podarí urobiť niečo „dobré“ pochváliť až prechváliť ....namiesto toho, aby ste ho hneď odsúdili ako všetci okolo, že z neho nič nebude, lebo si nedá aj tak povedať ani po dobrom a ani po zlom, treba byť nekonečne trpezliví, potrebuje stále motivovať a podporovať ...
ale zase nesmie to byť na úkor ostatných detí – jeho súrodencov a im musíš vysvetliť, že takéto správanie, ktoré oni vidia u svojho brata, nie je normálne, že má skrátka poruchu ... a oni by mu mali pomáhať, nedráždiť ho, nehádať sa s ním...
aj doma skôr skúste nekričať, nevrieskať rozkazy, nenechať sa vytočiť...ak sa to dá...musíte mu určiť hranice, čo sa u vás môže a čo nie (ale musí to platiť pre všetkých a nie, že ty sa môžeš hrať na počítači ale ty nie ...a robiť rozdiely), lebo aj keď má ADHD musí zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine, ak je to v jeho silách a ak to môže on sám ovplyvniť (lebo niektoré veci skrátka nedokáže urobiť, ani vyriešiť – napríklad možno sa „zle“ učí, nedokáže to lepšie, lebo sa nesústredí...je to tá porucha...)...
váš syn však musí vedieť, že ho máte radi, že je chcený, nesmiete ho porovnávať s ostanými deťmi a len na neho nakladať a nakladať a kritizovať ... hovorte s ním pokojne a pomaly, aj keď sa na neho hneváte, je to ok... hnevať sa môžete (musíte...) a to, že sa hneváte na neho a v tom momente, keď niečo zlé urobí, by ste ho najradšej zmlátili, neznamená, že ho nemáte radi...ukážte mu, že sa hneváte, ale nech vie aj prečo ... no, musíte vedieť oddeliť chovanie svojho syna od jeho osoby...vždy je dobré začať ...“vieš, mám ťa rada si môj syn, ale strašne si ma nahneval, lebo ...“ ...a nie hneď „si taký zlý a len ma stále hneváš, asi ma z teba porazí...!“

Co vsetko ma tvoj syn? Ma mobil, tablet a pod? Vsetko zobrat, tvrda drezura, za kazde dovolovanie si adekvatny trest (nioe fyzicky) ak ta napadne tak potom mu to vrat, aby vedel ako to boli, neposlucha nedat veceru, ziadne sladkosti a pod. Druha vec smer skola a zistit co sa tam deje a psycholog a zaroven sa mu skus viac venvat, dat ho na neaky kruzok. Dovoli si k tebe len tolko kolko mu ty povolis a je jasne ze hranice nema v sebe ziadne, tak mu cih musis razne vytvorit.