11 ročný syn sa v škole nesústredí, lebo mu umiera dedko
Žienky neviem si rady. Momentálne mi umiera otec, dedko môjho syna. Umiera doma čakáme to každým dňom. Syn sa bolo rozlúčiť ešte keď bol pomerne ok a občas komunikoval. Veľa sme sa rozprávali o smrti, živote, povedal, že to berie ako súčasť života. Má 11 rokov, patrí medzi výborných žiakov avšak od pondelka už má dve 3 je to signál, že nie je ok ak keď mňa ubezpečuje, že na to nemyslí. Keď som spomenula, že oboznámi p.tr.uč. čím prechádzame nechcel to, že je ok. Otázne je či by s tým škola urobila......nič....len by sa zbytočne roznieslo info, čo máme v rodine.
@panelacikova ide o to, že syn si to neželá tak som na hrane či oboznámiť učiteľa aj tak...alebo akceptovať synove rozhodnutie. Doma ho nemôžem nechať, trávim čas opaterou o otca a jeho posledných chvíľ + mama to znáša zle. Najhoršie je, že u mňa časová bomba. Doma sa nemôžem vyplakať musím byť silná u našich to isté....
@ovaaa tak ja neviem :( možno sa s nimi porozprávať bez toho, aby o tom tušil? že ich poprosíš, aby to nerozniesli?
@ovaaa urcite by som informovala skolu... spominam si, ako mal spoluziak autonehodu - auto skoncilo na streche. Hoci sa nikomu nic nestalo, on bol nejaku dobu z toho uplne vykolajeny a spominam si, ze ho ucitelia neskusali a a potom neskor ho raz jedna vyvolala a on nedokazal slovo povedat a este mu povedala, ze ok, je to v poriadku, ze ho vyskusa inokedy, ked sa da dokopy.
Ja by som tiež informovala školu, synček je zatiaľ maly a hlavne si myslím, že v tomto veku sa deti boja nejakým spôsobom "vytrcat" spomedzi ostatných... Dôležitá je ale diskrétnosť učiteľa, aby mu to ma hodine náhodou pred triedou "nevykrical"...
@ovaaa môžeš sa v plakať aj syn sa môže vyplakať, je to smutné obdobie, mate právo byť smutní. A bud kašli na známky (mňa by dve trojky určite nestvali) alebo to povedz učiteľom. A tie trojky trápia teba alebo tvojho syna?
Normálne by som plakala ak to tak cítiš, nemusíš sa tváriť že si silná, aj silný človek má právo plakať
Navyše plačom sa uvoľnia emócie, stres, napätie, ....
Nešla by som za učiteľmi ak si to syn neželá. Ani by som nerobila žiadnu vedu z dvoch 3. Aj dobrý žiaľ sa mize sem-tam pomýliť, skazit pisomku či test
Ako učiteľka (2. stupeň) by som z vlastnej skúsenosti radila oboznámiť triednu učiteľku so situáciou (stačí stručne, nemusíš ísť do detailov), aj bez toho, aby syn o tom vedel. Triedny učiteľ oboznámi kolegov... V skole takéto veci riešime pravidelne, napr. aj pri rozvode, zmene podmienok v rodine, atď. Je lepšie, keď dáš vedieť ty, ako Ti má volať synovia triedna, čo sa so synom deje... Lebo okrem prospechu sa pravdepodobne zmenilo aj jeho správanie, je nepozornejsi atď. Je to moja skúsenosť a rada, samozrejme, že nemusí byť adekvátna k vašej situácii, ale snáď som pomohla... Aj keď to tak nie vždy vyzerá, učitelia sa zaujímajú aj o deti ako také, nielen o ich vedomosti 🙂 A želám veľa síl a trpezlivosti, pretože to máte určite veľmi ťažké ☹️
@ovaaa ahoj, mrzí ma, že máš takéto náročné obdobie. Poviem ti to ako to bolo u nás: prešli sme si smrťou dedka v rodine. Nečakanou, resp. po komplikácií po operácii. Deti milovali dedka a teda mali z toho fakt šok a problémy so sústredením. Tvoj syn v tom žije. Moje sa to len zrazu dozvedeli. A vzalo ich to. Tvoj syn síce čaká že sa to stane len nevie kedy, lenže ešte horší nápor bude na neho potom keď sa to udeje. Môj názor je taký že nielen to povedať učiteľovi ale ak majú dobrú psychologičku na škole, alebo ak máš možnosť nájsť dobrého psychológa tak nielen pre syna, ale aj pre maminu a teba. Ťažké je to pre všetkých v rodine a všetci by ste sa mali pozbierať....
Držím palce aby ste už dlho nečakali (nie, nechcem byť krutá, ale viem aké to bolo čakať na smrť mojej mamky chorej na rakovinu v tých bolestiach čo bola) a aj aby ste sa čím skôr pozbierali a dokázali ísť životom ďalej. Buď silná ale aj daj ten stres a bolesť von.
Inak si môžeš uhnat nielen psychické ale aj fyzické zdravotné problémy.....
tiez som ucitelka 2.stupna a diskretne by som sa porozpravala s tr. ucitelkou, proste sa s nou porad......ked ako triedna o takomto niecom viem, je jasne, že chapem zrazu veci u dietata, co predtym nebolo zvykom......a je to pochopitelne, takto, ked o niecom takom nik netusi, moze byt syn oznacovany ako lajdak alebo proste kadejako.....kebyze vie o tom ucitelka, uz vie ako zareagovat a peacovat s nim a podporiť ho...... syn možno povie, že je ok (navonok), ale ako to dusa moze preživať, mozno ani on sam neovladne + nastupili po dlhom case do skoly, aj to moze nanho vplyvat....jedno s druhym...... ja si myslim, že syn to zvladne, aj ty musis, len to chce cas...ak by to trvalo dlhsie alebo sa ti to nezdalo, nevahala by som spolu s triednou napr. poziadat o pomoc ci len par rád aj šk. psychologa.... držím vam palce!
Preco vlastne riesis tie trojky,ked on ti hovori,ze to nie je tym,co prezicate? Keby ti ucitelka hovorila,ze je mimo,nesustredi sa,tak vtedy by som to riesila. Ale to ze ma 2 trojky vobec nemusi znamenat,ze je to kvoli dedkovi,ale ze proste nieco nevedel. Kazdy dobry ziak ma obcas take obdobie,netreba to nafukovat zbytocne,ked to sam nechce,iba keby to dalej pretrvavalo.
Ja by som to oznamila, navyse ako pises, je to otazka dni. Aj tak sa dozvedia, ze sa v rodine nieco stalo. 2 trojky nie su veda, ale niektore ucitelky vedia u jednotkara urobit vedu aj z dvojky a zbytocne rozpytvavat. Takto sa ho aspon nebude nikto nic vypytovat.
Vela sil prajem
Ďakujem všetkým za podporu. Ja neriešim trojky človek si uvedomí, že v porovnaní s tým čo prežívame to nie je nič ale dáva to impulz, že to spracováva aj keď sa smrť snaží brať ako súčasť života. Viem ako sa cítim ja a syn mi dnes povedal, že sa nedokáže sústrediť, že má toho veľa v hlave a nielen dedka. Na druhej strane nechce aby som oznámila, čo sa deje v rodine.
Veď to.... chcem aby mi dôveroval.
Urcite si pohovor s ucitelmi mne sa tazko zranil syn a mladsi syn sa z toho uplne zrutil a tak som oboznamila o tom ucitelov a ti nam boli tiez dost napomocni nenechaj to tak pomozu aj synovi aj tebe
Nie je to úplne taká istá situácia, ale mne zomrel otec, keď som bola trochu mladšia. Silou-mocou som chcela chodiť do školy a nechcela som, aby o tom ktokoľvek vedel, chcela som sa tam pred tým schovať a nemusieť to riešiť. Mama to samozrejme aj tak triednej oznámila a nakoniec som bola rada, lebo nikto to so mnou neriešil, nič mi nehovorili, ale šetrili ma a asi na mňa aj trošku dohliadali, či som ako-tak ok. Ja by som to teda triednej povedala, ale s tým, že si syn neželá to rozoberať, tak nech je to diskrétne.
@ovaaa mrzí ma co si prežívate, a obdivujem,ako citlivo pristupuje k synovi a aj k mame,a pritom zabudate na seba, velmi Vám držím palce,a otcovi pozehnanu hodinu smrti,ak ste veriaci,alebo neveriaci 🍀🙏
@mariejenka ďakujem veľmi si to vážim.
@ovaaa Je mi luto ze mate taku tazku situaciu.
Ja by som este pockala ako to pojde dalej. Ako to bude syn znasat. To ze si to vsimas a sledujes a zamyslas sa nad tym co robit je velmi dobre. Ak si to syn vyslovene nezela, neoznamila by som nic, lebo on si moze vsimnut, ze sa k nemu ucitelia chovaju inak a bude to od teba podraz. Ak by sa to neustale zhorsovalo, porozpravala by som sa s nim a povedala mu ze to oznamit ides. Proste to nerobit poza jeho chrbat.
Ďakujem za všetky Vaše názory. Veľa som premýšľala čo by bolo najlepšie a prikláňam sa k tomu, že budem zatiaľ len pozorovateľ a školu zatiaľ neoboznámim. Stratiť synovu dôveru a riskovať, že mi už tak nebude môcť dôverovať by bolo pre mňa veľmi bolestivé. Ak budem ja v pohode, bude aj on, sme na to dvaja.
@ovaaa u nas to bolo v tom istom veku. Dcera cerstvych 12 a otec nam umieral doma - byvali sme spolu. Chodila do skoly, po skole bola pri nom. Aj vo chvilach, ked uz nevnimal. Skolu som neriesila, dozvedeli sa az ked som pre nu prisla pocas vyucovania, aby ho mohla poslednykrat vidiet. A samozrejme, ze to riesi a nie je s tym vydporiadany. Predpokladam, ze dlho ani nebude. Prajem vela sil. Ps otec mi zomrel 18.5.😥
Este by si sa mohla obratit na Plamienok, vedia Ti poradit i online (pomoc je bezplatna):
https://www.plamienok.sk/pomoc-v-smuteni/strata...
Ja som mala 15 rokov, prvacka na gymnaziu... Behom roka nam zomrelo 7 (ano, sedem) blizkych rodinnych prislusnikov (nie, nebol to mor ani nic podobne 🙈 boli dlhodobo chori a tak proste odchadzali jeden po druhom...) bala som sa zdvihat telefon aby som nemusela pocut kto zas umrel... Ja, cista jednotkarka zo zakladky som zacala nosit prve trojky, stvorky a aj patky... Mama mi vtedy povedala (ten rok umreli aj obaja jej rodicia) aby som sa netrapila, ze ved si to opravim... V skole to neriesila ona ani ja... Az spatne ked bolo po vsetkom som sa o tom rozpravala s triednou... Samotny prechod zo zakladky na strednu bol narocny a este toto do toho... Ale tak bolo ako bolo, zly rok presiel a ja som druhy rocnik skoncila s vyznamenanim. Znamky sa daju vzdy opravit, hlavne je teraz byt synovi oporou, byt si navzajom oporou... Zle pominie a dobre sa zas vrati... Drzte sa 🍀🍀🍀
@ovaaa ak je syn inak výborným žiakom, že si si istá, že teraz má hlavu plnú iných - smutných vecí, tak normálne sa porozprávaj s tými učiteľmi. no a čo, že sa to roznesie, zachráni to otca? ani nie... ale syn môže mať chvíľu kľud. alebo nechaj syna zo 5 dní doma, to môžeš, nech sa dá trošku dokopy. chlapec to možno horšie spracuváva a nechce si to priznať. to je v tomto veku dosť normálna vec :(