Pôrod a starostivosť po pôrode v Martine

ja som rodila v decembri 2009, nebola som moc spokojna na sale so sestrami, musela som opakovat formulare popri kontrakciach ako taky papagaj tri krat aj ked stali vedla seba a poculi, na moju prosbu, ze musim zvracat mi jedna povedala, ze teraz nemozete...nakoniec som si grcala po lici do misky, ktoru mi drzal manzel, lebo druhu ruku mi tahala sestra, ze mi dava infuzku.....no co dodat....som si pripadala ako mäso....nakoniec som isla cisarakom na poslednu chvilu...velmi chvalim pracu pani doktorky, ktora ma zasivala, neviem, ci aj rodila....pekne prisla, predstavila sa, ranu ani nevidno....jiska v pohode, az na jednu sestru, co celu noc telefonovala, namiesto toho, aby sa vobec pozrela na pacientky, tak som sa musela odkulhat na prenosny zachod sama, lebo vobec nepocula, ked hociktora na nu volala.....na 4tyn den ma vyhodili ze domov, aj ked mala bola na jiske-vraj ma nemaju kam dat (skoro prazdne oddelenie podotykam). Nakoniec som bola ubytovana 15min od nemocnice na ubytovni a kazde tri hodiny som kulhala za malou....bola tam aj mamina,m ktoru nechali 3mesiace dochadzat zo Skaliteho za syncekom, kym jej o ubytovni povedali....
Co ma najviac, ale najviac nasralo je, ze mala sa narodila o 13:00 ale oficialne informacie od nejakeho lekara o jej stave som dostala az na velke revy na dalsi den o 17:00, kedy sa unuval nejaky doktor prist mi porozpravat o komplikaciach, ktore nastali.....asi tak
Nebola som spokojna.....citila som, ze sa robia aj rozdiely medzi rodickami z MT a cezpolnymi....tak mi to pripadalo...ale stale lepsie ako Zilina