Názor pôrodných asistentiek
Príjemný dobrý deň! Táto diskusná skupina bola vytvorená po vzhliadnutí mnohých komentárov na prácu lekárov pôrodníkov, pôrodných asistentiek a sestier pracujúcich na neonatologickom oddelení. Je určená najmä pre spomínaných ľudí, ale samozrejme aj pre všetky maminky, ktoré majú potrebu si to tu s nimi vydiskutovať.
Všade čítam, aký bol ten a ten lekár, tá a tá sestrička, ale všetko je to len z jednej strany ( strana mamičiek). Musíte uznať, že tak,ako majú maminky právo zažiť ten svoj pôrod ako ten najkrajší pôrod, takisto majú právo na dobre a svedomito vykonanú prácu aj zdravotnícky personál. Maminka nenapíše ani raz, že to práve ona vyprovokovala svojim správaním sestričku, aby zareagovala nevhodne a tým urazila dotyčnú maminu. Práca na pôrodnicach je náročná,ja som rada, že tam pracujem,snažím sa ku každej matke pristupovať individuálne, podľa jej potrieb,ale častokrát sa už pri prvom kontakte s budúcou maminou, prípadne rodinným príslušníkom stretávam s odmeraným správaním, dokonca pod vplyvom alkoholu s urážkami....to nevidí nikto.
Preto by som bola rada, keby si mohli niekde aj zdravotníci "uľaviť" na duši, samozrejme so zachovaním súkromia a ukázať maminkám, že mnohokrát si za to môžu samé, keď sa stretnú s nahnevanou pôrodnou asistentkou. Už sa mi stalo, že počas veľkých bolestí bola rodička nepríjemná, no po pôrode sa mi ospravedlnila a ja som to brala ako súčasť celého bolestivého procesu. Ale stalo sa mi aj to, že bolesti neboli príčinou neprimeraného správania rodičky voči personálu, rodička bola odmeraná, nepríjemná, prípadne aj spolu so sprevádzajúcou osobou, bez ospravedlnenia, a hneď písala sem na modrého koníka o tom,s akým otrasným prístupom sa stretla.
Milé maminky, aj my sme len ľudia, nie sme stroje a tak vzájomnou empatiou môžme dospieť ku nádherne prežitému zážitku, akým je Váš pôrod!
Milý zdravotnícky personál, nebojte sa žienkam povedať, čo Vás trápi, nech vedia, že robíte všetko,čo je vo Vašich silách,ale potrebujete aj od nich cítiť,že o to stoja🙂
Verím, že sa dohodneme🙂
Viem, že táto téma bola otvorená pre zdravotný personál, no rada by som aj ja niečo povedala. Ja mám za sebou dva pôrody a spolupráca bola veľmi dobrá z oboch strán. Rodila som v Ružomberku. Voči pôrodným asistentkám nemám absolútne nič. Nemám čo vytknúť. No sklamanie a nepríjemný zážitok som mala so sestričkou z novorodeneckého oddelenia. Jedna za mnou chodila každú chvíľu a čakala hlásenie koľko mi malý vypil a koľko pribral. Bol to doslova hon na moju psychiku. Svojim správaním ma tak vytočila, že som jej ukázala kde sú dvere a nech ich láskavo za sebou zavrie. Dúfam, že pochopíš ako zdravotník, že pôrod je silný emocionálny zážitok pre mamičku a hormóny a stav psychiky je veľmi rozhojdaný. Nie vždy je problém len v rodičkách. Ale naozaj vašu prácu oceňujem, vzhľadom na to, že je to práca ťažká a mamičky v bolestiach neraz povedia nejaké to nepríjemné slovo.
@inypohlad
@anos18 ďakujem za kritiku🙂 len toľko k tomu, nezdravotníci by si mali uvedomiť,že práca s ľuďmi, či už v banke, na pošte, v obchode alebo kdekoľvek inde je síce tiež náročná,ale práca v zdravotníctve a na pôrodnici je výnimočná v tom, že zodpovedáme za životy, konkrétne za dva životy (ak nie sú v očakávaní dvojičky,či trojičky🙂 ) Jednoducho veľa aspektov, ktoré tlačia na zdravotníkov a práve rodičky to nevidia, Vidia len seba. Čo chápem, majú nárok na tú najlepšiu starostlivosť a tak si ju vyžadujú. Musím povedať, že sa stretávam s maminkami, ktoré to pochopiť vedia. Takže dá sa to, no bohužial, tu sa stretávam s názormi práve tých, ktoré to nevedia a vykreslujú nás v tom najhoršom svetle. Takisto si uvedomujem,že je príliš veľa sestier, ktoré svoje správanie naozaj nemajú pod kontrolou. Čo je naozaj veľmi smutné. Ja osobne si potrpím takisto na milej sestričke, inak sa u lekára necítim dobre, potrebujem mať v nej oporu, inak sa neskutočne bojím lekára🙂
No tu som si už dávno neprečítala meno alebo aspoň opis sestričky, ktorá by bola milá, skvelá, úžasná a neviem čo ešte. Len to zlé...to je potom motivácia....Ja osobne som takisto zástancom, že čím som milšia, tým lepšie, lebo už som tým odzbrojila nejednú rodičku či akčného otecka...ale nie vždy sa to dá aplikovať....
@inypohlad myslím si, že treba brať do úvahy, že žena po pôrode prechádza obrovskými hormonálmi zmenami a preto je prirodzené, že je jej chovanie precitlivelé, na maličkosti reaguje možno až nevhodne. Ja sama som bola prekvapená zo svojho chovania po pôrode, ale nemohla som s tým nič robiť, nedalo sa to nijako kontrolovať, hormóny boli silnejšie. Možno by si personál mohol toto uvedomiť a byť trošku zhovievavejší.
@inypohlad som rada, ze sa tu objavil niekto otvorene aj z druhej strany 🙂 Len tolko by som chcela povedat a budem iba za seba hovorit. Ja som isla do porodnice naozaj s hlbokym presvedcenim, ze plne chapem, ze personal ma toho vela a ze nebudem zbytocne hystericka a nebudem si brat "nevolu" zdravotnikov na moju osobu osobne a podobne. Proste, ze budem respektujuca a spolupracujuca pacientka. Az priamo na mieste som pochopila, ze realita je uplne ina.Zazivala som nieco,co som v zivote predtym nezazila, bola som akoby v zmenenom vedomi a kazda neprijemna poznamka mipadla velmi zle a prezivala som ju vo vnutri velmi citlivo. (Asistentku som vsak mala dobru a rada by som sa jej aj podakovala, ale ako, ked vam nikto nepovie ani svoje meno, proste nic, anonymita totalna; Velmi zle mi vsak padli komentare od lekara a z tych som sa spamatavala dlho).
Osobne si myslim, ze aj zdravotnicky personal by mal mat na pamati, ze su tam zeny, ktore v tej chvili reaguju az hypercitlivo a v tej chvili to nevedia proste zmenit.
A ze situacia by sa snad pre obe strany vyrazne zlepsila tym, keby sa zacala riesit "humanizacia" porodu. Proste aby porodnice neboli cisto nemocnicne zariadenia, ale prijemne prostredia, ktore uz samotnu psychiku rodicky naladia pozitivne, aby tam boli vitane aj sprievodne osoby atd atd,... ale to je nieco, co treba zmenit komplexne (je mi jasne, ze nase porodnice na toto nie su stavane uz ani len z priestorovych dovodov) a prejde este velmi vela casu na zmenu.
A mne osobne je dost luto, ze PA su na slovensku vnimane ako osoby druheho vyznamu, lebo ten prvy tu ma lekar. Ja som presvedcena o tom, ze to ma byt naopak. Ze PA je tam pre zenu az po finale a lekar pride, len v pripade komplikacii. Lebo takto sa stalo, ze moja dobra PA mi odisla okamzite po narodeni dietata a zostal tam so mnou neprijemny lekar, ktory mi cely zazitok dokazil ,ako sa len dalo. Keby tam zostala, verte tomu, ze by som jej aj velmi podakovala a ocenila ju...
@inypohlad ale bola...ja stále vravím, že som bola s pôrodmi a personálom na Antolskej nadmieru spokojná. Mne stačí, že sa so mnou lekár slušne rozpráva, že na mňa nikto nekričí a som spokojná. Len som chcela napísať, že chápem niektoré prehnané reakcie mamičiek - ja sama som bola s takou na izbe - tá baba sa psychicky takmer zrútila, keď jej sestrička povedala, že ju nič nemôže bolieť. Pritom som s ňou bola na izbe a celý čas bola úplne v pohode, ale hormóny zaúradovali a ona reagovala prehnane. Našťastie potom prišla vrchná sestra a tá ju ukľudnila, ospravedlnila sa jej za nevhodné chovanie sestry a tá mamina sa ukľudnila.
z pohladu porodnej asistentky mozem povedat, ze som pocas mojej praxe nemala jediny konflikt s mamickou, ale musim sa priznat, ze som sa velakrat musela ovladat..samozrejme chapem hormonalne zmeny, ktorymi prechadza zena v obdobi tehotenstva a po porode (aj ja som prechadzala), ale niektore spravanie ci poziadavky mamiciek su az prehnane..rozmaznane prejavy, panovacnost..niektore mamicky si myslia, ze je sama na porodnej sale/oddeleni sestonedelia, ale ja mam na starosti dalsich 25 zien..
nedá mi tiež nereagovať, viem, že práca s ľuďmi je veľmi ťažká, ale práve preto že pôrodné asistentky sú súčasťou toho najväčšieho emocionálneho zážitku ženy, mali by mať veľmi veľa pochopenia. Pridám svoje postrehy z mojich troch pôrodov. Prvý pred 18 rokmi, rodila som 18 hodín o hlade a smäde, manžela ku mne nepustili ani žiadne ovocie a pitie, ktoré mi priniesol. Po nejakých 14-ich hodinách napadlo sanitárku doniesť mi tanier polievky a pomasírovala mi kríže a povedala milého slova. Inak z celého personálu nemal pre mňa nikto ani pochopenia ani milého slova, len ma okričali, aby som nekričala. Pri druhom pôrode som mala krstnú, ktorá robila na šestonedelí, takže všetci boli milí až na jednu sestričku, ktorá mi pripomenula, aby som rodila rýchlo, lebo ona bola na polnočnej omši a je unavená (rodila som na Vianoce). Potom mi krstná povedala, že bola za ňou, aby sa neopovážila dotknúť sa ma, lebo vraj fackuje mamičky.
Tretí pôrod bol cisárskym rezom, tu som mala ťažké srdce na pána primára, ktorý mi ani za svet nechcel dovoliť cisársky rez, ktorý som požadovala. Určite si myslel, že ďalšia rozmaznaná mamička, ktorá si to nechce odtrpieť, ale ja som sa cítila veľmi zvláštne a mala som pocit, že ak budem rodiť normálne, tak to zle dopadne (poloha zadočkom, tlak pri štyroch tabletkách denne 150/100, vek). Nakoniec sa ma zastala mladá lekárka, ktorá ho upozornila na namerané hodnoty tlaku. Po pôrode som sa dozvedela, že normálny pôrod by nebol možný, lebo malý mal tak natesno obtočený pupočník, že sa už nevedel hýbať. Po pôrode ma nútili strašne veľa piť, keď som im vravela, že ja nemôžem veľa piť, lebo potom budem mať veľa mlieka (pri prvých dvoch som si to odžila), tak na mňa sestričky kričali, že či nechcem kojiť, samozrejme potom som mala toľko mlieka, že som nevedela, čo so sebou, tvrdé prsníky, malý nechcel papať a ja som si znova vyslúžila krik, že ako treťorodička by som mala vedieť si rozmasírovať prsia. Tak som sa nahnevala a povedala som im, aby to skúsili a veru milé sestričky zistili, že som mala od začiatku pravdu. Chvalabohu pomohol manžel a potom som počula sestričky, že to odporučili aj ostatným pacientkám so zapálenými prsníkmi.
Takže vidíš, 3 pôrody a 3 nemilé skúsenosti, a to som nekonfliktná osoba a na nikoho som ani nezazerala ani nepovedala škaredého slova. Ja som len nemala dohodnutého lekára a vtedy sa na vás personál pozerá ako na pacienta od nikoho. Je ale pravda, že pri každom pôrode bola aspoň jedna osôbka (sanitárka, mladá lekárka) na ktorú spomínam veľmi rada a je to práve o tom, že takéto maličkosti a empatia pomôže niekedy viac ako injekcie proti bolesti 🙂 🙂 🙂
@inypohlad ahoj, ja som rodila cisárskym rezom, týždeň predtým som bola hospitalizovaná, ale poviem ti že sestričky boli super, aspoň tie čo tam boli na gynekológii, potom som sa dostala na pôrodnicu, kde aj lekári fakt klobúk dole a aj sestričky čo sa o mňa starali po pôrode, nakoľko som mala nejaké komplikácie a vyriešili to bez pomoci lekára, potom som sa dostala na pôrodnicu k malému a tam, no bola sestrička ktorá má fakt dorážala - jedna sestrička mi povedala aby mi malého nedali skoro na izbu, nakoľko bol aj veľký keď sa narodil a aj po sekcii nebola to sranda, ale hold iná sestra prišla večer na tretí deň po sekcii malého mi capla na prebaľovací pult a starajte sa, no musela som, čo iné mi zostávalo, či som vládala alebo nie, poprosiť o cumlík alebo cukrovú vodu bolo tiež ťažko, lebo "doniesli ste si?" ja som mu cumlík nedávala do pusy, oni mu ho dali, dávali cukrovú vodu, hold mlieko som nemala tak skoro, potom malý zakašlal, a sestra hneď na ruky a už s ním triasla a pritom viem že mu nezabehlo nič, ale proste ja som bola na pokraji zúfalstva keď som to videla a potom som malého nevidela pár hodín, nakoniec mu nič nebolo, ale boli aj veľmi ochotné sestričky - klobúk dole - čo mi bez problémov malého postrážili, doniesli, odniesli, fakt super. ale nezabudnem ešte na jednu sestričku ktorá mi v deň odchodu povedala - vy aj tak nebude dlho kojiť - no sklamala som ju, lebo som kojila 6,5 mesiaca, bola by som aj dlhšie ale šla som do zamestnania, žiaľ musela som.
ale lekári boli príjemní, od primára počnúc po sanitára. len to ma mrzí, že tú pôrodnicu dva mesiace po mojom pôrode zrušili, nakoľko primár detského oddelenia odišiel preč!
ale robotu vám nezávidím, je to ťažké!!!!!!
@inypohlad Ber to, len ako moju osobnu skusenost, nie je to kritika sestier, ani lekarov. Napr. u nas zasa sestricky na novorodeneckom, alebo niektore zenske sestry boli fakt uzasne a dodnes sa zdravime. Ale ten samotny porod bol hrozny. Ten pocit samoty, ziadna mila a znama tvar a bola som prvorodicka, vystrasena, nevedela som, co ma caka. Vdaka Bohu za tu medicku. Naozaj.
U nas na Slovensku mam pocit, ak ides do uradov, nemocnice, policiu ... proste nieco vybavovat, pripadam si, ako clovek, ktory ich prisiel otravovat. A pritom to by mali byt vsade ludia, ktori su tam pre nas. Nie my pre nich. Ale je to moj nazor. Samozrejme nechcem sa nikoho dotknut a urazit mile sestricky, lekarov, mile uradnicky, milych policajtov..... Uz sa trochu meni situacia, ale ide to velmi, velmi pomaly. Chodte do ktorejkolvek banky a urcite sa na Vas bude kazdy (takmer kazdy) pracovnik usmievat. Ja viem, poviete si, ide o biznis 🙂 Hej ide. Ale aj lekarom, sestram, uradnikom, policajtom, pracovnikom v sluzbach, obchode ....... by malo ist o biznis. My ludia, sme ich klienti, a vdaka tomu, ze nas maju, maju aj svoju pracu, svoje pracovne miesto.... Ale naozaj, nechcela som sa nikoho dotknut.
Milé žienky, asi sme sa veľmi nepochopili, ja si samozrejme uvedomujem, že mnohé z Vás majú nepríjemné zážitky z pôrodov, o tom som sa tu už dočítala veľmi veľa a nikto Vám to nemôže vziať, lebo len vy najlepšie viete,čo ste v danej situácii prežili. Ale mne išlo o to, aby ste sa zamysleli nad tým, že my naozaj nie sme stroje. Vy od nás očakávate mnoho empatie, mnoho súcitu, porozumenia, odpoveď na všetky (niekedy až nezmyselné) otázky s úsmevom, jednoducho nebíčko v (papuľke sa sem nehodí🙂 ) pôrodnici,ale tak, ako Vám dokáže mnohokrát jedna osoba znepríjemniť zážitok z celého pôrodu (aj keď ostatné osoby boli úžasné), takisto sa to môže stať aj nám (som rovnaký človek, ako hociktorá maminka, viem, čo sú to bolesti), za službu môžeme mať 4 príjemné maminky, ktoré vedia slušne komunikovať, aj v obrovských bolestiach a po nich príde jedna, ktorá mi pokazí dojem z celej mojej práce a navodí mi pocit, že tam asi nepatrím, keďže už jej nedokážem vyhovieť ale predchádzajúcim 4 áno. A nie je to mojou vyčerpanosťou, ale jej prístupom! Viete ako sa mi ide dobre z práce, keď vidím, že sú žienky spokojné a šťastné a to aj vďaka mne? Že som im mohla pomôcť?
Budem trošku konkrétnejšia, ale budem sa snažiť zachovať súkromie danej maminky. Bola to prvorodička, prišla s mužom z mimo okresu, u nich majú tiež pôrodnicu,ale z nejakého dôvodu (nikomu doteraz známemu dôvodu) sa rozhodla pre našu pôrodnicu. Využila len jednu nadštandardnú službu a to prítomnosť manžela pri pôrode,čo si myslím, že v dnešnej dobe je možné už asi v každej pôrodnici, no napriek tomu prišla až k nám. Tak sme ju prijali, už od začiatku bola nepríjemná, keď ju lekár vyšetril, zistili sme, že čoskoro bude rodiť, tak sme ju pochválili, že na prvorodičku to ide krásne a že to celkom dobre zvláda, maminka ani úsmev, ani ďakujem, len si žiadala muža, tak sme jej ho priviedli a dopriali im súkromie. Možno do pol hodiny nám dieťatko začalo dávať najavo, že už chce prísť na svet, tak sme si maminku pripravili k pôrodu a zárovaň sme jaj názorne predviedli, aký je najvhodnejší spôsob tlačenia. Mala som z nej pocit, že ma síce jedným okom vníma,ale to len akoby zo slušnosti. Maminka neurobila nič pre to, aby porodila, naopak sa skôr bránila. Na jednej strane jej dohováral pokojným tónom manžel, na druhej strane ja, no maminka vôbec netlačila, o dieťatku sme nemali 10 - 15 min žiadny záznam, nepáčilo sa mu v pôrodných cestách, no s maminkou to nič nerobilo. Viem, že mnohé ma teraz odsúdia,ale mne to nedalo a na doporučenie lekára som maminke pomohla tlačiť na bruško a porodili sme krásne dieťatko. Maminka šťastná, túlila sa k manželovi, manžel mi ďakoval a maminka sa na mňa ani len nepozrela, iba cez zuby na jeho naliehanie povedala potichu a s odporom ďakujem. Keď sme ju prevážali na oddelenie šestonedelia, nestáli sme jej ani za to,aby sa nám pozdravila. Doteraz nevieme prečo, som si na 100% istá, že sa k nej nikto nesprával neslušne, odmerane...len ja na ňu často myslím, či je taká stále,alebo len ten pôrod v nej vyvolal tú nepríjemnú maminku. Ja som bola milá, príjemná, pomohla som jej dieťatku na svet, minimálne týždeň som sa ťažko hýbala, pretože taká pomoc na brušku maminky vie sestričky zničiť a nedostalo sa nám ani len ďakujem dovidenia....a potom keď vidím, aké veci Vás trápia sa pýtam sama seba: Koho z Vás milé maminky zaujíma, čo prežívame my? Lebo tak,ako vy prídete v strese na pôrod, takisto aj pre nás je to záťaž, keď nám našu prácu neuľahčujete, naopak sťažujete a ešte ste preto aj nespravodlivé...čo tak napísať sestričke pár ďakovných slov, aj keď nemá menovku, meno sa dá ľahko zistiť. Stačí chcieť..alebo jej tých pár pekných slov povedať. Mne sa to už stalo a poviem Vám, že to bol hnací motor pre mňa a vtedy som si povedala, že som hrdá na to, čo robím a že robím práve to.
ja mam aj dobre aj horsie skusenosti s personalom v nemocnici/porodnici
este pred porodom som 5 dni lezala na obycajnom odd., prostredie bolo sice hrozne, ale sestricky boli perfektne, velmi mile, empaticke, snazili sa vsetky buduce mamicky povzdudzovat, davali rady, proste samy optimizmus
naproti tomu na nadstandarde uz take mile sestricky neboli, aj ked nie vsetky, aj tam sa nasli mile osoby, ktore cloveka potesili
najhorsiu skusenost mam so sestrami z novorodeneckeho, kde sa nasla len jedna jedina, co bola naozaj mila, a mala skutocnu snahu pomoct a povzbudit, ostatne sestry nemali v sebe ziadnu trpezlivost s prvorodickami, ktorym neslo kojenie, dokonca po mne hulakali, ze uz nevedia, ako mi to maju vysvetlit, syna mi tlacili za krk na prsnik...otrasny zazitok, maly plakal ako tur, a ja s nim, myslim ze aj vdaka takymto zazitkom som neskor nemala mlieko, a v podstate som ho nemohla kojit, darmo mi pred porodom kazdy hovoril, ako sa v porodnici nedava UM, mojmu synovi ho dali 2 po porode, nikto za mnou neprisiel, ci nemam kolostrum, nikto mi nic nevysvetlil, hroza
posledna skusenost so sestrami je z odd. patologickych novorodencov, kam sme sa dostali kvoli operacii, tam boli zase sestricky, hotova mafia, 90% z nich neochota, resp. najprv sa tvarili milo, a za par dni ukazali svoju pravu tvar, kedze ja som tam bola so synom skoro 2-mesacnym, mala som skusenosti, ako sa o neho postarat, ale ine mamicky tam boli rovno od porodu, a kedze boli prvorodicky, nevedeli sa tak obratne postarat o babatka, ktore boli vacsinou malicke, napojene na kadejake pristroje, sestry tam mali aj okolo 50 a viac rokov, cize starostlivost o tieto deti mali ako rutinu, ale nevedeli sa vzit do citenia mamicky, ktora mozno ani take male dietatko nikdy nevidela, nieto este drzala v rukach
takisto tam nikto neukazoval, ako sa ma dieta prisat, vedeli len kritizovat, ze to robi mamicka zle a tym to cele skoncilo
a to, ze deti hocikedy nechali plakat, lebo surfovali na internete, alebo si rozpravali zazitky z dovoleniek, na to uz radsej ani nemyslim
aby som vsak nebola jednostranna, musim pochvalit pristup sestier na odd. JIS, kde skutocne pracovali ludia, ktori boli mili, a uvedomovali si rozpolozenie rodicov, ktorych deticky boli po roznych operaciach, a tak k nim aj pristupovali, teda s porozumenim, a milymi slovami
@inypohlad ako prepac ja sa dotrepen na prijem ze oci mam krizom , dieta napoly vonku a privitaju ma na sale recou typu: sestricky medzi sebou, ta co tu mame? druhorodicka 6cm. kkso a co som ja ? tovar?
co takto? otvoria sa dvere a: dobry den volam sa Jozka a som vasa porodna asistentka/sestricka/upratovacka.....
a to som ja taka otrlejsia povaha, ze ja znesiem vela, nekricim, a deti rodim do hodiny od prichodu do nemocnice.
Ja som sa napr ohradila ked sa vo mne uz 3x za tu hodku isla sparat daka zenska ze a vy ste tu co? lekarka? nie ze len asistentka porodna, to ako kde sme? podotykam ze som tam rodila jedina takze ziaden frmol o 2 v noci.
dalsi zazitok na prijme: otvoria sa dvere a CO CHCETE? ( prijem v noci len pre porodnicu) no hovno mila pani! ked mam byt presna, hadam vam to nebudem vysvetlovat na chodbe( tam dalsich 10ludi). Ked videla ze sa nedam zrazu sa zacala inzinierkovat, ako bleee z takeho personalu. Moj muz len oci otvaral, co ma "lekarka" za maniere. Mimochodom bola to sanitarka... najmudrejsia na svete.
takze treba najprv popracovat na sebe a potom kritizovat rodicky. 😠
@anos18 Každá medička alebo študentka ošetrovateľstva je milá, lebo "musí" 🙂 A dovolím si nesúhlasiť s tvrdením, že my môžeme byť radi, že Vás "klientov" máme. Bohužiaľ, v zdravotníctve to neplatí. Ak idem do banky, ponúknu mi rôzne produkty a je na mne, čo si vyberiem, na čo mám a na čo nemám, čo je pre mňa výhodné a čo mi skôr ublíži. Bohužial, choroba alebo nejaké postihnute, prípade tehotenstvo ( čo nie je choroba ani postihnutie!!!!!!!) si nevyberá a jednoducho "klienti" potrebujú nás, choroba tu bude vždy, rodiť sa bude vždy, my v štátnom sektore, v nemocničnom zariadení nie sme platené od "kusov", koľko "klientov" sa nám podarí nalanáriť...koľko príde, toľkým musíme pomocť...a to už nehovorím o podmienkach, v akých im musíme pomáhať. Jednoznačne sa nedá porovnávať sféra,kde "klient" vyhľadáva lebo musí a sféra, kde "klient" má možnosť voľby...
@inypohlad vies, my plne chapeme, ze aj personal v nemocnici ste len ludia... Ale aj my sme... Tiez pracujem s klientami a tam nikoho nikdy nezaujimalo, akych klientov a kolko som mala pred tymto aktualnym... Ci boli mili alebo po mne bliakali... 😔 pracujem s ludmi, hold, su vselijaki...
Podmienky, v akych sa nachadza dnesne zdravotnictvo tiez nie je ok, ale za to nemozu vasi pacienti...
Este som nerodila, v nemocnici som bola len raz - po potrate... Okrem mojho emocionalneho zazitku, ked som prave prisla o vytuzene dietatko, to bol fakt "zazitok" aj co sa tyka personalu... Jedina, kto o mna zavadila aspon slovkom bola upratovacka... 😖 nikto mi nic nevysvetlil, brali ma ako cislo... Doslova... Ked som sa nieco opytala, hned som na chodbe pocula, ze "styristodeviatka vymysla..." Ked uz som sa fakt dozadovala odpovedi ma moje otazky, len mi namiesto vizity poslali na izbu medika, nech mi odkaze, ze nemam jest, ze idem na kyret... Tak som si vyziadala dalsi utz a prislo sa na to, ze som mala pravdu, ziadna operacia nebola potrebna... A to sa za styri dni, ktore som tam bola, stacilo len so mnou normalne rozpravat, vysvetlit, co sa stalo a co ma caka...
Dalsia vec, izba otvorena cely den aj noc (to chapem), ale aby sa sestricky po nociach vykecavali, vyrehotavali na sesterni tak, ze som im rozumela az do izby kazde jedno slovo... To bolo na mna trosku vela... A to som bola v izbe na konci chodby...
Fakt jedina osoba, z ktorej som mala za cely pobyt nemocnici dobry pocit, bola upratovacka... 😔
Viem, ze to asi trosku off topic, kedze to nie su zazitky z porodu, ale je to tema o zdravotnickom personale...
A este jedna vec, pises: A dovolím si nesúhlasiť s tvrdením, že my môžeme byť radi, že Vás "klientov" máme. Bohužiaľ, v zdravotníctve to neplatí. - bohuzial, v zdravotnictve to naozaj neplati a velka cast personalu sa aj podla toho sprava... 😔
@inypohlad každý má svoje práva, moje siahajú potiaľ, pokiaľ začínajú druhého, tým som chcela povedať, že aj zdravotnícky personál má právo niečo povedať pokiaľ sa správajú ženy až agresívne a pod... hoci boli napríklad nejaké rozbroje na novorodeneckom odddelení medzi zamestnancami, nikdy nám to nedali pocítiť a správali sa profesionálne. Všetci sme ľudia a robíme chyby a niekedy na to zabúdame. Pôrod kua bolí a nie všetky ho vieme nonšalantne predýchať do pazuchy ako indiánky, ale to neznamená, že musíme vrčať na všetkých naokolo 😉 myslím si, že táto téma bola založená dobre, aby ženy pochopily veci aj z druhej strany 🙂
@inypohlad Ja osobne som toho nazoru, ze kto robi v sluzbach (kam zdravotnictvo patri) ci chce ci nechce, ci s klientom suhlasi ci nie, ci je zdravy alebo chory - ten clovek proste musi nahodit usmev, alebo ak nie usmev, tak minimalne musi byt za kazdych okolnosti mliy, slusny a ustretovy. Ponadavat si v mimo pracovnej dobe kludne moze, klientov milovat nemusi, moze si aj mysliet, ze klient je pako.
Klient ako clovek by sa mal a mohol sice spravat slusne, ale nemusi. Nas zakaznik nas pan a bodka.
Takze v principe sa mi nepaci postoj zdravotneho personalu, ktory si narokuje ine postavenie - tak robia v sluzbach ci nerobia?????
Ale toto je moj pohlad.
Druha vec, o ktorej sa ale mozme bavit objektivne je moja otazka - ak niekto vie, aka je situacia v zdravotnictve/skolstve/sektore XY - preco tam ide napriek tomu robit a potom sa kvazi stazuje? OK, pred 30-40 rokmi bola situacia ina a vtedy ludia nemohli vediet ake budu platy a pomery dnes, ale fakt by ma zaujimalo, preco zamestnanci, co nastupili do prace za poslednych 15 rokov, kedy sa uz viac menej vedelo ako to bude vyzerat - preco su potom prekvapeni tym ake su pomery? Ano, kazdy ma pravo na lepsie podmienky a netreba byt ako ovca, co len nasleduje stado. Ale preco sa niekto rozhodne pre tazku a zle platenu pracu v neprijemnych podmienkach a rozhodne sa DOBROVOLNE a potom fnuka, ze klienti su neprijemni?
rodila som 2x, obe deti na antolskej, u rovnakeho lekara. na rovnake porodne asistentky som bohuzial stastie nemala. prvu dceru mi v podstate odrodila pani Majka, mila, usmievava, pozdravila ked prisla 1x, predstavila sa, volala ma menom (rovnako ako kazdu inu maminu v boxoch), stale sa pytala ako sa mame atd atd.
napriek navalu rodiciek...
pri synovi boli 2 PA, ufrflane od rana, zazerali, nevrle a zaklincovali to rozhovorom, ze druhy den maju spolu nocnu a snad "KOTNÉ" nebudu OTRAVOVAŤ. naozaj ucta k pacientom... toto si mozu mysliet, mozu si to medzi sebou povedat, ale v sukromi a nie pred 3 rodickami co prave porodili alebo boli tesne pred.
@inypohlad Ahoj.Ja som mala zasa uplne úžasné pôrody,obe.Lekárky aj sestričky boli velmi ludské.A to som rodila aj v novej aj v starej pôrodnici.ale na novododeneckých oddeleniach ,no des ahrôza.Sestričky dôležité viac ako lekári.Ale samozrejme každý sme iný,svoje oba pôrody považujem za najkrajšie zážitky v živvote aj vdaka prístupu lekáriek asestričiek.ale akonáhle ma previezli na 600nedelie to iný svet.Samozrejme,že našla sa aj tam milá sestrička ale medzi nimi sa stratila ☹
@ inypohlad A hovorila by si takto, aj keby si Ty mala svoju vlastnu nemocnicu, ambulanciu .... ? Vtedy by Ti zalezalo na pocte pacientov a na tom, ci su spokojni s Tvojimi sluzbami a ci si i nabuduce vyberu Tvoje zariadenie, ci sa vratia. Vtedy by si potrebovala tych pacientov, aby si zarobila. A je naozaj problem, ze ked ma nahle chyti nejaka zdravotna komplikacia, zial, musim ist najblizsie, aj ked som spokojna nebola. Ked budem nezamestnana, zial musim navstivit miestne prislusny urad prace, aj ked tam nie su mile pracovnicky. Ale ked idem do obchodu, tak ano, tam si vyberiem. Ked nie su ku mne mile, nabuduce nepridem .... Keby kazdy pristupoval tak k svojej praci a pracoval tak, akoby robil pre seba vo firme, ktora je aj "moja", vyzeralo by to na Slovensku inak. Viem, mozno nie su motivovani, ale ver, ze i ja som pracovala vo firme, kde som bola v styku s klientami a moj plat nebol zavisly od predaja, a bola som mila, lebo je to vo mne a chcela som byt mila, lebo mam rada ludi. A bola som lojalna voci firme, v ktorej som robila.
@inypohlad Vies, ja si myslim, ze je to vlastne celoslovensky problem, ze nie su peniaze, nie je vybavenie..... Ale to sa netyka len zdravotnictva, tyka sa to i inych oblasti. A viem, ze sestry a lekari, ale i ucitelia, uradnici, bankari, policajti, .... v zahranici zarabaju ine peniaze. Ale zasa si myslim, ze ked ma sestra plat 500 EUR v cistom (je to priklad) a je mrzuta a neprijemna na pacientov,, ked jej zdvihnu plat na 2000 EUR, tak sa zacne usmievat? No podla mna nie. A ked sa usmieva a je mila k pacientom kvoli peniazom, tak je to podla mna dost smutne. Beriem to podla seba. Ci som mala plat 500 EUR, alebo som dostala odmenu, tak som bola ku klientom rovnaka. Lenze to je v ludoch, to nie je o peniazoch.
@inypohlad tak ja musím povedať že rozhodne sa nedájú sa všetky PA a sestry či lekári hádzať do jedného vreca keďže mám aj dobrú aj velmi zlú skúsenosť a hold ako všade niekto to berie ako poslanie niekto si príde odtrpieť .... ale na viac ludí za moj prvý porod v našej už neexistujúcej porodnici veelmi ťažké srdce doteraz a to už prešlo 6 rokov ako prvorodička som sa na nič nepýtala nedožadovala nebola som nepríjemná skor vystresovaná z ingnorácie a po komplikovanom porode ktorý vlastne ani nemusel takýmto byť keby sa mi urobil aspoň jeden ultrazvuk ktorý by možno ukázal že dcéra má pupočnú šnúru 2x okolo kruku a popod pazušku a keby nebol mažel pri porode neviem či by som nebola okričaná že slabo tlačím lekár zo sestričkami mi doslova skákal po bruchu ktoré mi vyrážalo dych nakoniec potiahli vákuom a keďže pupočná šnúra bola ako bola vytiahli ledva hlavičku a pupočnú šnúru strihali ešte malá bola viacmenej vo mne museli ju kriesiť, koly krvácaniu do sietnice neustále kontroly okuliarov sa už nezbaví v nemocnici sme boli ledva nutné 3 dni a rýchlo sa nás zbaviť kým príde pán primár z dovolenky nehovoriac o mojich očiach ktoré boli taktiež zakrvácané som sa od sestričiek dočkala komentára že trebalo lepšie tlačiť... veď najlepšie hodiť na rodičku všetky komplikácie spôsobené nevšímavosťou .... druhý porod som absolvovala v inej nemocnici aj keď ta naša ešte fungovala a čuduj sa svete na príme ultrazvuk milá lekárka ( ma aj na druhý deň odrodila) ktorá vypočula bez komentára moje obavy s pupočnou šnúrou po predošlom porode ubezpečila že je to ok upozornila na trošku väčšie dieťatko a že nijaký problém nevidí... na oddelení príjemný personál porod bol síce potom rýchli ale za tie ledva 3 dni ktoré som tam strávila jediná vec ktorá mi vadila bola asi strava 😅 😝 dokonca sa mi rátal rooming a denné vizity z novorodeneckého odd na izbách ... samozrejme nie som za úplatky ale poďakovať som bola aj s bombonierou a kávou 😅 😀
Toto je velmi tazka tema. Ja si myslim, ze naozaj vsetko je strasne individualne a zalezi od povahy daneho cloveka. Pravda je niekde v strede. Poznam vela sestrisiek a lekarov, ktori su uplne uzasni a laskavi. Bohuzial poznam aj takych, co maju co zlepsovat. Najtazsia robota je s ludmi to ano, ale neda sa porovnavat praca s ludmi na urade ci v banke a praca s ludmi v nemocnici. Ked pride clovek do nemocnice, je chory alebo ma bolest. Prave preto je jeho spravanie tymito faktormi velmi ovplyvneny. Sestri a lekari musia mat v sebe vela laskavosti a trpezlivosti. Pre pacienta je nesmierne narocne nevediet, co ho caka. A este k tomu ta bolest..potrebuje, vyslovene potrebuje pocut mile slovo a empatiu.
Na druhej strane je ten personal. Vacsinou maju toho vela, povedzme si pravdu, taka sestra nato, ze robi 12 hodin, velakrat nadcas, nie je finance ohodnotena najlepsie. Ma velku zodpovednost, vela pacientov a samozrejme aj svoj zivot a problemy.
Ja som lezala v nemocnici na rizikovom tri mesiace. Casto krat som videla, ze sa tie sestricky nemaju ani kedy najest a tej prace za den len pribudalo. Uz len ten pokles cukru v krvi im nemohol robit dobre na ich naladu. No nikdy som nebola nahnevana na ne, skor na tento system, ktori u nas je. Pretoze tym, ze som tie sestricky poznala, vedela som, ze ked sa nejaky den na mna neusmiala a nebola mila, nie je to o ich neochote. Vedela som, ze su to mile osobky a ked sem tam boli zamracene, pokladala som to za prirodzene. Ved ani ja sa neusmievam kazdy den. Tiez som tam mala svoje nalady. Tiez som bola urcite niekedy z ich pohladu neprijemna. V kazdom pripade sme si tieto obcasne vykyvy nalad nejakym sposobom tolerovali a respektovali, kedze sme sa uz poznali.
No z pohladu pacientky, ktora prisla akurat na osetrenie k tej zamracenej sestricke..no nic moc.
Ja si myslim, ze kazdy jeden musi zacat od seba..
@inypohlad Je pravda,ze tu na MK sa vacsina zien len stazuje,velakrat riesi blbiny..Je to taka divna moda. Uznavam ale,ze niektore mali naozaj neprijemne zazitky,natrafili mozno na unavene,vyhorene sestricky a lekarov. (stale ale budem tvrdit,ze su to velakrat cisto subjektivne pocity hormonalne rozhodenej zeny,preto vsetko treba brat s rezervou..)Ja konkretne som bola 2x v porodnici Antolska. Aj som v tej teme prispievala. Bola som velmi spokojna. Je to velmi dolezite,aj pochvalit. Myslim si,ze si to ten personal zasluzi. Samozrejme ze som pri tom mnozstve ludi stretla aj 1velmi neprijemnu porod.asistentku a sanitarku,ale viacnasobne mnozstvo bolo tych milych. Kazda z nas si vyberie,ktory zazitok je pre nu dolezitejsi,ci bude rozpravat hororove pribehy,alebo sa nad ubohostou niektorych osob len pousmeje a radsej sa zameria na to prijemne.. 🙂 Ked som odchadzala este som sa isla osobne podakovat a rozlucit s konkretnou sestrou,ktora si mozno ani neuvedomila preco. Z jej pohladu nic extra neurobila. Ale pre mna to boli uuplne drobnosti,ktore som si vsimla. Prave tieto poctive sestricky a sanitarky este argumentuju "ved to je nasa praca"..Su maminy,ktore by sa mali nad sebou zamysliet.velakrat pozaduju uplne nezmysly. Zelam vsetkym mamickam,aby mali len tie najlepsie skusenosti so zdrav.personalom a naopak zdravotnikom slusnych pacientov s primeranymi poziadavkami.
Som rada za vaše postrehy, či už pozitívne alebo negatívne. Keď som zakladala túto diskusiu, nešlo mi o to,aby som sa tu dočítala samé pochvaly a len to najlepšie na adresu zdravotníckych pracovníkov. Naopak, čakala som presne toto. Mnohé z príspevkov ma potešili, lebo som sa presvedčila trošku o tom, že ste pochopili význam tejto debaty 🙂 Ako som už opakovane písala, verím tomu, že ste sa stretli s negatívnym prístupom, alebo sa Vám niečo konkrétne nepáčilo. Plne to chápem a rešpektujem a neodsudzujem Vás za to. Išlo mi hlavne o to, aby ste to videli aj z našej strany. Ja sama, už ako zdravotná sestra som bola pacientkou a teda hanbila som sa za tie "kolegyne", s ktorými som prišla do kontaktu. Bolo tam pár takých, ktoré boli príjemné,ale v globále som si povedala,žedúfam,že sa na to oddelenie už nikdy nedostanem, lebo to bolo pre mňa hrozné. Takže žienky ja Vás chápem.
No,odmietam tvrdenie, že MY MUSÍME nahodiť úsmev, MY MUSÍME byť empatické...áno mali by sme a pokiaľ to nevieme, tak tam naozaj nemáme čo robiť a ešte chceme za tú našu protivnosť aj zvýšiť plat. Takéto v zdravotníctve naozaj nemajú čo robiť.
Je vrchol, ak niekto čaká obálku, či ako ste to tu spomínali. Ja, myslím že hovorím, teda píšem za väčšinu tých, ktoré obálku neočakávajú, ja Vašu obálku neočakávam, nikdy som neočakávala ani nebudem, Ani raz som nedala rodičke najavo, že kým niečo nedostanem, tak sa neusmejem, nemopôžem....to, že mi niekto z vďačnosti dá čokoládu,kávu, to je jeho vec, ja si na tom nepotrpím. Mne stačí vidieť, že žena odo mňa odchádza spokojná, prípadne sa mi poďakuje. Nechcem až tak veľa. Viete, je zaujímavé, že nadávať, to dokáže každý. V takom prípade si hneď vie zistiť o tej osobe všetko, meno, adresu, číslo topánok....a prepiera to všade....ale v prípade pochvaly, vyjadrenia vďaky je to len jedna, dve sestry,ktoré boli milé,ale nepredstavili sa, tak neviem povedať ktoré. Ja si od detstva pamätám moju obľúbenú sestričku, sestričku Hanku, tej som to už ako dospelá povedala, že si ju pamätám ešte ako malá a nikdy na ňu nezabudnem, aká bola na mňa vždy dobrá, a teda ona vedela byť aj prísna...
Ešte by som chcela vysvetliť, ja nerada pomenúvam moje "pacientky" "klient" alebo teda "klientka". Vmojej práci, v pojom poslaní mi to príde veľmi nevhodné, pre mňa je to rodička alebo maminka, myslím, že keď ju oslovím: maminka, ak ma budete potrebovať, kľudne za mnou prídťe alebo zazvoňte znie lepšie ako klientka....
@ inypohlad A uz odo mna len posledna poznamka na zaver: Mali by sme byt vsetci k sebe milsi, pozornejsi a ohladuplnejsi, bez ohladu na to, v akom odvetvi pracujeme a kolko vela, alebo malo, zarabame. Usmev naozaj nic nestoji a nemal by sa odvijat od vysky nasej vyplaty. Keby kazdy zacal od seba, aspon s tym usmevom, svet by hned inak vyzeral. Pekny vecer vsetkym.
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
Pekny dobry den. Neda mi, nereagovat. Podla mna, kazdy, kto pracuje s ludmi a su to fakticky jeho klienti, berieme to, ze aj pacienti su vlastne klienti lekarov a sestriciek, tak by sa nemal nechat vyprovokovat, aj ked mozno naozaj zvladnut vsetky situacie je narocne. Viem, o com hovorim, sama som denno denne s klientami, nie sice v nemocnici. A prezila som v sukromi vselico, ale dovolim si tvrdit, ze cim som mala doma vacsie problemy, tym som sa v praci vacsmi a vacsmi usmievala, lebo som si vravela, ze moje problemy sa tykaju iba mna a nesmu to pocitit moji kolegovia a klienti. A ked prisiel aj nazureny klient a hoci aj pouzival "vyberane" slovicka, ja som bola v dusi tym pokojnejsia, cim bol on nastvanejsi. Usmiala som sa a nedala som sa vyviest z rovnovahy a vacsinou som vzdy takto situaciu zvladla. Je to sice tazke a chce to vela treningu.
A ak sa mozem vyjadrit k mojmu porodu, tak bolo to hrozne. Pristup sesterskeho personalu na porodnici priserny. Nikto si nas nevsimal, rodila som od rana 7.00 do poobedia do 17.00. Keby tam nebola medicka na praxi, ktora chodila pomedzi nas, ukludnovala nas, hladkala nas po rukach, bola velmi mila, tak by to bolo doslova hrozne. A vedla mamicka, ktora rodila, a dovolila si stonat od bolesti, tak na nu sestricka nakricala, co si to dovoluje a ci sa na dieta vobec tesi, lebo takto sa nikto, kto sa tesi na dieta, nesprava. Tak k tomu uz nemam co dodat. Ja som kricala tiez, a asi tak uz nikdy kricat nebudem od bolesti a to este neznamena, ze som sa na dieta netesila. Lenze ja som tam mala znamu lekarku, takze na mna sa sestricka kricat neodvazila. Asi tolko k tomu moja skusenost. Je jedina a teda pozitivna nie je.