Zvládnem to?
Do termínu pôrodu je predomnou už len niekoľko týždnov,no keďže som prvorodička stále rotzmýšľam nad tým,či to všetko zvládnem,najmä sa bojím začiatku,že ani nebudem vedieť držať to malé,že nebudem vedieť prečo plače atd...je to naozaj také?🙂
@lulu551 zvladnes 🙂 ... budes musiet
@lulu551 zvládneš, neboj ... mne keď prvý krát doniesli po dvoch hoďkách malého po pôrode, tak som na neho kukala ako puk a rozmýšľala, čo ja budem s takým drobátkom robiť (nar. v 36tt), v nemocnici to bolo ešte také stresujúce, ale ako sme prišli domov, tak sa to otočilo a išlo to, veľa veci budeš robiť automaticky, ostatné vycítiš 🙂 .. držím palčeky, aby bolo všetko ok
Neboj zládneš 🙂 ja som sa tiež bába čo s takým drobcom budem robiť 🙂 Keď mi ho dali do rúk ani som ho držať nevedla ale poviem ti my ženy to máme asi dané génmi lebo už na druhý deň som presne vedela čo robiť ako ho chytiť, nakojiť, prebaliť ... jasné sestričky mi veľmi pomohli a naučili ma všetko čo bolo treba ale domou som už došla ako profíčka 🙂 🙂 A keď som s ním bola potom doma sama nejak podvedome som vedela čo mám robiť a keď nie tak som brnkla mame a bolo 🙂 🙂 🙂 Držim palčeky, teš sa na ten krásny dar lebo dieťa je veľký dar 🙂 🙂
Ja som sa naopak veľmi tešila kedy budem doma a budem si robiť veci po svojom. Ver, že všetko čo budeš robiť okolo maličkého bude pod vplyvom materinského inštinktu.
@lulu551 Z mojej skúsenosti-úprimne-ani ja som ho nevedala prvé dni držať,bála som sa a sestrička sa z toho smiali.A nevedela som,prečo plače.Ale tak po 2-3týždňoch sa to utriaslo,trošku som ho spoznala,zistila ako ho asi ukľudniť
@lulu551 stála pri mne iba keď ho doniesli, uistila sa, že po upozornení som ho dokázala správne prebaliť a potom nás mali viac menej na háku, bolo plné oddelenie, brali iba bábätká na vyšetrenia a na kúpanie, dokonca našu izbu zabudli zavolať na ukážku kúpania, tak trikrát malého doma kúpal priateľ a až potom ja
@lulu551 Ahoj, neboj zvládneš to - materinský inštinkt nepustí 🙂 a nepremýšľaj nad tým - zvládli pred tebou - zvládneš aj ty 🙂 Kým som mala malého, tak som opatrovala veľa detičiek, takže som nad týmto ani nepremýšľaľa, že by som nevedela, čo s ním. Ale zas ja som sa stretla s veľmi milými sestričkami z novorodeneckého - aj napriek tomu, že bolo kapacitne plné oddelenie, tak mali veľmi individuálny prístup a snažili sa pomôcť ako sa len dalo (samozrejme, že niektoré viac a niektoré menej 🙂). Kvôli komplikáciám som videla malého až po 18 hod. po pôrode, ale sestrička mi rovno ukázala ako prebaliť malého, s dojčením tiež pomohli - upozornili na čo si dávať pozor pri dojčení, čo sa napr. kúpania týkalo, tak prvý deň pri kúpaní som bola ja ako divák a sestrička mi ukazovala čo a ako a ďalšie dni sme si vymenili úlohy a sestrička sa prizerala, radila... Čo sa plaču týka, tak v pôrodnici to bolo hlavne o prikladaní, keď malý plakal a potom to už vycítiš. Keď prídete domov, tak bude nejaký ten týždeň trvať, kým sa "režim" utrasie a zvyknete si - domáce práce, varenie, starostlivosť o drobca. Netreba sa hneď vzdávať ak sa nenavarí, alebo sa nestihne niečo spraviť - a dôležité je aj partnera "zapriahnuť" do starostlivosti (ak sa to dá 🙂) Neboj zvládneš 🙂
@lulu551 ako každá prvorodička tvoj strach je oprávnený....no prosím nerozmýšľaj o ňom..........uži si pohodku s tehu bruškom vezmi si to tak ako sa "tam" dostalo bábatko 😀 .........musí aj na svet.........a len ty mu v tom pomôžeš a budeš preňho všetkým 🙂 🙂 🙂 ....skús si zistiť v pôrodnici čo najviac.....lekár, sestrička.....a pod.....kľudne môžeš povedať o svojích pocitoch svojmu lekárovi....napr. epidurálka, alebo polohy pôrodu, fitlopta, v sekcia a pod.....držím palce.....pôrod ber ako úplne prirodzenú súčasť zdravej ženy......MATKY......držím palce....ja mám obe deti decembrové..... 😝 😝 😝
@lulu551 vo Vas drieme materinsky instinkt-pud a v momente ked sa dieta narodi, sa to vo Vas prebudi a vsetko budete zazracne vediet. Aj ja som mala obbavy, a vsetko dopadlo ok
@sendy182 vies cooo,ja sa praveze nad porodom vobec nezastavujem,pretoze ja si aj uvedomujem presne to co si napisala,ze to,aby bolo somnou a pri mne moze byt len vdaka vsetkym tym bolestiam a trapeniam sa pocas porodu,ale viem,ze bez nich by pri mne nebolo,nato sa aj tesim ,viac da bojim tych veci po porode🙂
@lulu551 kazda matka ma v sebe cip , ktory ju naprogramuje automaticky co a ako robit , je to matka priroda , ja som sa tiez bala , ale akonahle som dostala maleho vsetko bolo ine , vsetko sa zmenilo a bolo to uplne prirodzene 🙂
@lulu551 nicoho sa neboj, zvladnes vsetko, hlavne sa nestresuj. Starostlivost o babatko je uplne prirodzena vec, presne ako hovoria baby, materinsky instinkt ti vela napovie. Ano, niektore veci je treba na zaciatku ukazat, napr. prebalovanie, mozno sa zide pomoc s prvym kojenim, kupanim. Ale potom uz budes proficka. Po case rozoznas preco tvoje dietatko place, to chce len cas. Nam v porodnici toho vela ukazali sestricky, mne tiez velmi pomohlo ze som na izbe byvala s babou ktora uz mala doma jedno dieta, takze ona mi tiez toho vela poradila, ukazala...a okrem toho, nikto uceny z neba nespadol, takze ak sa aj na zaciatku stane nejaky lapsus v podobe zle oblecenej plienky, aspon budes mat po rokoch na co spominat 🙂 takze este raz, neboj sa, zvladnes to a ak nebudes nieco vediet, urcite sa najde vzdy niekto, kto poradi 🙂
@lulu551 nemusíš sa báť, to , že sa bojíš , je úplne normálne. Veď budeš maminou a každá mamina chce pre svoje bábo len to najlepšie, určite máš aj ty nejaké predstavy o tom, ako budeš vychovávať svoje dieťatko a určite to bude super. Všetok strach pominie, keď budeš držať svoje bábo prvýkrát v náručí, je to super pocit
@lulu551 ešte by som dodala, že niekedy je je lepšie aj nevedieť do čoho ideš-otázky okolo pôrodu,ja som bola zvedavá a nevedela som si predstaviť čo to obnáša,no skutočné pocity a celkové prežitie bolo úplne iné. Určite si pi pôrode povieš celá ubolená že nie, ďalší pôrod už nebude prichádzať do úvahy,ale ako bolesť pominie tak si s odstupom času povieš že určite chcem ďalšie dieťatko,tvoje biologické hodiny a srdiečko budú opäť po tom túžiť 😉
Držím palce!!
Byť matkou je predsa úžasné!!
@lulu551 tak isto som sa bala ci budem vediet maleho vobec chytit, ale akonahle mi ho dali, tak to prislo samo 🙂 prebalit som zvladla hned a pri prvom krmeni boli sestricky tak poradili. ked sme ho prvykrat doma kupali, tiez som sa bala ale pomohla mi mama aj priatel, takze sme na to boli traja 🙂 potom uz som sa do toho dostala a islo to samo
@lulu551 To je normalne, ze mas obavy. Ked uz budes mama, prepnes do uplne ineho rezimu a mnoho veci budes riesit intuitivne. Priroda je mocna carodejka a mamy si zariadila tak aby sa vedeli o detvaky postarat. 🙂 A deticky su vymyslene tak aby aj nejake to drobnu cyhbu zvladli. 🙂 Ked Ti bude zo zaciatku pomahat niekto, kto uz taketo veci ma za sebou rychlo do toho prides. Ak si netrufas na kupanie sama, poziadaj niekoho o pomoc, do tyzdna budes kupat sama. Napriklad moj kolega kupal svoju dceru od preveho dna, lebo manzelka si netrufla. Kupal ju uz potom len sam a ked v lete doniesli domov vnucika ucil kupat svojho zata. A zat kupe doteraz 😉
mozno chvilu, ked sa vratis domov z porodnice a zistis, ze si na to male vlastne sama, chyti ta panika a bezmocnost... čo vlastne mas robit s tym malickym bábenkom.....; .pri synovi asi za 3 dni ma to preslo, náhle, zo sekundy na sekundu som sa stala"vsevediacou".... pri dcerke to trvalo dlhsie a prichadzalo to pomalsie........Určite sa neobávaj, bude to v poriadku, uz to, ze sa obavas je znak toho, že mas standardné klasicke pocity nastavajucich mamičiek.......... a po narodeni, to pride, nečakane.... zrazu budes presne vediet čo konkretne tvoje dieta potrebuje.....budes striehnut ako ho kto chyti, co mu kto hovori, akoho kolise, ako ho oblecie- lebo vsetko budes vediet sama najlepsie... odkial sa ta vedomost vzala...... hm, pudy? instinkty? latentne pozorovanie? alebo genetická vybava každej ženy?...nevieme.... ale pride to......ved si vlastne usilovne ako male dievcatko trenovala, malasi babiky, prezliekala si ich, akoze kupala, uspavala, davala papat, prezliekala...... a teraz sa to zúročí... 😉
jasen ze to zvaldneš 😀 uzivej si bruško a tes sa na malicke 😉
presne aj u mna to tak bolo ako u raszuz, ktora pisala vyssie. Navyse ten prvy mesiac mnohe babatka ani velmi neplacu, len spia. Ked Ema zacala plakat, hned som jej ponukla prsnik a prestala, odporucam to i tebe🙂 Robila som to aj 20krat za hodinu, takze skoro vobec neplakala, cely mesiac sme v podstate lezali spolu v posteli. Ale bolo to velmi prijemne. Plakat zacala az potom v tom druhom mesiaci.
Nechcem strasit,ale vobec to nie je take super. Mam 3 deti a popravde,najhorsie to je podla mna do pok roka. Ked place nevies co chce,skusas prsnik,9potom prebalit,potom masaz...a stale dookola. Nevies co je babu. Teraz mam mesacne babo a znova to prezivam a cakam kedy bude vnimat oatolko ze ju nejak zabavim. Ale viem ze uz len chvilu a budydrzat.e ok. Treba len vytdrzat. Matka nema vrodeny instinkt. Chce to cas a trpezlivost,km rozoznas co babo naozaj chce. Ale jedno je fakt,najkludnejsie bude v tvojom naruci. A hlavne sa nebat a nestresovat,babo to fakt vychti. A co cakas?chlapceka alebo dievcatko?
Rozumiem ti veľmi dobre, ale zvládneš, budeš skúšať a niečo zaberie. Hold, manuál prežitia k dieťatku pribalený nie je 😀 , ale väčšinou je to o tom istom. Piť, spinkať, prebaliť, skúšať polohovať kvôli dozrievaniu bruška a hlavne mať pri alebo rovno na sebe 🙂 ... prvé mesiace sú náročné pre všetkých, ale potom sa to značne vylepší a bude dobre 🙂
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
@lulu551 Ale budeš vedieť! Ako náhle sa staneš maminou, rýchlo pochopíš svoje dieťatko. Rýchlo rozoznáš plač, ktorý bude prejavom nespokojnosti, hladu, únavy.