Život v šestonedelí

@tea333 a sesonedelie si mala ake? kolko trvalo, kym ste sa nejak zosychronizovali? bolo to vycerpavajuce?

ahojte, tak nam babatko nejak tak prirodzene vplavalo do zivota, sice sa prihlasilo v 35+0tt, takze zaciatok prekvapivy. Po 7 dnoch nas pustili z nemocnice vo stvrtok a kriza prisla v sobotu. V porodnici som mala kopec energie, skoro som ani spat nepotrebovala. V tu sobotu na mna dolahla cela zataz. Manzel behal po byte, vyvaral mi klobuciky, upratoval, nosil mi maleho iba na kojenie a ja som lezala a plakala a nevedela som preco. Poobede ma vytiahol na 15 minut von na lavicku aj s drobcom, slniecko mi pomohlo a odvtedy uz ziadna kriza neprisla.
Ano, babatko ti zivot zmeni, ale urcite sa da vela veci sklbit aj z predosleho zivota za predpokladu, ze si v pohode ty aj tvoje babo. Ja mam to stastie, ze moj syncek je prisposobivy a pokojny, takze absolvuje vsetky nase aktivity s nami (zijeme aktivny cirkevny zivot a s manzelom mame ako konicek technicke zabezpecovanie akcii - zvuk, kamery, projekcie..... takze maly s nami taha kable a je v pohode)
Teraz cakame druhe a zatial pocitam, ze budeme v nasom zivote pokracovat, ale samozrejme ak bude druhe babo inej povahy a nebude taky system zvladat, tak sa bude musiet moj zivot zmenit - pocitam s tym, aj ked dufam, ze to tak nebude 🙂

@keira u nas to bolo naozaj narocne, nebudem klamat. prvy tyzden dva syn spinkal, ako kazde babatko uzasne, dlho a hlboko, ale potom sa to zacalo zhorsovat a menit, a vrchol nastal okolo 3-4 mesiacov, kedy sme na smeny v noci pochodovali ako matohy bez spanku s dietatom na rukach.
co sa tyka mojho zotavovania, po cisarskom som bola samozrejme vycerpana, omnoho viac ma vsak trapilo zle nabehnutie na dojcenie, ktore som si sposobila sama.
syn este dostal atopicky ekzem a stale sa budil a skriabal. ja osobne som to najhorsie prezivala od cca 3 mesiacov do 6.mesiaca, kedy sme boli dost unaveni, vycerpani, nevyspati. syn mal koliky, kazdy den problemy so spanim a mali sme aj nejake problemy s dojcenim, a to bol moj manzel doma.syn este k tomu neznasal kociar.nam pomohlo az nosenie.
vobec ta ale nejdem strasit, nase dieta je doteraz pomerne narocne, aj ked uz inym sposobom. len som chcela napisat, ze sa netreba pripravovat na to, ze sa dieta bude prisposobovat tvojim potrebam, tie prve mesiace su velmi narocne uz len preto, ze sa dieta "uci byt na tomto svete" a stale preziva nieco nove. rastovy sprint, zubky, vela vnemov, rezim sa stale meni a posuva.je zbytocne bojovat s veternymi mlynmi, ovela lepsie je nechat to cele plynut a prezivat to co najviac v pohode, sledovat svoje dieta a jeho potreby. len tak si to mozte obaja vychutnat.
su baby, ktore ti napisu, ze im babo vzdy krasne spalo, vela sa usmievalo a malo plakalo a v kociku s nim mohli az na koniec sveta. ja som take napriklad nemala, ale som vdacna, ze mam zdraveho sikovneho syna.
ja by som pre kazdu novomamicku mala hlavne tieto rady:
-oddychuj so svojim dietatom a vykasli sa na vsetko, co nemusis
-uzivaj si to obdobie, lebo o chvilku uz nebude
-pred porodom si nastuduj vsetko o dojceni, usetri to nervy a problemy
-nosenie pomaha 😵 satka, nosic, a mozes s babatkom chodit kam chces 🙂

Mojim koníčkom sú moje deti. To čo som robila ako slobodná, robím teraz s nimi ale v inej miere. Takže turistika = výlet na najbližší krtinec ( dcéra ma totiž 8 mes.), koncert = 1 hodina( potom sa už starší syn začne kadečo vypytovať. No a nezačnite sa rehotať ak sa opýta: Maminka a prečo je ten ujo huslista taký usoplený- to Daniel Karvay predvádzal jeden zo svojich famóznych výkonov), čítanie = kookola najobľúbenejšie rozprávky.

to všetko záleží aké budeš mať bábätko. Ak ti bude v noci dobre spinkávať, bebude moc uplakané, tak ide všetko ľahšie. Je pravda, že budeš mať úplne iný režim ako pred narodením bábatka, ale na to si za dva - tri týždne zvykneš. V tomto období rátaj s tým, že budeš rada, ak stihneš doma navariť, pretože bábätko si veľmi často pýta prso, pretože ešte nevie naraz vypiť veľa mliečka. Je i na tebe, aby si sa mu snažila intervaly medzi papaniami predĺžiť, keď začne už mrndžať, radšej si ho zober troška na ruky, aby ste oddialili ďaľšie kŕmenie. Tým bude hladnejšie, vypije naraz viac mlieka a vydrží i dlhšie do ďaľieho kŕmenie. Niektoré deti sa naučia na trojhodinové intervaly, no niektoré potrebujú i neskôr papať každú hodinu a pol, je to individuálne. Ja ti najmä doporučujem, aby ste v období šestonedelia neboli nejaký rozlietaní, nepremávala sa u Vás kopa návštev. Je to ozaj obdobie, keď sa maminka zožíva s bábatkom a na to je potrebný kľud.

ja ťi napíšem takto.pri prvej dcere som sa cítila ako sama na tomto svete ,nebavilo ma dojčenie ,nenaplnalo ma to zaco som sa hrozne sama pred sebou hanbila.bola som šťastná ,že je zdravé ale cestu k nemu som si musela budovať.mala som pocit ,že mu vôbec nerozumiem aked malá plakala plakala som s nou.myslela som ,že to nikdy neskončí ☹ avieš kedy sa to zmenilo k lepšiemu?ked sa malá začala usmievať na mna ,ked ju začali zaujímať ručičky amenej plakávala ,Vtedy som pocítila ,že som štastnejšia viac sme komunikovali.bolo to proste premna vvšetko nové amusela som to zvládať sama.pri druhej dcérke to bolo ine tam som už vedela čo ma čaká abola som pripravená apocity boli iné krajšie.svoje deti milujem nadovšetko 🙂

ja mozem povedat ze po troch mesiacoch sme uz boli zabehnuty, mozeme v pohode chodit von, nakupovat, s kamoskami na kavu a tak, ale jasne ze len v urcity cas, a nie vecer, vtedy je drobcek len nas a mame svoje ritualy, ale cez den sa fantazii medze nekladu. Ja mam cez vikend v pohode cas aj na seba lebo cez vikend sa moj muz stara viac o maleho. Jasne ze uz cely nas zivot bude podriadeny nasim detom. Ale zalezi aj ake bude dieta. Ja musim povedat ze ja nekojim, takze mozem od maleho odist kludne aj na 3 hod. Ale podla mna prve 2 mesiace su narocne, ale nesnaz sa robit vsetko sama, nebud hrdinka, je dolezite aby si sa hlavne ty dobre zotavila, lebo ak budes ty unavena a nervozna aj tvoje dieta bude nervozne a nakoniec aj manzel. Cez vikend ty viac oddychuj a nech sa tvoja polovicka viacej stara a o babatko.
A velka pomoc je nosenie babatka v satke, je kludnejsie, citi ta vedla seba a ty sa mozes aspon v klude najest 😀

@keira mame 5 tyzdnov. Vsetko podriaduje, drobcovi. Ci je den, ci noc papa skoro kazdu hodinu. Cudujem sa, ze fungujem( asi hormony) 😀 Je vsak pravdou ze mam velku pomoc od mamy. Navstevy nehrozia, nemam na to nervy a ani cas.

@keira tak u nás to bolo tak, že pri prvej dcére na ktorú som sa neuveriteľne tešila, sa mi vlastne život otočil teda poriadne. Nevedela som čo s ňou, lebo ju bolelo často bruško, nechcela papať. Život sa zmenil hlavne v tom, že už som nemohla spať koľko som chcela, nemohla som ísť niekam vtedy keď som chcela ale vlastne riadiť sa malou, pretože chcela často papať a spinkať a kým sme sa naučili si to zorganizovať, tak to chvíľu trvalo. Pri druhej to bolo ešte ťažšie, lebo ona mala silné koliky a tá mi plakala skoro do 6 mesiacov. Takže také niečo, že s malým bábätkom nemám starosti, také som nepoznala. U mňa bolo ľahšie už keď boli staršie. Ale v podstate to je na každej žene ako si ten čas zariadi.

@keira to je tazko povedat, je to velmi individualne. zalezi totiz nielen na dietati, ale aj na tebe. ako sa ty citis - budes citit.
pri starsom sme ani nevedeli, ze mame babo. nakojit, prebalit a spat - ako z reklamy. zato ja som bola po porode ako troska - nevladala som nic. to sa dalo do normalu asi po 2 mesiacoch. vtedy som sa vratila aj k svojmu konicku - jazykovke. neskor som chodila aj cvicit. na vylety sme chodili s malym podla toho, co sme si naplanovali. v podstate cas na seba som si nasla vzdy.
pri mladsom to bolo opacne. ja v pohode, on uplakane babo. po 5 tyzdnoch som sa vratila do kurzu - takze este pred skoncenim sestonedelia. celkovo sme sa s dvoma detmi dali do suladu asi po 4 mesiacoch. dovtedy som mala pocit, ze mi furt jedno place.
inak pocas oboch sestonedeli som bola rada za kazdu navstevu - niektore doniesli dokonca navarili, ine upratali, ponosili deti, pokocikovali. ja som sa im vzdy tesila. tiez sme sa vela nasmiali. mne spolocnost robila a stale robi dobre.
aj jazykovku mam stale - akurat sa zmenil cas a jazyk. su to moje vecery, kde sa venujem uplne inym temam ako su deti 🙂

@keira Vzdy je to individualne. Ja som mala sestonedelie abssolutne bez problemov. Dcera sa narodila v 36tt +3dni, nemali sme este hotove veci a rodila som cisarskym. A manzel bol PO-PI na sluzobnej ceste uplne prec. Takze december, 17 stehov na bruchu, sama v dome, manzel prec, kurime drevom, takze som musela rano rozkladat ohen a cely den sa starat onho. Zijeme v zahranici, vobec ziadnu pomoc tu nemame. Chodila som si sama nakpovat (teda s babom samozrejme🙂 autom do mesta vzdialeneho 10km. Manzel bol este 2mesiace po porode prec, chodil len na vikendy. Aj tak na to spominam ako na krasne, kludne obdobie plne oddychu. Dietatko mam kludne, spi dobre, nakupila som si stale na tyzden a vlastne starala som sa o stravu len pre seba, lebo som kojila, takze to nebola vobec ziadna zataz pre mna. A vecer ked dcera zaspala uz "na noc", tak som si sama v klude sedela v obyvacke, pri krbe, pri knihe, alebo som sa venovala nejakej inej zalube. Nebola som vobec unavena, spala som vela, nemala som ziaden stres, mala som vlastne len seba a dietatko, niekedy sme ani nevyliezli z postele, ked sa mi chcelo sa "vyvalovat cely den". Neboj, nemusi to byt ziaden horor.

Moje prvé týždne pri prvej dcére boli hrozné!!! Malá spala vo veľmi krátkych intervaloch a ke´d bola hore, tak jedla ale hlavne plakala. Proste nevedela len tak byt hore a lezat. Nerozlisovala den a noc až som si zacala zapisovat ako dlho spi a zistili sme ze boli dni, ked spala spolu len 8 hod! Od casopisových novorodencov, ktorí stale spia mala daleko. lekarka ma ubezpecila, ze su aj take deti a zjavne trpi syndromom nespaveho dietata, ktorý časom vymizne. Trvalo to 3-4 mesiace. Pri takomto rezime som sa ledva stihala osprchovat. manzel v praci, ja sama doma, babka daleko. Bolo to velmi velmi tazke. Na prechadzku sa s nou nedalo ist prve mesiace nikam. Ked zaala plakat, nic nepomahalo. Tak som nejako prezivala den po dni. Raz horsie, raz lepsie. Bola som nevyspata, nervozna a to mala citila a bola este horsia. Tak to bol kolotoc..
Ako rástla spala v porovnani s inymi detmi ovela menej. od 8. mesiaca len raz denne. Dnes ma takmer 4 roky, spi stale malo ale zjavne jej to staci.
Ked mala takmer dva roky, narodila sa nam druha dcera. Bola som pripravena na katastrofu, ale ta neprisla. Urcite pomohlo aj to, ze som sa aj ja ukludnila. Spala viac ako jej sestra a aj ked to nebolo zdaleka idealne, po prvej skusenosti akekolvek zlepsenie bolo super.
Takze aj take sestonedelie poznam. Urcite pomaha, ked Ta ma kto podporit, navstivit, navarit upratat. ja som tu moznost nemala, ale ak ju mas, vyuzi ju. A ak by bolo zle, povedz si, ze nic (ani nespave a uplakane) dieta netrva vecne a ze nie si v takje situacii sama.
/Po mojej skusenosti kazdej mamicke prajem hlavne pokojne a spave dieta.

@lelicav fiha, tak to je drsne, to ja poom skolabujem asi 😠

@keira no narocne. dieta spi kym sa dostava zo zltacky, potom to zacne. na konicky a ostatne voloviny zabudni. budes rada ked sa vyspis a mas sa venovat dietatu, kojit, prebalovat atd.

no nebudem to tu radšej ani čítať 😀

@keira ahoj, skus aj tu 😉
https://www.modrykonik.sk/forum/co-sa-zmenilo-narodenim-dietata/ako-sa-zmenil-vas-zivot-po-prichode-babatka/
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/sestonedelie-2/
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/kedy-vam-skoncilo-sestonedelie-2/
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/bolo-pre-vas-tehotenstvo-a-materstvo-starost-alebo-radost/

Myslim, ze VELMI zalezi na babatku. Moja 1. dcera bola hrozne dieta, uplkanae, uvrestane, nespala skoro vobec (3x za den po 20min), v noci sa casto budila, kocik neznasala, vrestala aj na rukach...bola som matoha, bolo to fakt hrozne. bala som sa s nou ist von, lebo ona stale len vrieskala, ci v kociku, ci na rukach, ci v nosici. A tie decibely!
2. dceru som mala po 7 rokoch. Obavala som sa velmi (otheotnela som neplanovane). Dcerka bola uuuuzasne babatko. Vobec neplakala (niekedy nezaplakala aj niekolko dni po sebe), kocik zboznovala, vela spinkala, v noci sa na papanie budila iba 1x a hned zaspinkala, ja som si matersku uzivala. Domacnost bola tip top, piekla som a vyvarala, travila vela casu vonku na prechadzkach, mala som cas aj na starsiu dceru, proste to bolo uzasne.

@keira no ja som zostala prekvapená, ako veľmi mi moje dieťa zaberie všetok čas, som si to predstavovala trocha ináč, všetci, že bábo len spí a ty si všetko porobíš - toto bol asi najväčší blud čo som počula. no ale zapriahla som babky, dedka, všetci s nadšením varujú, a teraz je čas aj na koníčky a podobné "hlúposti". No a šestonedelie - strašne ťažko sa mi rozbiehala laktácia, všetkých som poslala preč, mama mi nosila navarené, v dome ako po výbuchu atomovky a venovala som sa len dcére. Po šestonedelí sa to všetko začalo zlepšovať. celý život som prispôsobila dcére, lebo sa to inak ani nedá, ale vždy si hľadám spôsob ako to ide a nie vzdychať nad tým ako to nejde.

Neverím na život v šestonedelí.

Pridávam sa k už spomínaným príbehom s uvrešťanými deťmi. Nebudem opisovať podrobnosti, všetko tu už bolo povedané. Výhoda väčšiny uvrešťaných detí je tá, že keďže nespia, tak učia. Aj keď pri tom rumázgajú. Často skôr sedia, skôr štvronožkujú a skôr chodia. Niekedy si stačí uvedomiť, "áno, moje dieťa je náročnejšie". A potom sa človek necíti tak zle, ako krkavčia mater. Pravdupovediac, ja som si myslela, že najviac som začala nadávať, keď som začala šoférovať, ale ešte viac nadávok sa mi sypalo z úst práve v tomto období. Aj s mojim drahým sme po sebe v kuse štekali. Mám strach mať druhé dieťa.
Šestonedelie - ťažko. Prvý úsmev, rada by som napísala, že pomohlo, ale nepomohlo, stále som sa zúfalo snažila "dojčiť". Na prášky. Prvá zmena prišla po troch mesiacoh, ako sa píše v každej knihe. Ja som v období šestonedelia tie knihy chcela rituálne spáliť. Potrebovala som recept "teraz hneď okamžite" a nie "v troch mesiacoch sa to zvyčajne zlepší" Doteraz je nosený. Nie výhradne (máme a občas používame aj kočík, často bez revu) Možno nejde o to dokedy všetko podriaďovať bábätku, ale dokedy trvá, kým sa človek vyrovná s tým, že má všetko podriadiť bábätku. V mojom prípade je sumár: 15 kíl navyše a nejdú dolu, zničené kĺby, chrbtica. chronická únava, boľavá ruka sa bude operovať, žiadny spoločenský život, pravdepodobne koniec vzdelávania sa, diera v rozpočte, prvé hádky s mojou mamou (samozrejme prevažne kvôli dieťaťu), všade je prádlo v rôznom štádiu čistoty a v rôznych kôpkach nachystané na presun do práčky, na šnúru, k žehličke, či do skrine.... a mohla by som pokračovať, ale načo.
Mimochodom je mi krásne. Akurát sa začína načahovať: štvronožkuje po izbe, príde ku mne a načahuje sa hore. A vtedy je mi najkrásnejšie.

ja len v skratke, lebo som to písala už v inej diskusii.

Je to pravda prvé týždne, mesiace su horšie ako porod. nehovoriac len o dobe trvania v porovnaní s porodom. Ale aj s pochopením okolia. Sama si akoby po operácii, funguješ na 150%s minimom spánku v uplnej novej situácii niekedy pod drobnohladom okolia, ktoré ma na všetko radu ako by to malo byt. Tažké!
Ja som si miesto usmievavej , štastnej mamimy, ktorá s laskou víta skoro dennodenné návštevy a ukazuje svoju ratolest, pripadala ako ubolená troska s kruhami pod očami, ovisnutým bruchom, velkým zadkom a prsiami pred prasknutím,ktorá ani nevie kolkého je a ak sa stihnem oprchovat tak to bude dobrý den . O nejakých koníčkoch, kavičkách som mohla zabudnut. Ak v ten den šlo všetko podla plánu a ja som vypadala "normálne" šlo sa na prechádzku von. Mama na 24 hod. denne! Dieta režim malo, len sa rýchlo menil..to čo platilo v jeden den za dva týždne už boli inak. Odist niekam na poldna by znamenalo, odsat XY litrov mlieka -pre istotu, napísat 3 strany A4 inštrukcií a byt stále na telefone 🙂 A to nestálo za to. Prvé separé výlety, ktoré som si dovolila na pár hodín ( 2-3 hod) boli tak okolo 9 mesiacov až roka. v roku a pol sme prestali kojit a tým sa mne vrátila volnost. Ale len bez malej. Zase v tomto veku príde namožné brat malu na nakupy, vybavovačky, cestovačky či na kávičku, jedine že by ju podávali na ihrisku🙂
Ale pre upresnenie a zhrnutie, život sa vrátil cca v roku mojej maličkej a už nás čkaju len samé pozitíva. Niekedy si vravím že je škoda že tie prvé týždne, mesiace som si ju velmi neužila, lebo som nebola pri zmysloch 🙂))

Hihihi, tak ja si teraz po dvoch rokoch (zajtra - vlastne uz dnes ma dcerka narodeniny) spominam na to, ake to bolo, ked sme prisli z porodnice. A ked si to porovnavam, zda sa mi, ze tie prve dni, mozno tak tyzden - dva boli uzasne - naozaj typicky novorodenec, spala velmi vela. Potom sa to "zhorsilo" v tom stadiu, ze bola nesmierne zvedava, stale sa chcela nosit. Ked na to spatne spominam, bolo to nadherne obdobie. Vtedy sa mi to zdalo narocne, teraz vidim, ze omnoho narocnejsie chvile prisli ovela neskor - ked zacala byt pohybliva a nedalo sa ju "odlozit" na dobu nevyhnutnu k nejakej cinnosti (ist na WC, do sprchy a pod.). Mne sa najnarocnejsie zdalo prave obdobie, ked zacala chodit a bolo neustale treba na nu a na okolie davat pozor. Prve tyzdne boli sice unavne, ale pre mna asi skor prave preto, ze som si zvykala na novu situaciu. Dokonca ked mala 7 tyzdnov, boli sme spolu na celodennom vylete "na gulasi" , ktory sa pravidelne organizuje s kolegami z prace. Ale ako tu uz baby povedali, je to velmi individualne. Teraz je to obdobie v niecom ovela jednoduchsie, ale v niecom si hovorim, ako bolo dobre, ked bola este len novorodenec 😀 Kazde obdobie ma svoje caro, musime si ich vychutnavat vsetky, lebo rychlo ubehnu - a toto ma znovu naucila moja dcera 🙂

@korenbaba A úplne posledná veta - pravda pravdúca. Amen.

@keira tiez som bola z toho sokovana. Situacia je stale rovnaka, s lepsimi a horsimi obdobiami (mame 16m), rozdiel je len v tom, ze som si uz na to ako-tak zvykla. Dnes mam ale blbu naladu, takze neber moj pesimisticky nazor velmi vazne 🙂
Este som si ja blba dala do toho robotu par hodin po veceroch, ci skor nociach.
Zalezi ale aj od babatka ake mas. Ak mas kludne co sa same zabavi, tak si vyhrala. Ak mas take ze ani na zachod nemozes ist, tak je to tazke ...

no tolko strasidelnych pribehov pre buduce mamicky,tak ja napisem nieco pozitivne 😉 u nas bolo prvych 6 tyzdnov fajn a stale je nas zivot s dietatom fajn. vela spala a aj spi,takmer neplace. zatial ani jedna prebdeta noc a uz vobec nie preplakana a to uz bude mat 2 roky. zuby nam chybaju uz le 4 a doteraz vsetky vysli bez priznakov. takze treba mysliet pozitivne 😉

No nam sa tiez narodil kriklun,do 3 mesiaca dokazala spat max 2 hodiny vkuse,ci v noci,ci cez den.ale cim je starsia,tym je lepsia a lubim ju velmi prevelmi!

no muzi to jednoznacna v zivote, co sa tyka "lahkosti" jednoznacne vyhrali! 🙄 😵
vo vsetkom

u mna to bola katastrofa, hlavne kvôli tomu ze som bola zasívana a nemohla som si sadnut skoro mesiac. do toho prisla aj popôrodna depka, uz v pôrodnici boli problémy so sestričkami, teda problém s kojením, ale akosi sa nenasiel nikto kto by poradil, nespala som 6 noci, a ked sme prisli domov , začali koliky, večerné plače. v noci to bolo tiez hrozné, a hlavne mi sli na nervy kazdo-denné návstevy, chcela som mat chvilu pokoj, oddychnut si, ale vela chyb som robila sama, teraz čakáme 2 mimi, a na pôrod sa tesím, a nebojím sa ako zvládnem 2 deti. hlavne je to všetko o psychike.

u mna nastala vacsia sloboda v roku, ked som prestala kojit a este vacsia sloboda v druhom roku, ked sa deti zbavili plienok 🙂

@keira no jednoznačne to vyhrali!!!!!!! o tom niet ani pochýb!!