Trauma z pôrodu
Neviem ako naložiť so svojimi pocitmi.. Vlastne až dnes som sa nad tým celým zamyslela.. Bola som v 9 mesiaci tehotenstva keď som zistila ze mam covid a teda ťažký priebeh.. Pôrod bol z prirodzeneho na akútny cisár.. Mne už sa nedalo dýchať a mala som rozsiahli zápal pľúc dodnes sa liečim.. Našťastie bábätko bolo ok.. ♥️ Je to moja láska..manžel je mi oporou mame pekný vzťah staral sa o mňa vtedy hoci sám bol s teplotami aj o naše deti staršie aj o novorodenca..
Ale mne sa po pár mesiacoch začínajú vynárat útržky z nemocnice bola som mesiac v nemocnici vo veľmi zlom stave pamätám si vône.. Slová ľudí čo okolo mňa behali starali sa.. Pocity že som tak psychicky zlomená a fyzicky ubolena.. Uvedomovala som si pocit bezmocnosti.. Plus bábätko ktoré som videla až po mesiaci kým ma pustili domov z nemocnice.. Videla som len foto.. A donútilo ma to zamyslieť sa ze sa začínam cítiť stále horšie a horšie po psychickej stránke tam vidíte ľudí ktorý už na druhý deň niesu medzi nami.. Zabalené mŕtvoly v čiernom igelite.. Zúfalstvo.. Tak veľa negatívneho že až otupiete po citovej stránke.. A môj muž mi hovorí často že som neobvykle nervózna že som takáto nikdy nebyvala.. Nehovorím mu o tom ako sa cítim ani o pôrode sme sa nerozprávali on ani netuší co sa vo mne deje ja mu to ani neviem povedať cítim sa ako keby som zlyhala.. Ze neviem prežiť toto po psych. Stránke ľudia zažívajú aj väčšie traumy nie?.. Tak sa to vo mne bije.. Nedá sa mi veľmi spávať teda len veľmi ťažko zaspávam.. A ani neviem co čakám od vás len nejakú radu ako to prejsť týmito pocitmi.. Niekto kto si prešiel takým niečím nejakou udalosťou co vo vás zanechala také prázdno.. Ja neviem.. Nieje deň aby sa mi netlacili slzy do očí keď prídu na mňa tie spomienky.. A najhoršie je ze idú samé prirodzene... Je to nepríjemné.. bije..
och to mi je ľúto, čo si prežila, určite potrebuješ pomoc, ak máš dobrý vzťah s manželom, mala by si mu svoje pocity povedať, tiež by si mala zájsť za psychologom alebo psychiatrom, možno potrebuješ na čas lieky na ukľudnenie, ak toto nebudeš riešiť, prerastie to do ešte horšieho stavu, len málo ľudí sa z toho vie dostať len so svojimi vlastnými silami
Určite odborník na to sú tu pre ľudí ...nie je sa zaco hanbiť ...rozprávala som sa s jednou psychiatrickou a vraj obrovsky počet ľudí čo prekonali kovid museli začať navštevovať takéhoto odborníka čím skôr tým lepšie a ďalšia vec určite sa zdôver mužovi a nebuď NATO sama lebo sa z toho zblázniš tie pocity musia ísť von takže nevahaj
Mne velmi pomohlo sa z toho vypisat. Jedneho dna, cca 2,5 roka po porode som si sadla za pc a len pisala a pisala a potom ten "list" poslala mojmu partnerovi.....ako cely ten den vyzeral, krok za krokom, ake pocity vo mne zanechal, co som v aku chvilu citila....odvtedy uplynulo niekolko.mesiacov a mozem spolahlivo povedat, ze hoci sa spomienky vracaju, ich sila sa zacina obrusovat a intenzita klesa....drzim Ti palce, je nesmierne dolezita opora Tvojho muza a puto k dietatku. Drz sa❣
Podla mna nemas traumu s porodu, ale s toho, ako blizko si bola smrti. A s tym sa clovek vyrovnava velmi dlho a velmi tazko. Urcite chod za psychologom, je potrebne sa hlavne o tom rozpravat, hladat tie pozitiva - si tu, ziva, zdrava (ano doliecujes sa, ale casom to bude ok), mas krasne zdrave dieta, ktore neutrpelo nijako a bude ta cely zivot volat mama. Mna par hodin po poslednom porode akutne operovali, potom nasledovali transfuzie krvi, aby mi vobec zachranili zivot... to prebudenie na JIS, par dni nevidiet svoje dieta (a aj potom bola ona este v inkubatore) je silny zazitok... pre mna taky, ze ona je definitivne nase posledne dieta... dodnes si pamatam, ako som sa zlozila dojst domov s nemocnice bez nej...ano tazke obdobie vsetko, zabudnut sa neda, proste to chce cas.
Je mi velmi luto cim si musela prejst :( matka po porode kt mesiac nema pri sebe svoje dieta, tak to je masaker ani si to neviem predstavit v akom zufalstve a bezmocnosti by som lezala v tej nemocnici. Z mojho pohladu je prvy krok porozpravat sa s manzelom, ze mas nejaky problem, mozno sa ti ulavi a ak nie, tak vobec nie je hanba navstivit psychologa. Ja som skoncila s akutnou sekciou a este 4 mesiace po porode som plakala, ked som v telke videla nejaky film/serial kde zena porodila normalne a ja som nebola schopna, aj teraz mi to este pride velmi luto. Moj muz ma velmi podrzal v kazdej chvili v sestonedeli aj potom, ked som sa necitila uplne na 100%
Myslím si, že tvoje pocity sú úplne prirodzené. Ja teraz čakám bábätko a neviem si predstaviť ležať s covidom len ja sama a nie to ešte s bábätkom v brušku. Si silná žena, musíš si cenit že ste všetci zdraví (poznam aj prípad kde to nedopadlo dobre) no zároveň si silná aj pre to, lebo si uvedomuješ že teraz to na teba dolieha. Neboj sa vyhľadať odbornú pomoc, zažila si traumu, nie je vôbec zlé ísť sa vyrozprávať odbornikovi. Držím paste✊
Ide o PTSD, posttraumaticku stresovu poruchu, mavaju to napr vojaci po tych misiach. Proste sa vracaju tie utrzky velmi zlych spomienok, nemozes spavat, uzkosti. Inak povedane smer psycholog a pomoze Ti to spracovat a budes zase v pohode. Nie si sama, je to normalne.
Ďakujem vám ♥️ aj za milé slová aj za cenné rady..
Držím ti palce.. Prešla som si niečím podobným.. Bolo to to najhoršie čo som kedy zažila.. A stále je takých žien viac a viac..
Posielam objatie,si silná žena a úžasná Maminka! ♥️
@ankare ♥️
Vieš, každý máme nejaké teda svoje pocity. Nevrav že tvoje sú nepodstatné, porozprávaj sa najprv s manželom. Ver mi manželia vedia poradiť, pretože nás ľúbia najviac na svete!A po rozhovore uvidíš čo ďalej, nech ti Boh dá silu 🙏♥️
Autorka, ako Ti uz dievcata napisali, mas post-traumaticku stresovu poruchu. Je to uplne v poriadku, pochopitelne, a ak das sancu tej terapii, pripadne psychiatrovi, budes si o par mesiacov na to uz len spominat.
Drzim palce, a si uzasna, ze to dokazes takto pomentovat tak rychlo, napriklad mne to trvalo roky.
Postraumaticky stres ako píše kiki68 nemavas z ničoho nič také flashbacky?akoby si to prežívala znova a reálne?dobrý psychoterapet Tá tým prevedie...potrebuješ ten stres a strach dostať zo seba von.Urcite to ries, lebo sa to v tebe usadí a budeš na to myslieť, vracať sa Ti to v snoch...
@luccija áno presne také flashbacky.. Tie spomienky sa neustále vracajú tie isté situácie aj slová.. Akoby som tam miestami bola.. Je to nepríjemné a sú dni keď mi to ide hlavou nonstop..
Ešte dodám že som čítala každú jednu odpoveď.. A ďakujem za každé jedno milé slovo.. Aj keď ne odpoviem na každú ale verte mi číta sa to dobre.. A som rada ze ešte sú tu aj ženy ktoré hneď nezhejtuju človeka.. ♥️♥️♥️
Ak náhodou nemáš hneď odvahu na psychológa, skús IPečko alebo inú linku čo je na to určená. Možno je niekde aj online čet, alebo mail. Mohli by ťa naštartovať k riešeniu alebo dať nejaké rady.
Vies co moj ujo bol tvrdy chlap, taky chladny a bezne povedal do oci aj neprijemne veci . A potom dostak covid a bol tyzden velmi zle a potom mesiac na intenzivke. A dost sa zmenil. Je dost jemnejsi na ludi. Vyzera, ze sa z toho oklepal, ale zmenilo ho to . Musi to byt velka zataz na psychiku. Takze sa za to nehanbi a ries to.
@kiki68 každý kto je tak blízko smrti veľa veci prehodnotí.Moj otec má kamaráta veterinára tvrdý chlap a zomrela mu náhle žena, ktorá bola hnací motor celej rodiny a ten chlap sa odvtedy veľmi zmenil a každú voľnú chvíľu venuje vnukovi teenegerovi, ktorý býva s ním aj môjmu otcovi povedal, že odvtedy si váži každý den
Autorka nemáš byť prečo hejtovana ja som mala ťažkú autonehodu a asi 2 r sa mi snívalo o nehodách zlé sny...dlho som nevedela vstúpiť do auta, dodnes nesoferujem.Tiez som moje úzkosti a strachy riešila u psychologický je to trauma
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
Na tvojom mieste by som určite vyhľadala pomoc psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra..vôbec nieje hanba hľadať pomoc u týchto ľudí pokiaľ sa so svojimi myšlienkami/spomienkami nedokážeš sama vyrovnať..