Tíšenie bolesti počas pôrodu prirodzenými metódami

@katrinka8 To uz nestiham precitat : )) Dik za tip .. kolko ma stran? Kludne reklamuj, ak to ma pomoct.. robis len dobru vec. A su tam nejake veci ktore mozes z knizky sirit? Konkr. tipy.

moj nazor......pri prvom ma to nenormalne bolelo.. mala som aj tazky porod.. myslela som ze to naozaj nezvladnem.. aj ked pocas porodu som to nevzdavala.... manzel sa ma ani chytit nemohol.. ale myslim si, ze je to aj v tom, ze pre telo je to prvykrat.. je to zmes hormonov.. a vela veci sa deje v tele, takze asi aj preto sa hovori, ze prvy porod je tazsi.. a pri druhom som bola pod sprchou cele 4 hodiny vkuse.. haha.. vazne to pomohlo na kontrakcie.. utisilo to, menej to bolelo a celkovo som sa citila naozaj dobre. lepsie som to znasala.. ci som sa osviezila.. a manzel mi sprchoval krize naozaj cele 4 hodiny.. a este si myslim, ze ked ten moment pride, tak ver mi ze nebudes vnimat tu bolest tak ako z nej mas strach teraz.. v ten moment ti to je jedno a ten prach bolesti je naozaj silny.. nebudes to tak vnimat..

kazdy porod je vysoko individualna zalezitost aj v ramci porodov u jednej zeny, moze to ovplyvnit vela roznych faktorov,niektore vieme ovplyvnit a ine nie, preto rady su sice fajn, ale nie u kazdej zeny zaberu. kazda si tym musi
prejst sama a sama zisti co jej ulavuje pri bolesti a naopak.nie je univerzalny recept 🙂 zelam rychly,krasny a co najprijemnejsi porod 🙂

@hanelka1 nevadi ze je individuálny, ale zas mozem co-to vyskusat a potom napisat co pomahalo mne napr. Preto som zvedava na vsetko, chapes.. Statistika od realnych ludi tiez nie je na zahodenie. A vdaka 🙂

@ivkadracova -no, ma 136 stran textu o "problematike" Potom je cca 20 stran Spatnych vazieb od citateliek prveho vydania (porodne pribehy), potom dolezite odkazy a obrazkova priloha 😉 Ja som na prvykrat zhltla asi za 2 vecery (mala som vtedy uz starsiu dcerku, takze som aj ju musela obhospodarovat 😀 ) - pocas tehotenstva som ju citala viackrat, resp. len niektore pasaze som si len tak namatkovo otvarala a viackrat citala. V podstate celu knihu a cely pristup k tehotenstvu a porodu (a k zivotu ako takemu vlastne) vystihuje asi veta "Vziat zivot do vlastnych ruk". Cize byt zodpovedny sam za svoje rozhodnutia a sam sa rozhodovat.
Tehotentsvo bola makacka, to je fakt - psychickeho razu najma, ale stalo to za to. Asi najtazsie pre mna bolo si ujasnit sama pred sebou a so sebou, aky porod vlastne chcem, co od neho ocakavam, co som este ochotna akceptovat a co uz nie. To mi trvalo teda 😀 Zo zaciatku som si myslela, ze to mam jasne, ale ako som to citala a citala, tak som stale viac zistovala, ze je to vlastne inak a ze to, co som si myslela, ze chcem, som chcela v skutocnosti asi len pod vplyvom toho, co v sucasnej dobe vseobecne vacsina maminiek chce. Dalej bolo tazke pre mna sa dostat do stadia, ze v pripade potreby by som bola pripravena prijat fakt, ze napr. budem musiet rodit cisarskym, alebo klieste ci nieco podobne, ze babatko sa nebude moct prisat hned na sale,, skratka, ze budu nejake komplikacie a ze aj to je vlastne v poriadku. Vedela som len jedno, ze urcite nechcem pri porode medikov (sme univerzitna nemocnica) a ak to bude mozne (ze babatko bude OK a ja tiez), tak ho chcem hned na brucho a na prisatie. Oboje sa mi splnilo 🙂
To sa tazko zhrnuje, co je v knihe - je to vlastne porodny pribeh Lucky - jej uplna spoved, od narodenia prveho babatka v porodnici az po 4. dietatko porodene doma. Nikomu nic nevnucuje, len ukazuje a hovori, ze kazdy ma inu cestu. A kazdy ma ist takou, aka je pre neho vhodna. Ze pre kazdeho je dobre a prijatelne nieco ine a tak je to v poriadku.
Vlastne taka podstata (aspon pre mna) je, ze porod treba vedome vnimat, nesnazit sa s "bolestou" bojovat, ale pracovat. Kontrakcie som nevnimala ako bolest, ale ako tlaky, ktore su nutne na to, aby sa babatko mohlo narodit. Kazda jedna kontrakcia posunula babatko o trochu blizsie ku nam na svet. Snazila som sa tie kontrakcie plne vnimat, sustredovat sa na ne a na to, ze musim babatku pomoct, aby "v tom nebolo same" - neviem to lepsie popisat. Pri dcerke som dostala epi az ked som bola optvorena na 7 prstov. Cize po cca 8 hodinach kontrakcii (nezdali sa mi hrozne, boli vcelku v pohode, len som bola velmi unavena po celej prebdenej noci a zlakla som sa, ze nebudem vladat). Velka chyba bola, ze ked prisla kontrakcia, snazila som sa ju akoby nevnimat, mysliet na nieco ine - co sa, samozrejme, nedalo celkom. Ale mala som to robit presne opacne 🙂 No, nikto uceny z neba nespadol 😀

@katrinka8 pekna recenzia na knizku, taka osobna : ) paci sa mi to.. Mimochodom bola som si ju v ramci mojho "vencenia sa" kupit, akurat mali jeden kus v martinuse ;) tak uvidim.. Inac vela z toho co pises uz som niekde citala ci pocula od mamiciek. Taktiez sa snazim stotoznit ze mozno bude cisarak a pod. Avsak viem jedno, ze nenecham so sebou zaobchadzat ako s handrou, v ramci moznosti samozrejme, a ak ja nebudem schopna alebo pri vedomi tak sa musi o to postarat manzel. Ak to nezvladne on, tak Boh nas opatruj : )) Aj ked chcem vsetko prirodzene, nie som uplne proti lekarom, a ked treba tak je dobre ze tam su na pomoc. Tot zatial moj postoj. Som velmi zvedava na seba samu v dany moment..

@ivkadracova mne by dost pomohlo kebyze mi nepichnu oxitocin ... bez neho sa to dalo vcelku ok zvladat ... dost pomahala sprcha, v ktorej som ostala dlhsie nez bolo nevyhnutne. Problem je ze ked ti pichnu oxitocin, tak musis byt na monitore a moznosti su znacne obmedzene. Ale aspon pocuje ozvy babatka a vies ze je ok. Btw. kebyze mi niekto vtedy ponukne masaz krizov tak ho asi niekam poslem 😀

Neviem ci ten oxi bol nevyhnutny, lekarka (zazmluvnena) sa tvarila ze ano ale nebolo s nou casu o nicom hovorit kedze som ju videla len obcas na minutu-dve .. no a hadaj sa s uzkou panvou, po takmer dvojtyzdnovom prenasani a s hroziacou sekciou ... potom idu nacitane teorie bokom a neostava nic ine nez na par hodin doverovat odbornosti lekara a sustredit sa na vysledok ... a napodiv som vtedy uz nic neriesila hoci predtym som to riesila par rokov dopredu ...

Nabuduce si to asi skusim vopred vyjasnit co je nutne a co nie je ...

Tak Mamicky 🙂 trochu inspiracie neuskodi: http://martinagregusova.blog.sme.sk/c/264169/V-...

Tak ja mám za sebou 2 porody a tak ti veeelmi držím palce, veľmi zaujímavo popísané y zaujali ma aj tvoje linky čo si vložila🙂 drzkaj sa a čo to bude ak sa môžem opýtať lopsoš a či princezná?kto je úplne jedno, hlavne aby ste boli v poriadku a zdravý🙂🙂🙂 😵 😉

@diabambulka ja som uz v 5.mesici z krvnych testov v zahranici vedela ze je to dievca, ale ked mi v 34 tyzdni povedal SR doktor na ultrazvuku: "ano mali pravdu, aha tu ma pysky" : ) tak to bolo potvrdene.. neverim zeby sa to nejak zahadne zvrtlo. A vdaka, .. idem studovat "internet" a knizky dalej..
Pozeram ze si z Rajca.. manzel je z Malej Ciernej (o:
Este ma napadlo.. A pri tych Tvojich porodoch, pouzila si nejake praktiky proti bolesti, alebo si sa spolahla vylucne na personal porodnice? Vdaka za info, ziadna odpoved nie je zla..

@ivkadracova tak to môžeme dať niekedy kávu🙂🙂🙂ja som sa spoliehala na zdrav.personál, nie vždy to bolo šťastné rozhodnutie, v prvom prípade určite to nebola šťastná voľba☹

mne velmi pomohla horuca sprcha na krize 🙂 .. este mi aj sestricka ponukala fitloptu ze mam na nej skakat ale to bola hroza! 😀 .. na druhej strane kamaratka mi vravela ze jej skakanie na fitlopte pomohlo 🙂 .. takze kazda zena si musi najst nieco svoje 🙂

@ivkadracova ani ja som nechcela epidural, ani som nemala.. homeopatiu nechces skusit? mne velmi pomohla.. ak ano, v mojom albume "Homeopatia" najdes "gulicky" na rychlejsie otvaranie sa aj na bolest 😉

@emma_932 pozriem na to, dik za tip