Prepadá ma úzkosť a strach pre pôrodom

Pozri, ja mám už dva za sebou. A ver mi, nič iné nepomôže viac, ako kľudná myseľ. Spolupráca psychiky a tela je nadovšetko. Ak si napríklad necvicila s Aniballom, tak si len masiruj hrádzu, počúvaj na YT nahrávky o hypnoporode, každý deň pred spaním a ráno ležiac v posteli si hladkaj bruško a hovor si, že vy dvaja to zvládnete. To je len pár príkladov. Stresom si len skodíš, sebe, bábätku aj celkovému priebehu pôrodu. Keď už budeš v nemocnici, daj si sluchatka, pustí si svoju obľúbenú hudbu, dýchaj, dýchaj, dýchaj, pri kontrakciach krúť panvou, popros svoj sprievod o masáž krížov...od bolesti, keď sa bojíš tých, sa dá uľaviť epiduralkou, toho sa naozaj neboj...Ver mi, keď sa nebudeš sústrediť a panikáriť kvôli bolesti, ale zamestnáš si myseľ tým, že toto je len dočasných pár hodín a bude koniec a bábätko bude vonku, raz dva to budete mať za sebou. Držím palce a posielam pozitívnu energiu 🍀
A pre pobavenie, ja som sa tiež pred prvým pôrodom, ešte pred odchodom do nemocnice, doma rozrevala, že ja na toto ešte nie som pripravená. Bola to taká chvíľková slabosť.Tam sme prišli, vyšetrenie, hospitalizácia, manžel čakal na chodbe, že jeho stačí až na koniec...aj som bola rada, lebo on je fajčiar, bol snáď nervóznejší ako ja a to by mu nedovolili chodiť hore dole, potom riešil chudáčik že je hladný, tak si odbehol do mekaca🙈 Chápeš, čo po tom, že ja mám bolesti, on je hladný...a to sa ešte natlačil aj doma pred odchodom, lebo ktovie koľko bude hladovať🤦a ja som stála na nohách vo vzdycharni, opierala sa o posteľ, písala som si s kamoškami 🤣 teda s tými, ktoré ešte o tom čase nespali, takže rodili sme spolu🤣 príde PA že vyšetrí a ona že poďme na sálu, rodite...a ja že joj dobre, tak už dáme aj epiduralku? A v tom smiech, že ona už vidí vlásky, to už len pár zatlačení a je bábo vonku. Sama som nechápala. Od odtečení plodovej vody doma ležiac pred tv a kým som držala malú na ruke, prešlo 7hodin. Bez nastrihu, 3kozmeticke stichy, 3890g. Verím tomu, že sme to dali takto na pána aj vďaka môjmu "salampárek" prístupu. Fakt nestresuj, ver si, v prvom rade ver svojmu telu, svojmu dieťaťu a v neposlednom rade personálu, ktorý ti tiež pomôže a bude všetko v pohode. 🍀

Co robis pre to aby dopadol dobre? Cvicis? Ucis sa dychat?

Mysli na to, že porodom sa začne pekna etapa, už budeš mat babatko pri sebe. Zvládneš to určite lepsie, ako čakáš. Ja som porodila veľké deti, to druhé skoro 5 kilové a nemam žiadne traumy z porodu. Každá išla k porodu s rešpektom, sle nakoniec to nie je až take strašne, keď si das epiduralku😀

@tramtada31 ja som mala prvý bez epiduralky a aj tak to nebolo nič strašné. Ale áno, každá sme iná, máme inde prah bolesti. Ja však aj po dvoch pôrodoch smelo tvrdím, že radšej absolvujem pôrod ako návštevu u zubára 🤣

Ahooj, strach blokuje uvolnenie, ktore velmi potrebujes pre cele telo, aby sa poddalo porodnemu procesu...mne velmi pomohli nahravky k hypnoporodu z youtube, predstavovala som si tie myslienky ako realitu a dychala podla nahravky, aj pocas porodu. Mala som pekny druhy porod. V tom prvom som sa nechala ovladnut strachom a zle som sa otvarala. Pokoj a vyrovnanost je zaklad 😊 skus tie nahravky hlasat ako affirmations for hypnobirthing alebo po cesky afirmace k hypnoporodu.

Strach je ok. Myslim ze kazda mala aspon kusok strachu-minmalne z toho nepoznaneho. Ale snaz sa uvolnit. Psychika musi byt v pohode. Sama viem co pisem. Tiez som bola priam paralyzovana pri prvom porode. Strach. Moje telo absolutne nespolupracovalo.
Pri dalsich porodoch som sa nastavila inac. Strach bol ale odhodlanie a sila ovela lepsia 👏🏼

Každá sa bojí. Ľahko sa nám hovorí,že daj sa do kľudu keď nevieš čo ťa čaká. Ja som mala tiež také stavy pred prvým potodom. Najprv plač potom však dám to a tak dookola. A predstav si,že keď to začalo normálne som ostala v takom zvláštnom kľude až som bola prekvapená. Naozaj sa neboj. A ten pocit keď uvidíš toho mini človiečika je neskutočný. Keď sa na teba bábätko 1x pozrie....no konečná. Na tento okamih sa teš,lebo to nikdy nič už neprekoná.😇😇😇😇🥰🥰🥰🥰🥰

Ja som sa tiež bála, keď som čítala rôzne skúsenosti a tak. Ale každý pôrod je úplne iný 🙂 a keď to na mňa prišlo, som bola v takom adrenaline alebo čo. Už som sa nejak nebála. Verila som, že bude všetko v poriadku. Jedine čo som si stále hovorila bolo, že musím dýchať aby malo bábätko dosť kyslíka a že nemôžem zadržiavať dych. Ja som inak aj strašne citlivý človek a myslela som, že preplacem celý pôrod a vôbec som neplakala. Dalo sa to zvládnuť. Tie bolesti samozrejme musia byt, ale každou kontrakciou sme bližšie k bábätku. To si hovor tiež 🙂 a veľmi mi pomohlo, že bol manžel pri mne ❤️

@papi30 nekomentujem, keďže ciel je autorku podporit🤣🤣🤣 ale Ano, mna sestrička mesiac dozadu znasilnila covid testom, moja deviovana prepazka to nedavala a vravím im, že to bolelo viac ako porod 🤣