Pocity po cisárskom

Ja som mala tiež cisársky, ktorý zachránil život môjho malého dieťaťa. Nie je to ideálny spôsob pôrodu, ale vďaka nemu môj malý žije a je úplne v poriadku (keby si vydupem normálny pôrod, malý to na sto percent neprežije). Aj ja som cítila zlyhanie, malý sa narodil podvýživený, nevedela som, čo ma čaká. Kojenie nešlo, malý bol extrémne slabý z bruška, chudunký, bezbranný. Ale keby niet sekcie, tak ho nemám. Buď vďačná, že máš živé a zdravé dieťa.

Nie, nie je to normálny prístup. Je to smutné ale stále bežné. Na druhej strane si racionálne uvedom že teraz si v stave kedy tebou nenormálne lomcujú hormóny. Buď vďačná že si ty aj dieťa v poriadku. Je úplne jedno kto dieťa držal prvý, kto ho prvý videl. Ty si jeho mama a ty si preňho najdôležitejšia. A je jedno či budeš dojčiť alebo sa nepodarí a budeš dávať um, to z teba nerobí menejcennú mamu. Oddýchni si, vyspi sa a užívaj si uzlík.

Kvôli niečomu si ten cisársky mala ... jednoducho nejde za každých okolností rodiť normálne ... ber to tak, že tým Tebe, dieťaťu zachránili život resp. niečomu predišli ... tiež som rodila cisárskym, dcéru mi doniesli po 12 hodinách ... je pravda, že hneď ako ma po narkóze preberali mi sestrička asi 5-krát povedala, že malá je v poriadku ... kojila som 5 týždňov, bolo to 5 týždňov trápenia pre mňa aj pre dcéru ... vyrástla na UM ... a necítim žiadne výčitky svedomia, vlastne som sa tým nikdy ani nezaoberala ... načo ... všetko bolo tak, ako malo byť.

Ale no!

Tvoje dieta drzal v ruke niekto, kto ho s laskou a opaterou vybral z tvojho lona, uistil sa, ze je male v poriadku.

Ja mam po akutnom cisarskom takmer pol roka a dnes som si povedala "jej, nas prvy den matiek" a muz nas cvakol do albumu.
Kojim, ale v porodnici som mala pocit, ze si o mne myslia, ze som uplne neschopna a nikdy nas nepustia domov.

Pozri na male do postielky, pozri ako sladko spi a tes sa na jeho usmev primpohlade na teba, ked sa zobudi 🥰

Ach jaj...no to su asi hormóny,ktore tebou lomcuju ešte..
Co by si robila na mojom meste? Akútny cisársky v 35 týždni.16 hodin som ležala po ,na JIS.Moje dieťatko šupli hned do inkubátora a videla som ho prvýkrát po troch dňoch.Od pôrodu je na Nutrilone a Sunare.Dojcit sa mi nepodarilo.Som preto horšia matka?Tebe doniesli dieťa po 6 hodinách,co je úžasné v porovnaní so mnou, či inými ženami.Tes sa zo svojho bábätka a hlavu hore ❤️😍Ved budes pri nom predsa celý život.🥰

Prosím ťa pekne, nebuď patetická a buď rada, že máš dieťa živé a zdravé. Že nezomrelo pri pôrode, že ty si v poriadku. Sústreď sa na dôležité veci a nie na to ako sa dieťa narodilo. Fakt riešiš blbosti v štýle "nemám problém? Vyrobím si problém". Kašli na to ako sa narodilo, ale teš sa, že je tu a že môžeš byť dnes, na deň matiek, oslávenkyňa aj ty.

Tak porovnaj si drzanie tesne po porode alebo kratku starostlivost na novorodeneckom s dozivotnym materstvom. To sa snad ani neda vymenovat, co vsetko budes prenho robit a znamenat ty. Ja som sa narodila cisarskym a nemam ziadnu vazbu k sestre, ktora ma ako prva drzala. Ani na to nikdy nemyslim, kto ma drzal ako prvy. Zato na mamu myslim denno denne. Moj syn sa tiez narodil cisarskym. Vobec som to neriesila a ani ma len nenapadlo, ze by som preto bola horsia mama. V mojich ociach je porod len zlomok materstva oproti vsetkemu, co sa deje potom.
Ale chapem, ze si si to predstavovala inac a asi mas pocit, ze hned prvy krok bol slapnutie vedla. Ja som tiez trpela vycitkami ohladom niektorych veci v mojom materstve. Porod to nebol, ale zase ine veci. Pomohlo mi nesustredovat sa na jednotlivosti a veci, ktore nevysli podla mojich predstav a vnimat seba a svoje materstvo ako celok. Ktory nie je dokonaly, ma svoje zadrhele, ale je fungujuci, a celkom uspesne fungujuci. Najhorsie je ziadat od seba tu dokonalost a pocit, ze ak nevyjde uplne vsetko, tak je to cele zle.

Tak ja neviem, mam 3 sc za sebou, a stale ked maleho vybrali a vysetrili, tak mi ho aspon ukazali, pri 2.som mala prilozenie maleho k prsniku, ale to len olizal a brali prec.
Ani pri riadnom porode ho prva v rukach nemas, zbytocne toto velmi prezivas.
Ja som stale 24h lezala na pooperacke, dieta som ani nevidela...az ked ma dali na normalnu izbu. To lezanie tych 24h bolo aj pre mna vzdy utrpenie...ale pre dieta matka zvladne a obetuje vsetko.
Nie vzdy veci vyjdu ako chceme, ja som z 1.sc bola sokovana, lebo som ratala s prir.porodom...ale rozhodli inak a len od sr.som sa nahodou dozvedela.
Casom vsetko zle, co si v nemocke zazila, prejde, ver mi, mam to zazite.

Urcite si skvelou mamou tvojeho drobca. To vobec nezalezi od sposobu akym sa narodil ani od toho, ci si ho dojcila. A to ti pisem ako matka troch pubertiacok ktore sa narodili cisarskym. Mame napriek tomu super vztah a obcas si robime srandu ze vzhladom k tomu, ze som ich videla tiez az po 6 hodinach po porode, tak na den matiek budu gratulovat nocnemu stoliku lebo s nim mali bonding namiesto mna.

Ahoj 🙂 myslím, že je nás viac, ktoré sme toto zažívali. Och.. keby som mohla, vystískam ťa.
Ja som svoje prvé dieťa držala prvýkrát po piatich DŇOCH. Pôrod sa zmenil na sekciu v priebehu sekúnd. Mňa uspali a dcérku previezli do i je nemocnice v inom meste. Teraz bude mať päť rokov. A vieš čo? Som o dve sekcie ďalej a ten pocit zlyhania pomaly vyprcháva.
Raz bude dobre. Ešte je to čerstvé. Daj si čas vstrebať to 🙂
Určite si čakala od pôrodu niečo iné - normálne, prirodzené. Niečo, čo si musíš vybojovať a na konci príde vytúžené bábo, bonding.. no proste ☺️😌
A nestalo sa.
Takže chápem, rozumiem. ❤️

Máš právo na svoje emócie, hoci sa niekomu zdajú prehnané. Sústreď sa ale na všetko pekné, čo si s bábatkom už zažila a čo Vás ešte čaká. Že nedojčíš, z Teba horšiu matku v žiadnom prípade nerobí a to Ti úprimne vravím ako matka, ktorá má odkojených cca 7 rokov. Nikdy som sa necítila len kvôli dojčeniu nejako špeciálne. Hlavu hore, všetko krásne je pred Vami.

Mysli na to co máš a nie na hovadiny. Ja som tiež po sekcii absolut všetko zlé úplne vytesnila a venovala sa babu nsj urobíš bud rada, že tak

Rodila som 2x cisarskym na Kramaroch, 2x mi prinesli babo az po 24hod. Prvych 24h som lezala na JIS a az potom nas uplne postavili na nohy a prelozili na oddelenie. Ten dalsi den, nam nosili vsetkym, nie len mne, deti len na kojenie. Po cisarskom su tie pohyby predsa len take ubolene a maju to tak zauzivane aj z bezpecnostneho hladiska. Potom som uz mala synov pri sebe (rozdiel 5 rokov, ale postupovali rovnako). Mne sa sice kojit podarilo pri oboch. Ale rozumiem, ze ta trapi, ze si nemohla kojit, oni niekedy sa to asi naozaj neda ovplynit. Mrzi ma , ako sa citis.

Dala by som cokolvek za taketo ,,problemy"
Nemas depku, vyrob si ju...

To nemyslis vazne zena. To fakt sa kvoli takejto vveci trapis????
Tiez som mala cisarsky, maleho mi ukazali a dali k hlave chvilocku po tom ako sa narodil a potom mi ho priniesli az po 6 hodinach. Moj muz tam so mnou ani nebol… tiez bolo v ten den plno a vela porodov.
No taketo myslienky ma v zivote nenapadli-ze ho drzala cudzia zena prva🤦‍♀️🤦‍♀️ A zly pristup?? No co uz, ja som mala prve dva dni mile sestricky, dalsie dva sa vystriedali neprijemne sestricky, ale teda traumu z toho nemam. Ludia su vselijaki.
Nehnevaj sa ale podla mna riesis a trapis sa za uplne zbytocnosti. Aka trauma prosim Ťa???? Ved mas zdrave dieta!!! Nie je to najdolezitejsie? A budes s nim cely zivot, co tam po 6 hodinach, co si s nim nebola.
Uplne vyhod tieto hluposti z hlavy.

Zas neidealizujme si porody. Nie kazdy porod je taky, ze hned ako vytiahnu dieta, prilozia ho vysmiatej mamicke na hrud. Skor by som povedala, ze takychto porodov s hladuckym priebehom je menej nez tych, kde je potrebna pomoc matke alebo dietatu.
Ja som sice rodila prirodzene, v nemocnici, kde su silne za prirodzenost a kladie sa tu vysoky doraz na pomoc po porode a podporu laktacii (nie na Slovensku) a aj tak neslo vsetko hladko. A tiez som nebola prva, ktora drzala dieta. Tiez som dostala dieta k sebe neskor, pretoze sme mali komplikacie obaja. Ale som rada, ze sme obaja v poriadku.
Nevyrabaj si problemy tam, kde nie su. Ja chapem, lomcuju tebou hormony, ale toto vazne nie je dovod na to, aby si sa trapila. Ani kojenie nie je dovod k trapeniu. Nie si o nic horsia matka, ak nekojis.

Ani pri spontánnom porode by si prvá nedržala dieťa. Vždy (pokial sa nestane, že zázrakom rodíš sama) dieťa drží najprv pôrodník a potom ho podáva matke na hrudník. Takže takéto hlúposti si vyhoď z hlavy a sústreď sa na to, že máš zdravé dieťa. Nevyrábaj problém tam, kde nie je.

Och tento prepac priblbly nazor ze ked sa dieta narodi cisarskym rezom ide o nieco menejcenne a nerata sa to ako krasny prirodzeny porod. Pre nieco si ten cisarsky mala, tak si nevytvaraj pocit menejcennej matky. Ja som mala prvy prirodzeny, ale bohuzial s komplikaciami a nakoniec syna vytahovali kliestami. Druhy som mala cisarsky a vdaka bohu zan. Podstatne je ze dieta sa narodilo zdrave. A to ze sa ho dotkla ina zena zahod za hlavu taketo malichernosti prosim ta. Dolezite je ako dieta bude v tvojej pritomnosti, ci uz kojene alebo na umelom mliecku. Bude citit tvoju lasku a nehu, to je podstatne.

Moje pocity po cisárskom sa aj rok a pol po pôrode stále občas vracajú, ale poteším ťa, je to čoraz menej. Čiže čas lieči ❤️ veľmi pomáha si uvedomiť, že to nie je tvoja chyba a už sa stalo, že ste obaja zdraví a jednoducho už s tým nič nespravíš a časom to bude menej intenzívne. Ja som nemusela mat cisársky, všetko totiž prebiehalo veľmi pekne, avšak doktor čo nastúpil do služby si na pôrod koncom panvovym netrúfal a presviedčal ma na cisársky. Veľmi ma to mrzí aj teraz, pretože všetko prebiehalo naozaj ideálne, druhý pôrod, malá váha dieťaťa a dievčatko, dobrá poloha kp atď atď, otvorená už na 6 cm. Samozrejme, že som rátala s tým, že môže prísť aj cisársky, aj s tým, že pri takomto pôrode musí byť aj Dr skúsený, ale nikto ma nepripravil na pocity po SC, na tie neskutočne bolesti a celu noc sama na jiske,dieťa niekde preč, na tie týždne bolesti a neschopnosť si dieťa chytiť a priložiť. Plakala som že si malú nemôžem dať ani na hruď alebo položiť vedľa seba na posteľ, keďže som sama mala problém si vôbec ľahnúť, na odsávanie som sa úplne vykašlala lebo som jednoducho nevládala a tak malá skončila na umelom..... A v týchto bolestiach ešte počúvať iných doktorov, ktorí hovoria aká škoda, že to doktor neskusil aspoň, lebo ozaj bolo všetko ideálne...

@gabika128 dievcata, neprezivate to niektore prilis??? Co porod sekciou je nieco menej??? Ak treba, tak treba, no a co ze doktor si netrufal, bola by si spokojnejsia, keby nastanu pri normalnom porode nejake komplikacie? Asi doktor vedel co robi..
Tiez som tak rodila, neviem co to je jedina kontrakcia, a teda aby som pocas noci plakala za svojim dietatom, ktore sa narodilo zdrave-co viac si priat-a budem s nim potom uz stale???
Fakt nerozumiem zeny, preco si vyvolavate zbytocne trapenia a vycitky fakt pre nic🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️

Porodila si, dieťatko máš pri sebe, verím ze zdravé a milované. Ak si myslíš, že prirodzeny pôrod je malina a ze žena plná síl si hned prvá chytí vlastne dieťatko, tak nie, aj to musí podržať niekto, pri kom sa narodí a podať jej ho. Bud rada, že si doma, aj s bábätkom. Dúfam, že v realite si v pohode zmýšľajúca dospelá žena a matka, a ze tento príspevok je len dôsledok hormónov po pôrode.

@zenulkaaa tak ja si nemyslím, že niečo príliš prežívam, len tie hormóny vtedy, bolesť, dieťa samé, otrasný prístup lekára, ktorý mi nič nevysvetlil, sestričky na jiske, že čo vzdycham v noci atď... Mala som už za sebou jeden pôrod a naozaj som po tej sekcii bola proste dokatovaná, dostala som zápal dutín, lebo ani odkašlať,ani nos vyfukať, na päte sa mi spravil obrovský pľuzgier, lebo som tlačila pätami od bolesti do matraca, ktorý aj zahnisal a liečila som ho 2 mesiace. Do toho hneď zápal pŕs lebo sa nalievali a mlieko sa nedalo ani odsať ani od strieľať. Migréna po anesteze taká, že som myslela že mi praskne hlava....Proste to bolo pre mňa náročné. Prvý pôrod bol tiež náročný a tiež na niektoré veci nespomínam dobre a nie sú to práve kontrakcie, ale zase prístup sestričiek, blbé poznámky atď... Žena je počas pôrodu veľmi zraniteľná a keď jej ešte niekto takto nakladá, do toho má bolesti, bojí sa o dieťa, nikto jej nedáva informácie...

Bonding sa da dohnat aj po porode, dokonca aj 3 mesiace po porode. 🙂
Je mi luto, ze mas traumu z pristupu v porodnici.
Ak bola sekcia neplanovana, verim, ze to moze psychiku potrapit, obzvlast ked dieta nedostanes hned, neinformuju ta… bohuzial, niekedy je to tak, ak mas problem sa s tym vyrovnat, vyhladaj odbornika alebo nejaku podpornu zensku skupinu.
Co sa tyka laktacnych v porodnici, predpokladam, ze to boli len normalne sestricky, ziadna laktacna by ti nepovedala, ze s takymi prsiami dojcit nebudes… skoda, ze si si nezavolala sukromnu laktacnu domov, ale nic to, dojcenie nie je jediny prejav materinskej lasky. 🙏 Uprimne, ja svoju sekciu neprezivam nijako negativne, sama som sa po niekolkych hodinach rozhodla, ze chcem radsej sekciu, nemala som bonding, ani dieta hned pri sebe, hoci som to tak mala v plane a nakoniec uplne zbytocne som nemohla (pretoze ma chceli napojit na monitor, ktory nakoniec vibec nefungoval, takze som napojena nebola). Tiez si obcas spomeniem na to, ake je to nefer, ze sme zbytocne boli separovane, lebo kolegyna zo sestonedelia to tak “chcela”. Ale potom sa pozriem na to dieta co ma miluje najviac na svete a ktore ja milujem najviac na celom svete a poviem si, ze kaslat na to, nic horsie nez jedna noc bez seba sa nestalo, nijako to nas vztah nenastrbilo a teraz uz viem, ze nabuduce si to zariadim inak.
Nie si o nic horsia matka ani ina matka ako ta co porodila vaginalne a drzala dieta od prvej minuty cele dve hodiny… na tom, co bolo uz nezmenis nic, ale na tom, co bude, vies zmenit vsetko. Neverim, ze dieta ti niekedy bude vycitat, ako si ho porodila alebo ze si ho prve hodiny zivota nevidela, vsetku lasku a nehu mu mozes davat teraz a navzdy, a to aj popri tom ako ho krmis z flase. Si najlepsia mama pre svoje dieta a cim skor sa prestanes trapit tym, co bolo a co nedokazes zmenit, tym skor pren budes moct byt este lepsia 😌

Ja som mala podobne. Ber to prostě tak, že ste obaja zdraví, to je najdôležitejšie. A je vel zlých prípadov... Skús byť radšej vďačná