Ahojte, som prvorodička a s mojim priateľom sa nejako nevieme dohodnúť, či bude alebo nebude pôrode - respektíve obaja si na to nevieme utvoriť nejaký jasný názor. Skôr sa prikláňame k tomu, že nie. Moja otázka znie - ak muž nebol pri pôrode, neľutovali ste to? Ja sa nebojím toho, že nebudem mať pri sebe oporu, už viackrát som si potvrdila, že bolesť a stres zvládam lepšie sama a nie keď ma niekto “ľutuje”, skôr mi ide o ten kontakt otec-dieťa v prvých minútach/hodinách. Chcela by som, aby malého videl čo najskôr po narodení, aby sme to prežili spolu, ale zároveň tuším, že samotný pôrod by bol pre chlapa traumatizujúci a mňa by skôr len rozrušovala prítomnosť niekoho, keď viem, že to musím zvládnuť sama, keďže on tú bolesť nebude prežívať za mňa… a keby aj nebol pri samotnom pôrode, máte skúsenosti s tým ako skoro ho k vám pustili? Že napríklad už po samotnom vytlačení pri tých dvoch hodinkách s bábätkom na sále že by mohol byť s nami? Mali ste to niekto tak? Ďakujem za skúsenosti ☺️
Pokial vyslovene nechce on sam, za mna urcite nie. Myslím pri samotnom porode uz, nie predtým. Vsak nemusi to vidieť ani počuť a pokial sa niečo skomplikuje uz vobec. Môj gynekolog mi povedal ze viac krát nevedeli ci prv kriesit chlapa co odpadol alebo sa venovať zene a bábätku. Nikdy nevieš ako porod dopadne. Vsak potom za tebou a malym pride, neboj 😁👌
Ked uz osobu potrebuješ pri sebe, volila by som mamu, sestru, kamošku... tatino nech pekne čaká za dverami a vidi ta (relativne) usmiatu a spokojnu aj s malym v náručí 🤗🤗🤗
Ja by som nechcela. Moja suseda hrozne chcela aby jej pristeľ bol pri pôrode a potom povedala že ešte že tam nebol že je za to vďačná.😀 a hovori sa že ked chlap vidi pôrod zvykne sa mu zhnusiť žena v posteli. Ale čo je na tom pravdy neviem.😃
Môj muž bol pri oboch. Ja som si tiež nebola istá, či ho tam chcem, skôr som inklinovala k nie než áno, ale on v tom mal jasno, tak sme sa nakoniec dohodli, že áno. A neľutujem. Ani ma nedržal za ruku a nefnukal so mnou, ani ma nelutoval (ma silný pud sebazáchovy), proste tam bol a bolo to fajn. A tie hlúposti, ako chlap odpadne a žena sa mu zhnusila bla, bla, bla.... Zo sú tak zvasty na úrovni správania sa istych menšín, kde žena zdrhne z pôrodnice, aby si chlap nevrzol inde. Normálny chlap nie je hormonálne riadený jednobunkovec, čo verí, že deti prichádzajú na ružovom oblaciku alebo ich nosí doktor v taške. A debilovi sa rovnako "znusi" žena, ktorá pribrala, koji, menstruuje alebo nezdiela jeho nadšenie nad xxxl ceckami na youporn. S tým by som si starosti fakt nerobila. Vidieť svoje dieťa narodiť sa, byť pri tom, drvivú väčšinu chlapov nadchne. Výnimky sa samozrejme nájdu, ale väčšina dôvodov sú naozaj len predsudky.
Ja som bola ako ty, ze som nepotrebovala muza ako oporu ale on chcel a som rada ze mal moznost to zazit. Jednak ten prvy kontakt s babatkom ale aj celkove mal moznost zazit nieco jedinecne. Takato prilezitost neprichadza casto, ze by to mohol neskor zmenit. Ved ludia mju castokrat len jedno dieta.
Ak je to tebe viac menej jedno, nech sa rozhodne on sam.
Ak žena dlho trpí kontrakciami, tak možno ocení, keď ju partner povzbudzuje, masíruje ju, dáva jej vodu, ovieva ju atď.
Ja som mala šťastie na dva extra rýchle pôrody. Pri prvom bol manžel, ktorého som pri najväčšej bolesti a samotnom tlačení vôbec nevnímala. Sústredila som sa na inštrukcie sestričiek a doktorov. Pri druhom pôrode byť manžel nemohol kvôli korona opatreniam (pôrodnica Dunajská Streda). Počkal na chodbe, syna videl až pri prevoze na novorodenecké. Nakoniec sme obaja zhodnotili, že takýto postup bol najlepší: aspoň ma nevidel trpieť a ja som sa mohla sústrediť na seba a na bábätko.
Jediné, čo môže tvojho partnera mrzieť je, že si bábätko nemôže podržať po jeho narodení a uvidí ho, až keď ťa prepustia z pôrodnice.
Mna nikdy ani nenapadlo zeby tam mal byt aby to menej bolelo alebo zeby ma lutoval, Ja som realista chlap sa do toho tak nevciti a ty zas nebudes vrieskat ako vo filmoch. Moj bol pri vsetkych 3 porodoch. Hoci najprv pri prvom nechcel no zmenil nazor kym doslo k porodu . Povedal si ze tam bude ako Moj ochranca davat pozor nech su zdravotnici dobri 😁mal svoju funkcou nosil mi vodu aby som neotravovala sestricky .. prvy porod bol 37h kontrakcii. Ono to trochu pomoze muzovi viac pochopit Ze ten porod nie je len tak jednoducha zalezitost a ze Ta zena mà v 6nedeli narok venovat sa Hlavne babatku a byt v psychickej pohode. Druhy porod bol v 18ttt cely cas som preplakala. On ma nelutoval neznizil moju bolest len mi obcas zovrel ruku a ticha pritomnost mi bola utechou ze je somnou v tom najhorsom. Pri prvom porode ked sa narodila dcerka leskli sa mu oci dojatim a cela jeho tvar mala ten priblbli zalubeni vyraz ako ked sme spolu zacinali randit. Videl ako ju vytiahli polozili mi ju na brucho a ako sa ona sama vysplhala k prsniku. Keby to nevidel tak neuveri. Treti x ked sa narodil syn tak uz bol profik a prve plienky kakacky prebalil on. Nijak som sa mu neznechutila je rad ze tam bol. Za mna kto bol pri plodeni by nemal mat problem byt aj pri porode. 😉je to jedinecna skusenost.( ale ak si z tych uzkoprsich co si pri vedomi koli chlapovi ani neprdnu tak radsej ho tam nemaj 😆)
Môj manžel pri prvom nebol, lebo ho nechceli pustiť z roboty, tak nestihol a pri 2. Bol takmer od začiatku, lebo sestrička ho poslala domov, že bude dlho čakať, ale po 3 hodinách sa vrátil, ja som rada, že tam bol, aj synčeka hneď videl, fotil. Traumu z pôrodu nemá žiadnu, ani som sa mu nezhnusila. Ak nechceš aby partner bol pri tebe, tak ho tam nemaj. Náhodou som rodila v ten istý deň s kamoškou, jej sa to podarilo skôr a nechcela mať manžela pri pôrode, tak to vyriešili tak, že on čakal na chodbe oblečený v zdravotnom kvôli hygiene a keď počul plač že dieťa von, tak ho hneď pustili k manželke a vec vybavena. Síce platil zato, že akokeby pri pôrode bol, keďže čakal na chodbe a hneď ho púšťali potom dnu. Aj ona spokojná aj on spokojný.
moj muz pri porode bol, a bol velkou oporou, humor, podat pohar vody, pomoct zo sprchy, drzat ma za ruku, a ten pocit ze je pri mne mi velmi pomohol. a nemam pocit zeby som sa mu znechutila, skor to nas vztah dost posilnilo
No,v prvom rade,by som pri pôrode chcela manžela.
Čo sa tvojej otázky tyka,urob ako cítite obaja.
Môj manžel od začiatku tehu chcel byť pri pôrodoch. Nakoniec nás delili dvere,lebo som musela na cisársky. no pamätám,ako sa statočne "nebál".
Ale videl staršieho skôr ako ja,celý čas bol pred pôrodom so mnou,po pôrode sa sám prepašoval ku mne najprv na sálu na chvíľu,potom ako má prenášali ešte na nejaké vyšetrenie a na JIS,v noci. No a keď som ja nemohla,tak chodil syna pozerať na novorodenecké on sám.
moj so mnou pri porode nebol, lebo to sam nechcel a ja som ho do toho nenutila, ked sa na to necitil. ale prisiel hned po porode a bol s nami tie 2 hodiny na porodnej sale po porode.
Bol a som najšťastnejšia. My sme nezažili žiadne že kontrakcie niekde na izbe ešte pred prevozom na box. Mala som rýchly pôrod rovno po príchode do nemocnice som išla na box na pásy a po 15min ho volali do vnútra že už idem rodiť. Bol opora hlavne keď ma dlhšie sili, držal malého lebo ja som zaryvala nechty do sedadla od bolesti 🙈 nestihli mi dať epiduralku ani nic. Pôrod bol celkom ľahký ale mala som vnútorné menšie poranenie nakoľko malý išiel najprv ruka potom hlava.
Pri prvom pôrode som bola sama a pri druhom som mala muža. Určite bol lepší pôrod ten kde som mala muža, na 100 percent. On doteraz na to s láskou spomína ako videl malého v jeho prvých sekundách, aký to je zázrak a obdivuje ma co som dokázala 🙈🤭😅 a v sexe sa vôbec nič nezmenilo ako tu niekto spomínal ze potom ma muž problém so sexom, u nás nebol ani najmenší problém.
Môj chlap bol pri troch mojich pôrodoch. Prvý bol strašný, druhý úžasný a tretí taký rýchly, že som skoro porodila v aute … takže zažil hocičo. On je extrémne cintľavý na také že krv, telesné tekutiny … jemu keď ponúkli prestrihnúť pupočnú šnúru, normálne sa poďakoval, že si neprosí 😂🤪. Vždy tam bol dobrovoľne, keby nechce, nenútila by som ho. Ani neodpadol, ani zle mu nebolo, ani som sa mu nezhnusila, práve naopak … bol užasnutý, fascinovaný a dojatý. Mňa môj chlap neľutoval, on so mnou iba bol, boli hodiny, keď si čítal, ja som si robila svoje (predýchavala, prechádzala …). Keď bolo treba, pomohol mi do sprchy, zo sprchy … Boli momenty, že som si ani neuvedomovala, že je tam, ale niekde v podvedomí som vedela, že tam je a stačilo, že som sa naňho kukla a v sekunde mi letel pomôcť. Mne to vedomie, že je so mnou niekto, na koho sa môžem hocikedy obrátiť, veľmi pomohlo. Je to iné, keď otvoríš oči a je tam človek len pre teba a keď zazvoníš na sestričku a čakáš. Chlap je tam leb pre teba, sestrička má na starosti toho oveľa viac.
Noo, moj muz najprv nechcel byt ale povedal, ze keď budem potrebovat, aby tam bol tak tam pre mna bude 😊 a tak aj bolo, potrebovala som aby tam bol pri mne a ma aspoň sem tam drzal za ruku 😁 nakoniec to vyslo tak, ze pei samotnom porode nemohol byt, lebo som musela ist po celom dni na akútny cisarsky ale hned ako to bolo možné ho zavolali sestričky ku malemu kde videl jeho vazenie a mohol si ho podržať na rukách a mna potom uz na izbe drzat za ruku 🧡 😊
Vo väčšine pôrodníc nie je problém že pustia až po pôrode. Ak si zaplatíš ako keby pri pôrode bol ale pustia ho proste až neskôr. Často sa stáva že to otec nestihne a vtedy tiež pustia proste vtedy keď príde. Napriek tomu zvaz či ho nechceš mať pri sebe aj v prvej dobe pôrodnej. Pre mňa bolo super to že som nebola sama, počítal mi kontrakcie, podal vodu, hlavne tam bol a ja som sa sústredila na pôrod a nie na to že či nájdem na chodbe sestričku keď ju budem potrebovať.
u nas v BA porodnici su navstevy zakazane, takze bud je ockovany partner pri porode alebo si dieta vidi, ked ho ide vyzdvihnut z porodnice 🤷♀️ kazdopadne moj manzel pri porode bol a bolo to to najlepsie rozhodnutie (tiez som povodne zvazovala, ze nie) a to on teda kadeco videl a porod som mala katastrofalny - vobec to pre neho nebol traumatizujucii zazitok, naopak, bol rad, ze videl a vedel, co som si prezila a po navrate z porodnice, ked som nemohla sediet, chodit mi bol velkou oporou a "na rukach by ma nosil" a pre mna to nebolo o tom, ze ma so mnou zvladat bolest alebo ju prezivat za mna - jednak pri vacsine porodov to aj celkom dlho trva, takze sme nejako stravili cas, pomahal mi do/zo sprchy, chodit, skakat na lopte...podaval vodu, povzbudzoval ma (co v tej chvili dobre padlo, akokolvek sa tvarime, ze sme "hrdinky") a ta chvila, ked prestrihol snuru a potom mu dali maleho na ruky (po merani) je pre neho na nezaplatenie a viac dojaty ako po porode snad nikdy nebol
@ninusa221 moj nazor je, ze "hovori sa" to je presne to, co je na tom pravdy - uplna hlupost, pri standardnom porode chlap nic hnusne ani odpudive nevidi, lebo stoji/sedi pri hlave, ja som mala otrasny porod, muz videl kadeco, kedze so mnou nacvicovali postavte sa, na bok, na styri...a malemu museli napokon pomoct extraktorom a moj manzel ziadnu traumu nema, naopak, aspon vie, ze to nie je ako vo filmoch, kde bud reve jak najata alebo si kychne a porodila 🤷♀️ dolezite je, aby tam bol, lebo chcel - nie lebo chcela "ona" a myslim, ze vtedy to vacsina normalnych chlapov lavou zadnou zvladne
pre vyrovnaneho, zreleho chlapa nema preco byt porod traumatizujuci, ci sex. zivot ovplyvnujuci zazitok.
Moj bol pri porode, tak nejako automaticky.. 🙂
ja som ho nepotrebovala v zmysle, aby sa mi nejako venoval, v podstate som ho nechcela ani tesne vedla seba, ale myslienka, ze tam je v miestnosti so mnou, "keby cosi", ma upokojovala. Po porode bol s nami cely den, dieta ako prvy prebaloval on, kym som bola v sprche, "dozeral" na mna s babom v naruci..
On bol nadseny, kazdemu vykladal, aky to bol silne emocny zazitok a ako je na mna hrdy..
ale ak to ty takto necitis, tak to nehrot.. nie je to povinnost, partnera pri porode mat.. 🙂
Ja som to tak mala. Ale v case tesne predtym, ako zacala dalsia vlna korony a opat zrusili navstevy. Manzel prisiel na navstevu, chytila som kontrakcie silne. Tak ho so mnou pustili na stonaren. Ale teda nikoho ineho som tam nemala. Normalne pustali az neskor. Bol so mnou cely cas. A som za to nesmierne vdacna. Masiroval mi chrbat, pomáhal. Pri samotnom tlaceni nebol. Ale ani som to nevnimala. No hned ako sa maly narodil, dali mu plast a isiel za mnou na salu. Dovtedy cakal hned za dverami. A bol s nami cele dve hodiny.
Nás dvoch pôrod neuveriteľne spojil. Môj manžel bol úžasný. 😍
Mam za sebou tri pôrody, všetky bez manžela a neľutujem. Toto podľa mňa nebol pohľad vhodný pre môjho muža. Nechcela som, aby ma videl takto, celu spotenu, ubolenu a krvavú. A tiež som taka, ze svoju bolesť si lepšie znasam sama,manzel je mi oporou, odkedy sme spolu, ale pri pôrode som ho vyslovene nechcela. S deťmi ma krásny vzťah, pri prvej dcérke bol hneď po pôrode, teda po dvoch hodinách. Tretí pôrod pred 5 týždňami a oteckov s negat. Testom u nás pustili k mamine po pôrode v podstate hned, ako chcel prísť. Držím palce, nech vám všetko dobre dopadne a nech ste zdravi ❤️🍀
Mna nikdy nenapadlo, ze by pri porode manzel nemal byt. Bol pri oboch a bol velkou oporou. Myslim, ze nie je na skodu, ked muz vidi, co porod vlastne znamena a ked ma moznost malinke hned vidiet a podrzat na rukach.
Určite áno, je to jedinečný zážitok.Mne by nejaké ofukovanie, hladkanie išlo na nervy🙂ja si také veci chcem prežiť sama, ale ten pocit, že tam bol, videl dieťa, vie čo si žena prežije je na nezaplatenie.
Na šťastie som mala dobrý a rýchly pôrod.A muž nič zle nevidel bol za hlavou sám povedal, že čakal horší zážitok a viac krvi.Za mňa niet o čom premýšľať a má tam byt je to puto a zážitok na ktorý nikdy nezabudnete
Pri prvom stihol už len šitie ale teraz pri druhom bol celý čas na sále pri mne ( na vzdycharen nemohol kvôli čakaniu na výsledky testov na covid ) a bola som za to nesmierne vďačná lebo mi nestihli dať klystír a bohužiaľ stalo sa pár nehôd s ktorými mi pomohol a dával mi vodu a studené obklady lebo sestrička tam bola len jedna a to stará škola utrpenia :D vďaka tomu viem že za každých okolností bude pri mne stáť a navyše sám videl aké národné to je a čo všetko to obnáša čo by podľa mňa mal každý jeden vidieť
Pri prvom pôrode manžel bol, aj som ho tam chcela, nevedela som, čo ma čaká.. Voda mi odtiekla v noci, to ho poslali domov, že ešte nič nebude, ráno som mu mala zavolať, nech príde... Bol na sále počas kontrakcií celý čas so mnou... kopa cudzích ľudí, bola som vďačná, že je tam, pomáhal mi, keď už prišlo k samotnému pôrodu, stál niekde úplne vzadu, lebo ja som mala z každej strany sestričku a keď sa dcérka narodila, tak hneď fotil a videla som aj, že je dojatý. Aj sa ho pýtali, či je v poriadku, a sa zahanbil, že plače.. 🙂 ❤ Druhý pôrod som bola už v nemocnici a volala som mu okolo polnoci, že už to na mňa prichádza, nech sa snaží nespať... Okolo 3 som mu volala, kde je.. Pôrod nestihol, prišiel až, keď som ležala s dcérkou na sále.. To ma fakt mrzí, lebo som sa tam v bolestiach zvíjala sama, bola tam len jedna sestrička, čo si ma skoro vôbec nevšímala... Takže vtedy som ho tam vážne potrebovala... Čo už.. Sám vravel, že nech to nie je medzi 3-4, lebo vtedy sa mu najlepšie spí a bum, jasné, že bolo... Ale teda vďačná som, že sa dostavil.. Nebyť jeho tak ma s vnútorným krvácaním zoberú na izbu a ktovie, čo by so mnou bolo.. Presvedčil sestričku, že niečo nie je v poriadku.. Tá, čo si ma nevšímala, mi neverila, vraj čo mi môže byť, keď som tam už dve hodiny ležala.. Nuž aj také sa stáva.. Teraz som prípad, čo si každý pamätá.. Mimochodom, prešívali ma dvakrát.. 🙈 No a tretí pôrod bol cisársky, takže to čakal na chodbe a potom ho dcérku zobrali pofotiť a podržať.. Ja som ho len videla, keď ma brali na jisku a potom až na druhý deň na izbe.. Takže za mňa manžel pri pôrode áno, ale nie nasilu, samozrejme...
napriklad moj muz si sam netrufal byt pri amotnom tlaceni - a ja som ani nenaliehala aby tam neodpadol :D pri prvom porode bol so mnou celu dobu pred - co bolo fajn nemala som nenake stavy ze neda sa to vydrzat, ale nosil mi vodu do sprchy a podaval osusku a podobne,,, a na tlacenie siel za dvere na chodbu a ked sa mala narodila ho zavolali dnu,,, druhy porod sa nestihalo takze to mal len odovzdal pri dverach na tlacenie a on musel cakat vonku an vysledok antigenu tich 15 minut ale aj tak by nechcel byt pri tlaceni :D a potom siel dnu ked mu vysiel negativny test za nejakych 10 minut na tie 2 hodky ako pri prvom porode ... za mna uplne v poho nam raz na predporodnom kurze hovorila ze nam bude jedno pri tom tlaceni ci tam kto stoji a teda zakazdym mi veru aj bolo jedno kto tam stoji a kto nie pri tom tlaceni :D
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Ja som bol pri pôrodoch oboch synov. Jeden v 1997 a druhý v 2003 roku. Neľutujem je to úžasné byt spolu. Hlavne na ten prvý si spomínam ako som sa rozplakal na pár sekund od dojatia a ako som sa zamiloval znova do mojej manželky. Ale ak ti je lepšie byt sama ale aby tam aj bol tak ti odporúčam urob to tak že bude s tebou počas bolesti ale k samotnému pôrodu nepojde. Počká vedľa v miestnosti kde si bola pred tým ako si šla na sál a potom príde privítať bábätko. Oh to bude pekné to vam zavidim.