Odpor k dieťatku - depresia

Určite to prejde,neboj sa.niekedy sa to stáva,dokonca omnoho castejsie akoby sa zdalo,len si to mnohé matky nepriznaju lebo sa za tie pocity hanbia.nie je to nič nenormálne,len s tvojím telom aj hlavou siju hormóny a cca do mesiaca sa to úplne upraví.ak by nie treba konzultovať so psychológom,ale to si už urobila.netreba to dusiť v sebe ale hovoriť o tom.najlepšie s partnerom,mamou,treba o tom hovoriť,lebo tí budú môcť pomôcť ked zas príde kríza.a hlavne veľa veľa veľa spí.to je na tieto poporodne depky najlepšie,precistuje to hlavu.spí vždy ked spi aj babo.a kúp si knihu "Spoveď sialenej matky". Jednak sa dobre pobavis a jednak zistiť ze s podobnymi pocitmi nie si zďaleka sama 🙂 držím palce 🙂

https://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/ako-sa-najrychlejsie-zbavim-depresie/

Je to normálne, po 3 týždňoch si unavená, aj to tehotenstvo dalo dosť zabrať. Skús si aj oddýchnuť od bábätka, keď spí, spi aj ty alebo si čítaj, pozerať tv, témy čo nesúvisia s bábom aspoň 2 hodiny denne. Najedz sa poriadne, aby si nebola hladná.

@timka91 sice az u psychiatra som nebola, ale po prvom porode som od toho nemala daleko. a hormony mi svitorili minimalne v sestonedeli po kazdom porode. nie si ziadna vynimka. mamou sa stavas postupne, porodom sa to zacina, dieta ta otoci o 180 stupnov, nie je to nic neobvykle, ked mas s celou situaciou chut prastit a utiect.
hlavne sa skoncentruj na to, aby si neublizila dietatu. lepsie revuce decko dat do postielky a ist na do druhej izby ukludnit, ako nim napr. v afekte zatriast a poskodit mu mozog.
postupne sa to aj uvas utrasie, mnozstvo zien ma depku po porode, takze hlavu hore a nepripustaj si tak problemy, ver tomu ze budes dobra mama a budes nou. aj so svojimi chybami. lebo kazda mama robi chyby 😉

Za to co sa s tebou deje ta ziadna normalna zena nebude odsudzovat. Kazda sme tym presli len niektore mozno menej intenzivne. Mna to viac chytilo pri prvom dietati. Ale ako tu baby napisali ozaj treba aj pomoc mamky.. Mne ta moja velmi pomohla. Vzdy ked sa dalo hzobrala maleho a zapojila do toho aj mojho otca ten takmer kazde poobedie po praci pochodoval vonku s kociarom a ja som si oddychla, dobila baterky... to ze si vyhladala lekara je fajn, ale urcite o tom hovor aj s niekym blizkym. Ze maleho velmi lubis je jasne, inak by si to neriesila a urcite by ta to netrapilo. Urcite si a budes skvela mama. 🙂

Ja vam móóóc dakujew za vasu podporu,nieje mi to jedno bo citala som ze jedna az od 3r mala vztah ,ja to maw len tak obcas

Mne osobne pomahal plac 🙂 Nic v sebe nedus,psrtner ta musi teraz podporit.Plakala som vela a striedala sa u mna euforia so strachom.Odznelo to ozaj az okolo toho 6.tyzdna po porode.Drz sa

vyckaj este par tyzdnov, potom sa ne tebe ten maly prcek zacne usmievat a sa zamilujes🙂 ja som depku nemala, ale veru ked som v prvych tyzdnoch nevedela, co skor, tak som si veru parkrat vravela, ze co sme to urobili - akoze to babatko, ze naco a kedy sa to zmeni - a ono sa to zmenilo🙂))))

ja som to mala tiez ale myslim ze len vo velmi malej podobe nastastie..ked sa mala narodila tak som sa s nou bala spavat lebo som mala rozne "halusky" ale postupneto preslo same..

@timka91 neboj sa. Aj ja som si tým prešla. Po pôrode som nezažila tie úžasné pocity nekonečnej lásky k svojmu dieťaťu ako to xy žien prežíva a ešte v pôrodnici ma chytila poriadna depka. Jedno s druhým to súvislo, nevedela som si zvyknúť, že zrazu je v našom živote niekto iný ako len my dvaja, bála som sa, že príchod malého do nášho života všetko obráti hore nohami a nebudem mať už na nič čas na čo som mala pred otehotnením. Bolo tu mňa tak zlé, že prvý týždeň po návrate z pôrodnice som spávala u maminy, ktorá sa starala o malého a ja som ho len kojila. Bola som šťastná keď spal, že ho nemám na očiach a nemusím sa o neho starať, vždy z príchodom večera na mňa depka doliehala ešte viac, neraz mi prebleslo hlavou, že som ani nemala mať dieťa, keď mu neviem dať lásku. Tieto pocity ma držali cca 2 mesiace. No s nástupom nejakého režimu u malého a toho, že som sa už ako tak dostávala do roly matky to postupne odchádzalo a dnes ho milujem nadovšetko na svete a strašne, strašne moc ľutujem, že som si neužívala tie jeho prvé momenty, dni, týždne jeho života. Nič mi to už nenahradí. Proste som sa s ním musela naučiť žit a prijať ho do svojho života. Preto sa neboj, prejde to, väčšina žien si tým prejde, len máloktorá si to dokáže priznať. Držím silno silno palce!!!

Dakujem vam za rady :*

@timka91 ahoj, naozaj je to pravda mnohe zienky tym prejdu, je to presne zapricinene tym ze po porode sa ti nemohli normalne nastartovat materske hormony .... najlepsie je dietatko si rozbalit, mat s nim kontakt koza na kozu dojcit ho spinkat s nim a vsetko sa spusti samo, priroda je mocna carodejnica 🙂

@timka91 Ak by to bolo velmi zle a chcela by si drobcovi ublizit, tak odid z miestnosti prec od neho.

@timka91 vobec sa tym netrap, ako baby hovoria, to sa upravi..ja som zasa mala strach zostat s dcekou prve tyzdne uplne osamote, ked vsetci odisli do prace, byvali sme v tej dobe este u mojich rodicov...mala som z toho paniku, ze s nou mam zostat sama..ze co ak sa nieco stane, co urobim...no bolo to strasne...ale preslo to a teraz mame velku slecnu a cakame druhe babulatko..dufam, ze s nim sa nebudem bat ostat sama 😅 .. drzim ti palce...urcite si skvela maminka 😉

ahoj, aj ja som mala depky, trvalo to dost dlho ... ale stale to bolo lepsie, hlavne treba chodit von, kocikovat, najst kamosky s detmi a hned je to lepsie 😉 a ak budes mat cas knizka Materska je total o poporodnej depresii...

@timka91 URCITE TO PREJDE, TAK AKO TU PISU OSTATNE MAMICKY 🙂 len v case 6to nedelia su hormony rozburene,telo sa dostava spat do normalu, s tym ma kazda prvorodicka skusenost.
LEN TOMU NEGATIVNEMU POCITU NETREBA PODLAHNUT.
Je dobre mat spravny a vyvazeny rezim strava a hlavne spanok. V spanku telo regeneruje. Neboj sa poziadat vasich o pomoc ked si potrebujes oddychnut. Oddych nenahradia ziadne lieky - tie len utlmuju nervovy system.
STALA SI SA MAMINKOU A TAK SA AJ AKO KAZDA PRVORODICKA STRETAVAS S NEPOZNANYM A UCIS SA S TYM ZIT - A TO SA DA 🙂 BYT POZITIVNY, POZERAT SA NA ZDRAVE A KRASNE BABATKO JE UZAS 🙂 🙂 🙂
A ked sa zacnes citit nie svoja - uvedomuj si ake dobre veci su okolo teba tvoja rodina,tvoje dietatko - ze ho milujes aj si nahlas povedz nech sa pocujes aby v mysli to zle bolo vytlacene dobrymi - pozitivnymi skutocnostami.

ja som tiez prezivala podobne ale pominulo to.URCITE TO ZVLADNES!!! BUD SILNA! 🙂

@timka91 vies co, to moze byt aj tou sekciou, je to predsa len neprirodzeny zasah do prirodzeneho procesu, skus sa s tym nejako vyrovnat, ak z toho nemas dobry pocit.

hlavu hore, mamou sa stavame postupne. Zial pre nas zeny je pritazujuce, ze chceme byt vo vsetkom hned a zaraz skvele.
Tehotenstvo mnohe z nas riadne vytrapi, posledny mesiac sa uz ledva nesieme, ale my musime mat vse perfektne pripravene na prichod dietatka. Potom pride porod - bolesti,stres, citove a fyz. vypatie, ale my sme hned potom stresovane ci a kedy pride k laktacii, ci sme schopne ´uzivit´ nase male. Odtrpime si cca tyzden skusenosti so slov. zdravotnictvom - casto chabe informovanie prvorodiciek o potrebach a prejavoch dietata a forme ako ho utisit,mu pomoct..sme ubolene, krvacame na najintimnejsich partiach, sme casto stresovane personalom kvoli vizitam,ktore pridu za hodiny, no my mame cakat a lezat rozkrocene a polonahe na stale cistych podlozkach, od kazdeho sa nam dostava ina rada ohladom dietata, ktora vzdy konci tym, ze treba zohladnit temperament dietata.No ak je dieta temperamentnejsie, je povazovane castejsie za problematicke, cim sa meni i pristup personalu. Ak uz k tomu len tak narychlo pripocitam este vsetky tie dobre mienene rady a otazky z okruhu rodiny (mas dostatok mlieka?, mas ho pridlho na prsniku!, akoto ze nespi? to stale tak place? mala by si jest homeopatika na laktozu radila suseda!, davaj jej pred kazdym krmenim tieto kvapky! etc.) .... NO SKRATKA A JASNE - UZ AJ MIMO HORMONALNYCH VYKYVOV SI MNOHE Z NAS PREJDU DOSLOVA OCISTCOM A TAK SA NIET CO DIVIT, ZE NA NAS PRIDU I MYSLIENKY AKE POPISUJES. Mne pomohli 3 veci, ktore som si uvedomila este pred porodom:
1, citala som, ze dieta je najvacsi egoista a je tomu tak. Ved ono inak ani nevie este fungovat.
2, slov. zdravotnictvo je tam kde je, sestry toho maju casto vela a su nedocenene. Prednastavila som sa na to, kazde pozitivum ma preto milo prekvapilo.
3, moje dieta je uz takpovediac mini-osobnost, spozname sa, zacneme sa lubit a budeme si rozumiet - ale to bude chciet veeeela casu a najma mojej energie,trpezlivosti, kludu. Preto ako ti uz druhe radili - spi, relaxuj, vyjdi si kocikovat, objav nove cesty/kuty tvojho mesta, najedz sa do sytosti, daj si nieco na co mas chut, alebo sa zdravo stravuj, zavolaj kamaratom/rodine, poziadj ich o pomoc, kup si nieco pekne, pozri nejaku komediu, zacvic si lahko - UROB NIECO PRE DOBRY POCIT, PRE RADOST, SMEJ SA, SNIVAJ. Skus si napr. vymenovat aktivity s tvojim dietatom a momenty na ktore sa tesis.

A HLAVNE SA NEPOZERAJ NA PREKAZKY, INAK NEUVIDIS CIEL 🙂

prajem ti vsetko dobre a drzim palce

Predsa je to zodpovednost uz na cely zivot,a velmi sme chceli tak ma to mrzi tieto vykyvy :(

@timka91 Je to normalne, v pohode, a hlavne, su v tom este hormony!!! Neboj, vsetko zvladnes, ale potrebujes pomoc... Snaz sa presunut co najviac na partnera alebo blizku osobu, aby ti pomohli hlavne, ked babatko place, aby si nemala pocit, ze si s nim 24 hod vkuse... Trosku relaxuj, pozri si dobry film, potrebujes sa ukludnit... Mala som to pri oboch dcerkach a bez pomoci manzela a mojej mamky neviem neviem :( Sialena laska sa striedala so zufalstvom, ked som bola nevyspata, unavena, sama... :( ale da sa to zvladnut!!! Je to len prechodne 🙂

@timka91 ahoj, ja som mala presne to isté... Dokonca som k malému ani nič necítila. Ani lásku, ani nenávisť... Starala som sa oňho vzorne, ale len ako robot. A len som si stále nadávala, že som ešte nemala mať dieťa, a nič som ešte nezažila a už ani nikdy nezažijem a podobné nepravdivé čierne myšlienky. Došlo to až tak ďaleko, že som prestala spávať. To mal malý 3 mesiace. Potom som sa už spamätala, vravela som si, že budem so všetkým spokojná, len nech sa mi vráti spánok . A tak aj bolo. Keď mal malý 4 mesiace, upravil sa mi spánok (s pomocou liekov 😀, ale neužívala som ich dlho) a akosi prirodzene som začala malého ľúbiť ako nikoho na svete a zrazu som bola najšťastnejšia na svete, a aj stále som 🙂 Neboj určite to prejde...

@ewana to ako ja....este aj tie mesiace sedia...🙂

@zszudorova 🙂) milé 🙂 A tiež Ti je tak ľúto, že si si bábätko prvé mesiace vôbec neužívala? Mne hrozne. Teraz čakám druhé, tak to si dúfam užijem. DUFAM, že ma to zas nechytí :-///...

@ewana je mi to tiez luto...ale zaroven mam z toho stale traumu az tak,ze na druhe nemam ani len pomyslenie

@zszudorova aha, tak to mne trauma nezostala žiadna, našťastie...

Tak maly ma pomaly dva mesiace ,niekedy ho mam chut stiskat a inokedy dojdu namna myslienky ze som mohla pockat a pod. Ale babo sme chcely tazko si nanho zvykam :( dufam ze to prejde na nic ine sa neviem sustredit stale nadtym premyslam

Neboj,bude dobre musis mysliet len nato ake je nadherny a ako ho milujes je tu je Tvoj a sam sa na svet nepytal chcela si ho............

Ahoj timka, moje babo ma 3mesiace a tiez som po porode mala pocity ze akoby som k nemu nic necitila..pomaly sa to zlepsuje mam o mimi strach ale stale mam traumu cierne myslienky.. kazdy den sa mi vracaju spomienky ako tazko ho bolo priviest na svet a placem..snad to casom odide uplne.

Tak maly ma pomaly dva mesiace ,niekedy ho mam chut stiskat a inokedy dojdu namna myslienky ze som mohla pockat a pod. Ale babo sme chcely tazko si nanho zvykam :( dufam ze to prejde na nic ine sa neviem sustredit stale nadtym premyslam