Neviem sa zmieriť s tým ako prebehol môj pôrod

Neriešiť to a užívať si súčasnosť. Ja som rodila presne tak isto. Prvý pôrod v úplnej narkoze, čiže dieťa až niekedy na druhý deň poobede. Vôbec som ho nevidela. A druhy spinal a tiež mi ju iba ukázali a zobrali. K malej som sa dostala na druhý deň poobede. Mlieko sa rozbehlo až na 4 deň. Kojila som normálne. Malého 2,5 roka a malú 2 roky. Takže nemyslím, že to kojenie bolo kvôli tým okolnostiam, že si malé nemala pri sebe. A zober si, že po operácii si musíš naozaj oddýchnuť.

to ma veľmi mrzí 😢 v nejakej podobe sme to mali viaceré "nesplnené" ale ty si asi vychytala všetko možné ☹ napr. bonding na boxe som nemala ani ja lebo ma zašívali (manžel áno, ten malého držal celý čas) a hneď viezli na izbu lebo bolo treba uvoľniť box... ale zase malého mi na izbu doviezli hneď, ani ma sanitár nestihol prehodiť na posteľ a už hrkotala postielka s malým do izby 😀

kojením sa až tak netráp, už to máš určite odplakané, tak už nerieš a teš sa z dcérky 🙂 (PS: ja by som práveže uvítala keby mi malého na chvíľku zobrali aby som si oddýchla, no 8 hodín bez bábätka je príliš veľa ☹ )

zbytočne to riešiš a zožieraš sa.... možno druhý pôrod bude prebiehať podľa tvojich predstáv...

Nedávno som natrafila na takýto článok, nie so všetkým čo je tam napísané sa stotožňujem, ale vo veľa veciach mi to dalo iný pohľad na prežité...
https://monikasobekova.sk/trapi-vas-trauma-z-po...

@bajuss21 Ťažko sa mi to ako mame číta, nie to ešte žije ako vám, tiež si veľa vecí vyčítam, že som nebola priebojnejšia a to sa o tieto veci reálne odborne zaujímam. Žena po pôrode má dosť čo robiť so sebou a niekedy nenájde v sebe tú silu. Ak môžem odporučiť, určite sa z toho niekomu vyrozprávajte, skuste dať to zo seba von kým to nebude menej bolieť, skúsiť si odpustiť. Áno, tie prvé chvíle sú nenahraditeľné, ale dôležité je, ako sa vyvíja ten vzťah aj potom. Aj adoptivný rodič si dokáže vytvoriť vzťah k dieťaťu akoby bolo jeho a naopak. Vy ste mama a stále ten najdôležitejší človek pre malinku. Hlavu hore, doprajte si kopec lásky a odpustenia, bude to fajn 🙂

@bajuss21 ste zdravé? Ste!!! To je hlavné. Minulosť už nezmeníš. Nebude prvé ani posledné bábo na UM.
Mám kamošku čo takmer umrela. Skoncila na JIS bábätko začala dojčiť až potom čo bolo niekoľko týždňov na MU pomaličky to dala. Ale keby nie tak čo?
Obe deti som dojcila cca do 3 rokov. Ale poviem Ti keby som pri druhom mala to zažívať čo prvé mesiace pri prvom bez pardonu dávam UM.
Ja som dojčila a tiež sme si dlho budovali vzťah lebo to bolo mega náročné dieťa. Vydržala som lebo priberala, ale teda druhýkrát pri takých problémoch UM bez pardónu.
Druhá sa narodila tak rýchlo, že mimo nemocnice. Bola podchladená a kontrolovali ju teda po odvezení sanitkou som ju videla až po pár hodinách. A boli iné problémy, ale vzťah sme si vytvorili raz dva. A bola kľudné bábätko.
Užívaj si, že ste zdravé, všetko OK to je hlavné.
Veľa matiek si buduje vzťah k dieťatku postupne, nie si sama😉

treba sa tešiť zo zdravého dieťaťa.
ja som mala tiež cisárskym. o 2 v noci sa mi rozbehli kontrakcie a trvali do 15tej poobede, kedy nakoniec začali ustupovať. medzitým mi aj praskli vodu ale nepomohlo, neotvárala som sa. malému začali klesať odozvy. mala som 2 epidurálky, doteraz mám problém s chrbticou lebo prvú trafili až na tretí krát. na sále si pamätám ledva kyslíkovú masku nevedela som im ani odpovedať (predpokladám že to všetko kvôli epi) a keď mi ukázali malého pamätám sa že mi len padla hlava na stranu tak ho vzali preč. potom len útržky toho ako ma šili, prekladali na posteľ, potom kúsok chodby, o pár hodín si pamätám že som bola na izbe a bola mi príšerná zima. priviezli mi ho večer na pár minút a znovu som ho videla až na ďalší deň. žiadne priloženie, bonding, prisatie,.. to že ho dokrmovali som sa dozvedela až z prepúšťacej správy. bolo to jedna veľká katastrofa ale som rada že je zdravý aj keď problémov sme si užili dosť.

Pozri, prežili ste? Áno. Môžeš na tom niečo spatne zmeniť? Nie. Môžeš sa poučiť do buducna? Áno. Plus ak sa tým budeš stále zozierat, za pár rokov sa budeš zozierat tým, že si si prvý rok s dietatkom neuzila, lebo si ho stravila myslienkami na zbabrany pôrod.
Naozaj to v nemocnici nezvládli najlepsie, je mi to ľúto, ale načo sa tým trápiť.

@bajuss21 mala by si navštíviť psychológa trestas sa za niečo, za čo nemôžeš.

Bude sa ti oveľa lepšie žiť,ak nikdy v živote nebudeš plakať nad rozliatym mliekom,čas nevrátiš späť.Namiesto vytešovania sa zo zdravého dieťaťa bedákaš,lebo to nebolo podľa tvojich predstáv.Zbytočné a nezmyselné stresovanie sa.

To je bežný postup že len ukážu a potom donesú až o pár hodín na jisku
Mne môjho tiež nechceli dat hneď na izbu lebo mal selest a čakalo sa na doktorku ktorá posudzuje ci pustiť babo domou ta mala akurát dovolenku tak som si tiež poplakala preco baby majú deti na izbe a ja nie lebo v tedy sa o nich starajú a pozorujú sestričky na novorodeneckom tiež mi ho nosili na chvíľku na kojenie a hneď sa mi nerozbehlo ešte k tomu dostal na 4 deň zltacku tak ešte bol pod lampou ale tam som mohla ísť za nim si ho prikladať mne sa rozbehlo ale ja som aj skúšala odsavat takže možno aj to k tomu dopomohlo lebo som sa snažila nech aspoň trochu mliečka ma odomna

Ja som takto bola bez prvej dcérky...aj keď laktaciu sa mi podarilo zachrániť bol to boj 6 mesiacov klobúčiky štrajky bolesti atď...veľakrát som to chcela vzdať. Dnes uz má 5 rokov ja mám za sebou druhý pôrod kde som mala bábo úplne celý čas pri sebe. Môžem povedať že o prvorodenu sa akokeby viac bojím taký pocit proste neviem to vysvetliť, som taká uzkostlivejsia. Myslim, že to môže byť tyn štartom do života, ale prijala som to, že takto to malo byť tak sa ona narodila takýto mal byt začiatok jej života a nášho vzťahu, ktorý je jedinečny , iný ako s druhou dcérkou , ale o nič horší ❤️

Minulost nezmenis, bud rada, ze mas dieta v poriadku. Neplytvaj svoju energiu na rozpitvavanie minulosti, mala ju potrebuje ovela viac.

Ja teda neviem, asi som divná, tiež som rodila cisárskym, bola som v celkovej narkóze, porodila som o 9-tej ráno, dcéru mi doniesli až o 19-tej aj to len ukázať ... prikladala som až od nasledujúceho dňa ... kojila som nejakých 5-týždňov, mala som slabé mlieko, malá stále plakala, ja s ňou, prešla som na UM ... vôbec nemám výčitky svedomia ... všetko je tak, ako má byť, treba to prijať, treba sa s tým zmieriť.

@bajuss21 Materstvo je tak zlozita, narocna a dlhodoba vec, ze podla mna je nemozne zvladnut vsetko v ramci neho dokonale a este k tomu na prvy pokus. Myslim si, ze kazdej z nas v priebehu zivota dietata nieco z toho vsetkeho nevyjde. Zaroven si myslim, ze ludsky zivot je voci nedokonalostiam rodicov pomerne dost odolny. Kym bude tvoja dcera dospela, tak okolnosti porodu budu len jedna z miliona veci, ktorymi ju este ovplyvnis a staci, ak vyjde nejaka vacsia cast z toho. Kto sa z celeho srdca snazi a urobi svoje maximum, nemusi si nic vycitat. No a nad sklamanim si treba poplakat, s dcerou sa mozes o tom porozpravat - ked bude vacsia, tak sa bude dat poriadnejsie, teraz, ked je takato malicka, tak jej mozes proste povedat jednu vetu, ze ta to mrzi a ze si sa vzdy snazila a budes snazit dat jej co mozes. Ale myslim si, ze ona to aj sama citi.

@bajuss21 chapem ze ta to trápi ale je to vina sestričiek, ty si robila co si v danej chvíli mohla. Zbytočne sa teraz zozieras co mohlo byt inak ale nebolo. A neuraz sa ale podla mna to aj trochu prehanas, na druhý den ti ju dali. Tiež 8hod. po pôrode si ju mohla vidieť. V malej to nezanechalo žiadnu traumu, to by musela byt bez teba oveľa dlhšie. Co matky ktorych deti zostávaju týždne, mesiace v inkubatoroch a nemôžu sa ich ani dotknúť. Ste zdravé, spolu a to je hlavné, pozeraj do budúcna, nevracaj sa k tomu co bolo.

Tu vidim trosku chybu v tom, ze dnes je enormny tlak na zeny, ako MUSI byt vsetko uuuplne prirodzene ako MUSI byt bonding! Ako MUSIA kojit! A ked to tak nie je, su z nich zle matky. Nie.. neohanam sa tym ako rodili, kojili a starali sa nase maminy, ze namali ziaden bonding, nemali deti na izbach... je super, ze dnes sa to da, ak to situacia dovoluje.
Ja chapem aj tie sestricky, fakt toho maju niekedy vyse hlavy a ohodnotenie mizerne, u nas sestricky roznasali aj jedlo na izby... dobre, ze zachody nemuseli pucovat. Takze by som to nevnimala vzdy ako ich bezcitnost. Je ich tam par na cele oddelenie a casto sa nezastavia.
K bondingu... s dcerkou som mala, bolo to krasne. Kojenie, katastrofa, boj, bolest... rozbehla som to ale natrapili sme sa teda strasne. So syncekom som nemala bonding, za doobedie rodilo 14 zien! Na troch boxoch. Darmo jedna bude hulakat o prave na bonding, ked 4 ine maju preto rodit na chodbe. Porodila som a do 15 minut som bola na izbe. Synceka doviezli zhruba hodku po mne. Kojenie slo ako po masle. Prisal sa, pil kolko vladal a mlieka som mala pre pol oddelenia, aj bez bondingu. Lubim ho rovnako ako dcerku. Tu porodnicu proste nenafuknu a uz vobec za to nemozu sestricky ci lekari. Oni pracuju s tym co maju.
Aj to zatracovanie UM, preco? Ja som za kojenie a pri dcerke som si to fakt vydrela. Su ale pripady, ked to naozaj nefunguje. Tak prave v tychto pripadoch budme vdacne, ze existuje UM, ze mame co dat dietatku.

@bajuss21 stracas cas utapanim sa v niecom, s cim sa neda robit nic. Za dva roky budes plakat, ze miesto uzivania si malickeho babatka, si nariekala nad porodom, ktory nebol taky, ako v dnesnej dobe MUSI byt! Uzivaj si dcerku, zdravu, krasnu...

@bajuss21 ahoj, viem co prezivas, tiez som si tym presla.. porod som mala naplanovany od A po Z a nakoniec sa vsetko otocilo a musela ist sekcia.. 😭 kolko som sa naplakala...😭😭😭 az ma vzdy strasie ked si nato spomeniem aj slza vyjde 😭.. ale cas uz nevratime musime si babatko uzit a byt vdacne ze je zdrave a v poriadku... (keby clovek vedel ako to funguje v statnej porodnici radsej sestrim a rodim v sukromnej... len kde nato vziat peniaze.. 😭 obycajna zena nemoze ani dostojne porodit ako si chodia celebritky do sukromnich tam maju ozaj nadherne porody aj starostlivost a prave pre toto ich nenavidim!! kazda zena ma pravo porodit dvostojne!!!) 😭

Velmi si sa na to zamerala,pretoze si bola prílišne nadopovaná všelijakými príručkami a prevratnými poznatkami o tom, ako bude všetko nahovno, ak nespravíš všetko podľa najmodernejšej príručky.
Bondig hneď po pôrode, kojenie x rokov, laktačné, personál dal dieťatu dokonca UM (najvacsia katastrofa vesmiru).. Naplánovala si si pôrod podľa modernej laktačnej príručky a bol iný. Prestaň nad tým uvažovať a zožierať sa kvôli doslov hlúposti. Pôrod nie je svadba, ten nenaplánuješ, jednoducho príde, prežiješ to tam nejako a keď všetko ide dobre, o pár dní sa vraciaš domov s dieťaťom. A začína ti náročná úloha. Nie kojiť a nosiť do 18tky. Ale vychovať plnohodnotného člena spoločnosti, ktorý bude samostný, nestratí sa vo veľkom svete a ideálne prežije svoj život tak, aby naplnil svoj potenciál a bol súčasťou niečoho väčsieho, dôležitejšieho, ako jeho život sám o sebe. A to nestojí na tom, či sa na teba dieťa po narodení pricuclo a či si ho kojila. Pôrod bol pred 7 mesiacmi a ty nad tým stále rozmýšľaš. A kazíš si radosť z dcéry. Ak sa budeš pozerať dozadu, nikdy sa nikam nepohneš. Je čas peestať oplakávať nezmeniteľnú minulosť- ktorá navyše na tvojej dcére nezanechala žiadne následky. Je ziva, zdava, sikovna, predpokladam... Mne toto upriamovanie sa na pôrody a ich priebeh príde ako nejaký sektársky kult. Pôrod je normálny fyziologický úkon, matka každého človeka na tejto planéte za 7000 rokov našej existencie si ním prešla, netreba z toho robiť niečo nadprirodzené. A tvoje smerovanie je dopredu. Aby si svojou depresiou či úzkosťou neovlyvnila negatívne niečo iné u dieťaťa. Venuj sa mu tu a teraz, rozvíjaj ho tu a teraz a mysli do budúcna. Ísť vpred. V tomto živote existuje len cesta dopredu, cesta späť nevedie nikam. Pôrod trvá chvíľočku. Jedna kvapka v mori života. To, čo dáš svojmu dieťaťu ale nie je na pôrodnej sále. Formuješ jeho myslenie, dávaš mu základ pre vnímanie medziľudských vzťahov, pre vnímanie sveta, ukazuješ mu svetonázor, ktorý bude jeho východiskovým a časom sa na základe skúseností bude meniť, dávaš mu empirický aj emocionálny základ poznania a pochopenia života, jeho cyklu, jeho zmyslu atď.... A to sa nedeje na pôrodnej sále. To je beh na dlhú trať. A môžeš si byť istá, že jedlo je iba jedlo, je jedno či ide z prsníka či z fľaše a vzťah bude mať s tebou dieťa taký aký si ho vybuduješ. Je na tebe, na tvojom prístupe, či ťa bude obdivovať, rešpektovať, považovať za svoj vzor a svojho strážcu alebo ti bude skákať po hlave, manipulovať ťa, aby získalo všetko čo chce (aj čo nepotrebuje), v puberte od teba bude iba drankať peniaze, no v skutočnosti ťa nebude rešpektovať, bude ti klamať, snažiť sa ťa obísť pri svojich rozhodnutiach atď. TO sú aspekty rodičovstva, ktoré sa nenadobúdajú kojením alebo prisatím po pôrode. Každé dieťa miluje a dôveruje svojej matke, nech je akákoľvek. Tvojou úlohou je lásku a dôveru nielenže nestratiť, ale prehĺbiť. A to je to ťažké na rodičovstve. Hlavu hore a pohľad vpred. Čo sa stalo sa neodstane

@stela1996 prepac, ale musim....rodila si nebodaj v mastali pri prasatach, alebo na latrine? co bolo nedostojne? to, ze si musela ist sekciou? mali doktori radsej riskovat tvoj zivot a zivot dietata a nechat ta rodit prirodzene podla planu? ja toto nechapem, bohuzial naozaj nie.... pre mna bolo uz pocas tehotenstva jedine prvorade - aby sa mi narodilo zdrave dieta a aby som to zvladla v zdravi aj ja, ci by som rodila na sale, vo vytahu, na poli, alebo by ma museli uspat - nie vzdy a nie vsade si zena moze vybrat sposob porodu
a rodila som v statnej nemocnici, mozno zalezi od nemocnice, no nemala som ani chvilu pocit, ze by sa ku mne chovali nedostojne, chovali sa ku mne ako k cloveku (nedostojne sa castokrat chovaju zeny na verejnych diskusiach)

@bajuss21 podľa mňa svojej dcére najviac ubližuješ zbytočnými neopodstatnenými výčitkami a stresom, ktorý si vytváraš. Mne tiež malú nepriložili hneď po pôrode, brali ju rovno umyť, obliecť, zmerať, odvážiť, povinné vyšetrenia. Pre teba budem divná, ale mne to nechýbalo. Hoci som mala super ľahký pôrod, tak som bola nejak “mimo”, potrebovala som spracovať, že som to zvládla, čo sa stalo a neviem si predstaviť mať na sebe dieťa a ako ho držať alebo čo robiť. Kojila som 6 týždňov, vyslovene trápenie, posielam veľké ďakujem výrobcom UM. A vieš čo? Dcéra má 17 rokov a nič z toho nemá žiadny vplyv na náš vzťah ani na život ako taký. Tak si vyber, či sa chceš tešiť zo zdravej dcéry a užívať si materstvo alebo sa budeš ľutovať, že tvoj pôrod nebol ako z filmu.

@bajuss21 odporúčam zavinovaci rituál cerrada ❤️
Prešla si si ťažkým obdobím ku ktorému sa vraciaš. Kým to v sebe neuzavrieš tak sa ti to bude neustále vynárať. Tiež som nekojila z dôvodov a stresov ktoré nastali po pôrode, ale rozpisovať sa nejdem. Ja len ako tip keby si mala záujem 🙂 držím palce aby si tie pocity svojho zlyhania prekonala, pretože ty si zvíťazila.. Máš zdravú dcérku a ty jej môžeš dávať každý deň lásku 😊❤️

@bajuss21 zbytocne sa zozieras, bohuzial, cisársky rez je operácia, čiže tie sestričky to berú predpokladám ze treba ti dlhšiu dobu na odpočinok, ako po bežnom porode. Dojčenie nieje o tom ze ti ju neprilozili, mne syna priložili, hneď, bohužiaľ musela som ho dokrmovat plus od 4mesiaca plne na UM, dcéru som 14mesiacov plne kojila. Pre mňa je kojenie skôr o psychickej pohode, bohuzial pri synovi to nebolo ôk, tak to aj dopadlo. Verím že ťa to mrzí, ale nemá zmysel vracať sa k pôrodu, uz s tým nic neurobíš, a to či kojis alebo nie nerobí z teba ani lepšiu ani horšiu mamu. Napr. dcera dlho kojenia, a mala problémy s imunitou, syn nie, čiže som názoru že treba konať aby bolo spokojne babo nie siliť to. Určite už na to nespomínaj, mne vyvolávali 2porody 3dni, nechci vedieť co to bolo, ako som už mimo bola psychicky z toho, ale už to neriešim, a užívam si deti. O chvilu príde 3tie a viem ze pôrod zas nebude easy, ale nesustredim sa na to, lebo viem ze to je len,, chvíľa,, a keby sa mam zozeriat už som na lexaurine. Tak hlavu hore, užívaj si dcérku, a druhýkrát už budeš vedieť co ta čaká a podla toho sa ozvať, po prípade zmeniť pôrodnicu.drzim ti palce nech to necháš za sebou a užívaš si dcerku❤️

Ja som rodila normálne ,prvý krát ,dlho,bolo to hrozne....bola som taká vyčerpaná ,že som myslela že tam umriem....môjho chlapčeka mi dali hneď na bruško ale ja som nevnimala už ani riadne...potom ho vzali umyť atď a ja som si postupne uvedomovala ,že som vôbec nepremýšľala kde je ,nepýtala som sa naň....samozrejme mi ho priniesli ukázať ešte....Na to má potom zosivali atď,navyše mi ťahali na silu placentu,potom som na izbe odpadla ...maličkého som videla až ráno...tiež som si postupne uvedomovala,že to nie je ako z filmu.Ze som sa o neho hneď od tej sekundy stále nezaujímala ...ale nebolo to naschvál .Proste sme po Tom ako dáme našim radostiam život,trochu zamorené,unavené ,nevládne......ale určite nie sme zle matky.....ani ja som nekojila a nemyslím že by som bola horšia matka nez hociktorá iná.....to je len sugeracia ,že tak je to zle .......

@bajuss21 nečítajú blbosti po nete si dobrá mama na to nemusíš kojit a ani rodiť prirodzene ja som to mala rovnako a som tu , dcéra má 6 rokov máme super vzťah. Zbytočne trápiš seba. Mam aj mladšieho syna a toho som videla až 12 hodín po pôrode lebo ma museli uspať úplne lebo nevedeli napuchnuté spinalnu. A predstav si nekojim a ľúbime sa. Je to tak ako to má byť tak sa s tým zmier

Tiež som mala cisársky so spinalom,malá sa narodila o pol desiatej,mňa presunuli na jisku a malú som asi do 20hod nevidela a potom asi len na 15 minút.Na druhý deň mi ju prinieali až okolo 18.30 večer.Na pozorovaní si ma nechali 48 hodín.V nemocnici sme boli 2 týždne,mala vysokú žltačku,čiže som s ňou v pôrodnici poriadne ani nebola...sú proste veci,ktoré ovplyvniť nevieme,zbytočne sa tým zožieraš.A k tomu kojeniu,moja malá chytila pleseň v puse,musela som ju začať dokrmovať,začala odmietať moje mlieko,tak som ju po týždni odstavila,lebo takto sme sa len obe trápili.Kojila som asi 3 mesiace,ale nebrala som to nijak tragicky,užívaj si malú a teš sa z nej

Je ozaj velmi smutne ze tu ludom, zenam "staci" ze "prezili v zdravi" porod v nemocnici. To je snad samozrejme to zena ocakava ked do tej nemocnice ide rodit. A kedze tam nejde so zrdavotnym problemom tak ocakava aj nieco navyse. Nic nesplnitelne ale uplne prirodzenu vec, mat pri sebe svoje dieta. Kojit svoje dieta. Je to uplne normalny pud. Mrzi ma ze si to nedostala a miesto toho si si domov priniesla "traumu" . Zle sa to cita, este horsie sa citaju tie komentare, duplom ked su od zien, matiek..