Cisársky rez - priebeh

U mňa to bolo takto, pôrodnica v Ke, neviem ako to je inde. Uz som bola v nemocnici týždeň ored sc, v den sc ma presunuli na vzdycharen, dali klystír, sestrička zacievkovala, zaviedla kanylu, nasledne som si prešla na sálu, napichli mi spinal, do 5minut zaucinkoval. Samotna sekcia aj so sitim cca 20minut. Potom prevoz na šestonedelie, 24 hodin bez pohybu, non-stop lieky a výživa do žily, po 24 hodinách postavili, sprcha ale bola som veľmi slabá takže ďalších 24 hodín mi este nechali cievku aj ma nechali ležať. (Dieťa nosili kazde 4 hodiny cca a ja som za to nesmierne vďačná, lebo som bola ubolena, pod vplyvom liekov. Vobec mi nevadilo ze je u sestričiek, prave naopak, vedela som ze je tam o neho dobe postarané). Po 48hod vybrali cievku, doniesli dieťa. Bolelo to, nebudeme si klamať, ja som sa veci ľutovala. Na tretí den po sekcii mi zabehla voda, som myslela ze mi stehy vyletia. Vtedu som si povedala že horšie byť nemôže a rozhodila som sa🤦🏼‍♀️ po týždni od SC som fungovala úplne normálne.
Ak môžem, pýtaj nadštandard, po sekcií by som fakt nechcela byť s inou ženou na izbe, nedajbože chodiť cez celu chodbu niekde na wc a do sprchy, ked dva kroky mi trvali zo začiatku celú večnosť, plus to prve postavenie si nahá, leje sa z teba krv lebo neveis proiadne udržať vložku medzi nohami atď.
Nebolo to az také hrozné, teraz som opäť tehotná a dr som hned povedala ze ideme opäť SC.

Ja mám sekcie tri a klystír ani raz. Stavali skôr ako 24 hodín, tretíkrát som vstala sama.

Ak chces napis mi spravu 😉 napisem ti krok po kroku ako sekcia planovala (spinal) prebiehala u mna 😉 som uz 3 roky po

Ja som mala naplánovaný cisársky kvôli tomu,že dcérka sa neotočila. Nakoniec z toho bol akútny,pretože mi praskla voda a porod sa spustil sám. U mna to bolo celkom rýchle. Po príchode do nemocnice mi spravili potrebné vyšetrenia,nachystali ma,anestéziologička mi vysvetlila rozdiel medzi spinalnou a celkovou anestéziou (mala som spinalnu) a zobrali ma hneď na sálu,lebo už som bola dosť otvorená. Na sále mi pichli anestéziu (nebolelo to😉),po chvíli zaúčinkovala a išlo sa na to. Samotna sekcia bol veľmi zvláštny pocit,že ti otvárajú brucho a ťahajú..ale bola to len chvíľka. Ked malú vybrali,zobrali ju na všetky úkony a potom mi ju na chvíľu ukázali a priložili k tvári,potom išla na novorodenecke. Keď ma zasili,išla som na pooperacku,keď som musela 24hodin lezat. Ako prestavala účinkovať anestezia,mala som dosť intenzívnu triašku,ale to po krátkom čase prešlo. Mala som samozrejme aj lieky od bolesti. Dcérka sa narodila v sobotu skoro ráno (4:16),ešte v ten deň som sa skúšala otáčať na posteli,v nedeľu som vstala (áno,rana bolela,stipala,ale dalo sa to zvládnuť), odcievkovali ma,spravili krvný obraz a keď videli,že ho mám v poriadku,po obede ma previezli na pôrodnicu a myslím,že už na večer mi dali malú na izbu. Nasla som si spôsob ako vstávať z postele,prvé dni som chodila opatrnejšie,ale to bolo všetko,fungovala som viac-menej normálne. Mna chceli už v stredu púšťať domov,nakoniec sme zostali do piatku kvôli žltačke a rovno mi vtedy vybrali take tie kovové spony,čo mi držali ranu (nemala som klasické stehy). Ta sa mi pekne zhojila,nemala som žiadne komplikácie.

Ahoj, ja mam za sebou 2 sekcie. Ja som trvala na prirodzenom pôrode, moja gynekologická to rešpektovala a čakali sme na pp. Babatko som prenášala 7 dni, keď mi začali vyvolávať pôrod, ktorý nepostupoval, zhoršili sa ozvy na ctg a mala som akútnu sekciu v celkovej a. Tam sa ma už nikto nanič nepýtal a len konali. Zle som znášala ten cisársky, psychicky a aj fyzicky. Aj keď som mohla očakávať, že kvôli veku je pravdepodobná sekcia. Bola som sklamaná, že to nebol prirodzený, že budem mať dlhú pauzu pred ďalším tehotenstvom. Do týždňa som bola mobilná, ale potrebovala som pomoc. Prvý týždeň mi pomohla rodina a manžel asi 3 týždne pomáhal s kúpaním a s chodom domácnosti. Dosť dlho som cítila jazvu. Po 2 rokoch ma už rovno pripravovali na sekciu a aj babatko malo cez 4 kg, to som sa už absolútne podriadila. Prišla som ráno, nalačno a moja gynekologická bola aj moja pôrodnicka, mala som spinkal, manžel bol v dverách pôrodnej sály, prvý držal baby, pofotil, ponahrával, ja som po celú dobu šitia mala bonding, bolo to krásne. Veľmi ľutujem, že aj prvý pôrod nebol taký. Ak by som to vedela... Bola som pripravená, tých 24 hodín, keď som len ležala som počúvala rádio, čítala knižku a písala s manželom. Bolesti boli, ale omnoho menšie a znesitelnejsie, od druhého dňa ako ma postavili a po sprche som už mala rooming, cítila som sa schopná postarať sa o dieťa. Keď som prišla z pôrodnice išla som za Dr, ktorá má výhresila, že nemám lietat, ale lezat, ja som sa cítila fakt dobre, až to bolo cudne. Od prepustenia z pôrodnice som fungovala v domácnosti, 2 deti, normálne som varila, upratovala, chodila na prechádzky, akurát som nedvíhala tažké veci. Rekonvalescencia bola veľmi rýchla a bez problémov by som si to zopakovala. Držím palce.

U mna to celkom rychlo prebehlo. Sup pich do chrbta. Lahla som. 30min a maly bol vonku. 45 a bola som zasita. xD

Ja som.mala sekciu teraz v decembri v Ružinove u Zahumenskeho. Aj to chvíľu vyzeralo ze to pôjde prirodzene (po vyvolavackach)...ale neslo a môj stav sa zhorsoval, tak spravil akútnu sekciu.
Vtedy sa nerieši nič...klystir, ani kedy si jedla (ja som o 6 vecerala a potom okolo ôsmej zbuchla ešte nejakú horalku a 23:15 bol malý na svete.
Predtým som asi hodinu volala s kamošom.co je anesteziolog a ten mi to krok za krokom vysvetľoval a upokojoval ma lebo som sa panicky bála...
Vzala som si z toho jedno - bojíš sa najviac toho čo nepoznáš...tak sa ma pýtal čoho konkrétne sa bojím a všetko sme si prešli.
Vyzeralo to tak, že okolo 22:00 došiel prednosta ze babo musí von, zavolala som muža, "odcupkala" na predsalie sekcnej sály (v mojich veciach) aj so všetkými vecami /taškami...
Tam v nejakej pripravovni mi napichli kanylu, spustili antibiotika (lebo niekto zabudol napísať že mám vyšetreneho streptokoka), sestrička mi oholila miesto kade pôjde rez (v nemocke som skončila neplánovane a nebola.som oholena, bolo to rýchlo a nevadilo mi to), kazali mi dat dole všetko kovové kvôli elektrokoagulacii a poslali m manžela preč a mňa do vedľajšej miestnosti.

Tam mi kazali vyzliecť a obliecť si taku tu handru s rukavami (holý chrbát som v tom mala), posadili ma na stôl, kazali nahrbit chrbát, pichli mezokain a potom pichli spinal. Bolel len ten mezokain ako pichali, potom už som.citila len tlak. A dali ma ľahnúť, ako ma dávali ľahnúť tak už mi trpli nohy a keď som ležala už som si ich necítila.
Na jednej ruke som mala nejaké merače a.kanylu, na druhej tlakomer, anesteziologicka so sestrou sa tam niečo rozprávali, zrazu som zacítila také mykanie so mnou a o pár sekúnd krik a už mi ukazovali sponad plachty babo. Bolo to naozaj rychle. Babo vzali von a mňa zasivali, po chvíľke babo doniesli zabalené a mohla som si ho "pomojkat" jednou oslobodenou rukou a privonat akurát tak...niekto mi nachvilu dal.dole rúško. A odniesli ho a mňa prehodili na postel a previezli na jisku. Vedľa postele cupital manžel s mojimi vecami a tie potom niekto odniesol mne na jisku.
Bola polnoc, ja som si nohy necítila dostala som triasku (na to ma upozorňovali), bola mi tma a zima a mala som strach. A ako začala ustupovať spinalka tak to bolelo a ja som nedociahla na zvonček takže som mala par ťažkých chvíľok.
Potom prišla sestra a dala mi niečo od bolesti tak som spala do rana.
V noci došla ešte nejaká iná sestra a zahlasila ze nech zodvihnem zadok ze ma umyje 😂😂😂 to bolo dosť vtipné nakolko som sa ešte necítila ale nejako sa jej to podarilo.
Ráno doniesli babo "na kojenie" a odišli...to.bolo tiež vtipné keďže som sa nevedela pohnúť a nie si ho ešte priložiť...tak z toho nič nebolo (a toto banujem dodnes ze som si nenastudovala vopred co mam robiť, lebo on v perinke, ja nevladna....dodnes nemám dosť mlieka)
Sestrička povedala ze keď sa postavím a prejdem do sprchy, preložia ma.za malým na novorodenecke (to bola ze mega silná motivácia...), čiže nejakých 8 hodín od operácie som vstala. Proste som vstala aj keď sa mi chcelo revat a nevedela som sa ani pohnúť. Ja neviem ako...nasrata som bola že ho nemám pri sebe a šlo to.

Tých pár dní v nemocnici bolo takých divnych, nemala som mlieko, nevládala som malého zdvihnúť, raz mi skoro spadol keď som ho prekladala z toho vozíka na moju posteľ, akože dosť psycho. Furt som behala po striekačky s mliekom za sestrickami rana/nerana. Navečer som si vždy dala pichnúť niečo od bolesti, malého dala sestričke a spala. Keď sme prišli domov, musela.som fungovať, lebo mam aj staršie dieťa, chlapa v robote, vianoce...k pediatricke s kočíkom sama na piaty deň...na desiaty busom s dvomi deťmi k laktacnej...
Po sestonedeli na kontrolu som už šla.na motorke...
Po 12 týždňoch už som skákala na švihadle 😂
Jediná vec čím som si brucho mazala bol olej Salubelle od Doterry.
Neboj dobre bude. To babo za to stojí. To je emocia ako sviňa 😂

Rodila som začiatkom februára v L. Mikuláši
Mala som naplánovanú sekciu keďže sa mi chlapček neotočil. Bola som rozhodnutá pre spinalnu anestezu.
Prišla som v deň termínu ráno na príjem, samozrejme na lačno, zobrali mi krv, urobili korona test, obviazali mi nohy, medzitým sa ma vypytovali rôzne veci ohľadom tehotenstva, stavu a podobne, potom ma zobrali na 20 minút na pasy, dali mi vypiť neutralizačnú tekutinu pre prípad celkovej anestezy, nechali mi stiect infúziu, potom ma zobrali na sálu. Prezliekli ma do inej košele, posadili ma na stol, dali mi prísavky na monitorovanie srdca, anestéziologička mi prehmatala cely chrbát, po chvíli mi opichala miesto vypichu, upozornila ma, že ide vpichivať spinal, necítila som to čiže povedala že tak to ma byť. Potom mi povedala že môžem cítiť jemne mravčenie a teplo v nohách a že mi môže klesnúť tlak... tak aj bolo, začala som cítiť teplo v nohách a začalo sa mi trochu točiť v hlave, hneď ma dali ľahnúť, priviazali mi ruky nohy, zmenili trochu polohu stola lebo mi ten tlak tlačil na dutú žilu a bolo mi horšie... na sále som mala kamarátku sestru čiže sme s ňou kecali a všetko bolo úplne super 🙂
Potom prišiel primár, začali ma zakrývať, vyčistili brucho, vyskúšali či spinal účinkuje, ja som však to štípanie do brucha cítila... čakali sme ešte zopár minút, potom skúšali znovu, cítila som už len tlak tak som povedala že môžu začať... a teraz pozor! Ako začal doktor rezať, cítila som trhavé pálenie, povedala som že to trochu cítim, povedali mi že to nemôžem cítiť že to bude trápenie tak som povedala nech ma uspia... dali mi masku a zrazu ma vyplo... malý sa narodil 8:50, 9:30 ma priviezli na JISku, okolo 10 som sa už začala sestričiek pýtať milión otázok, točilo sa mi v hlave, bolo mi divne no nie na vracanie, začalo ma strašne triasť, sestra mi nevedela ani zmerať tlak 🙈 potom som sa ukludnila a všetko začalo byť v pohode... kombinácia spinalu a celkovej anestezy bola super lebo som sa pomaly zobúdzala do bolesti 🙂
Malého mi prvý krát doniesli po dvoch hodinách o 11, potom spinkal a doniesli ho okolo 5tej večer, potom o pol 5tej ráno ale to nepapal, len chcel pri mne byť tak sme spolu spali prvý krát 🙂
O 6 tej prišli a zobrali ho na väzenie, o pol 7 sa mi rozleteli dvere na izbe, rozsvietilo sa svetlo zo slovami dobre raaaaano, ideme sa dvíhať na nohy 🙈 a tam prišiel prvý problém... nejak to nešlo, ten prvý pocit že celá váha tela drzi na tých švíkoch v bruchu bol hrozný, bol to hrozne nepríjemný tlak, trvalo mi to dlho, postavila som sa až na 5ty pokus lebo sa mi točilo v hlave, nejak mi zaľahlo v ušiach vždy, dali mi infúziu, dali mi čas, potom prišla jedna sestrička a doslova ma vykopala z tej postele :D nakoniec to bolo aj dobre 🙂 potom som odkráčala do kúpeľne na wc, umyla som sa a potom som s doprovodom odkracala na normálnu izbu... doniesli mi malého a už začala o neho starostlivosť 🙂

Vzhľadom k tomu že som vedela kedy to príde a ako to bude vyzerať som sa veľmi dobre psychicky pripravila, preto mám veľmi dobrý zážitok a vôbec nie žiadnu traumu 🙂

Držím palce, nech všetko dobre dopadne ;)

U mňa to bolo dá sa povedať super aj po sekcii ,síce trochu to prve vstávanie ale inak na 4ty deň ráno domov ..behala som ako nič

Moj dr nedohadoval ziaden termin, cisarsky som mala isty. Povedal, ze nech pridem az ked mi bude tiecť voda. Takze príprava ziadna. Zacala tiecť voda, dotrepali sme sa do nemocnice cca. 35km. Kde som cakala kedy pride z chaty moj dr., vyplnili papiere, kontrolovali ma. Prisiel, isla som na sal. Mala som uplnu narkozu. Tam som uz videla svojho dr. Za 20 min bolo babo vonku. Ked ma prebrali dali mi maleho rovno na prsník. Bala som sa ho chytit, lebo som mala bolesti. Sestricky mi nieco dali na bolest. Cisarsky bol vecer o 20:00. Potom tekutá strava, mala som z brucha dve hadičky, aby sa rychlejsie liečilo. Po obede nabehol chlap sestricka, ze ma ide postavit do sprchy. Tak som uz cupitala. Bolelo ale nic strasne. Potom mi doniesli maleho. Pytali sa ma, ci mi ho maju zobrat vecer alebo si ho uz chcem nechat. Kedze sa ta bolest dala zniesť, tak som si ho uz nechala. Na dalsi den mi dali prec hadičky. A na piaty den pustili domov, lebo uz som mala stolicu (to bola vacsia bolest) a behala som ako srnka. Ani schody doma mi nerobili problem. Takze sa neboj to je individuálne. Podla mna zubar je nepríjemnejší ako cisarsky. Aspon pre mna.

Tak ja som mala indikaciu na cisársky rez, gynekologická má poslala do nemocnice asi o dva dni skôr pred cisárskym. Urobili všetky predoperačné vyšetrenia atd. V noci pred sekciou klistir.. ráno pred operáciou mi zaviedli katéter, obviazali nohy kvôli tromboze.. a išla som na sálu.. tam mi pichli spinal. Vôbec to nebolelo, bolo to trošku nepríjemné, ale o bolesti hovoriť nemôžem. Tak som si ľahla, vydezinfikovali mi brucho a išlo sa na vec.. celý priebeh bol v pohode, trvalo to asi 20 minút.. anestéziológ sa celý čas so mnou rozprával, takže som bola v kľude. Bábo hneď ako mi ho vybrali mi dali na chvíľku na ruky. Potom ho vzali umyť atď, mňa preložili na posteľ a odviezli na pooperačné izbu. Na druhý deň ráno som sa musela postaviť z postele a preložili má na normálnu izbu. Nebudem klamať po zákroku to dosť bolelo to vstávanie a chodenie a všetko. Ale nič čo by si neprežila.. ja som sa to snažila čím skôr rozchodiť. Bábo som mala hneď v ten deň čo má preložili na normálnu izbu pri sebe. Na tretí deň ma pustili domov s tým, že na druhý deň prídem len vybrať tie divné spinky z brucha či čo to bolo. Hneď ako som prišla domov som už fungovala, vysavala atď..

u mňa to bola akútna sekcia (vyskočil mi tlak), ale už tri dni som bola v nemocnici pod dohľadom. Na operačnom stole ležíš rozťahaná doslova rozložená, roztiahnuté nohy a paže.
To čo mňa samú prekvapuje, že nikoho tu neuspali.
Ja som išla spinálom, ako vybrali dieťa ( mala som sa nadýchnuť, nasledovalo brutálne naťahovanie kože nebolelo, ale príjemné to nebolo) ukázali mi ho na 2 sekundy z diaľky a zrazu mi priložili masku. Zobudila som sa, keď ma prekladali. Cítila som ako ma prenášajú, ale nie nohy tie ožili až na jiske. Mne dávali ešte potom asi 3 infúzie vraj oxytocín na sťahovanie maternice a teda osobne som mala neskutočné bolesti (neviem ako dlho to bolo akoby som zaspávala a zobúdzala sa alebo mi vedomie vypadávalo ja neviem a veľmi otrasne silné menštruačné kŕče, toto stále na jiske.
Sestrička bola pizda hulákala, lebo som si pýtala niečo od bolesti mne bolo fakt hrozne zle a povedala mi, že všetko čo mi mohli dať mi dala. Potom sa našťastie vymenili zmeny a dostala som čípok. Bolesti trocha ubudli, ale boli. Na najhoršie čo si spomínam bolo tých 24 hodín v tej posteli. Pocitovo akoby človek umieral.
Vnímanie bolesti je však subjektívne. Do rany som mala zavedenú drenáž na čistenie rany. Tú vybrali asi po 3 dňoch. Jej vytrhnutie akoby mi do rany nožom zapichli. Postavili ma bez problémov atď, tie bolesti potom to už sa dá skôr štípalo.
Ako treba sa k tomu postaviť realisticky. Je to operácia.

@ckatka jaaaaj na toto umyvanie som aj zabudla :D Ked prisla taka mladucka sanitarka aj s lavorikom, ze no podte navihnut sa ideme sa umyt a ja ze no tak to prrrr, ved ja ani nohy neviem este pokrcit nie to sa nadvihnut :D tak som tam bola jak taky medvedku daj labku, s roztiahnutymi nohami, ona chudinka ma nejako omyvala, podlozku a vlozku menila. Aj ked je to bezne po tej sekcii (apson u nas v porodnici) a tie sestry videli uz tolko vagin, aj tak mi to bolo neprijemne, ze kvoli mne musi take podstupovat :D

@mila19 fiha ja som to také zlé nemala. Ani drenaz ani nič...zasili preložili a ráno vstáva a staraj sa...stehy mi muž doma vyberal po troch týždňoch lebo sľúbili ze vypadnú a nevypadli. 😂🤦‍♀️
Ale ta prvá druhá noc to bolo celkom dosť zle...pocitovo neviem to prirovnať k ničomu.

@zuvelyn ja som.to mala v noci a bola tma...sestrička mala len svetlo od dverí 😂😂😂 tak mi bolo jedno tvárila som sa ze tam nie som. A bola rada ze sa nemusím umývať ja.

@mila19 och presne tak som sa cítila aj ja 🙄 všetky baby na jiske spali a ja som celú noc rátala sekundy a snažila sa prežiť tú strašnú bolesť...