Bolestivé vyšetrenia počas pôrodu

Nedokážem si predstaviť že niekedy budem ešte mať nejaký intímny život, cítim sa akoby mi niekto ublížil cez najzraniteľnejšiu časť môjho tela a nič som s tým nemohla spraviť. Tie vyšetrenia boli opakovane a extrémne bolestivé a dlhé a neprestali aj keď som o to prosila, aj keď som odpadávala.. ani to nemôžem opísať. Na druhej strane sa cítim zle, z eto zvládli druhé ženy a ja to mám takto. U mňa sa vôbec nedostavilo že ako mi dali bábo do náruče zabudla som na bolesť. Áno v tom zmysle že hneď prestali kontrakcie, ale nočné mory mám stále. Síce ešte neprešlo veľa času

@july0 ja som bola už stále na pôrodnom kresle, ale mala.som strašne bolesti, veľa veľa hodín a ničím netlmene

Nemala si epidural? Tak si ho teraz vybav

@pribinak nemala som a ani ak budem raz znova tehotná tak ho nebudem môcť mat

velni ma mrzi co si prezivala. znie to ze mas post traumaticku stresovu poruchu reakciu na porodnu traumu. ak ti mozem poradit vyhladaj psychologicku pomoc. napr Hana Celusakova prip ina psychologicka. nepodcen to. aby si nemala zbytocne este tazsi start materstva. tie flashbacky atd to sa da preliecit. psychpterapeuticky. neostavaj s tym sama. ja som mal ovela menej zly zazitok a aj tak som na to tak zle.zreagovala ze som potrebovala 7mesiacpv terapku. nemohla som spavat 7 mesiacov... mala som dojem ze sa neviem o babo postarat ze to nezvladnem ale uz je dobre

Prečo?

@pribinak nechcem konkretizovať verejne, lebo ma niekto spozná a nechcem aby vedeli čo prežívam

Ja som to az tak hrozne, ako popisujes nezazila, ale na intimny zivot som nemala ani pomyslenia skoro rok, pol roka mi iba trvalo kym som sa odvazila pozriet, co mi to vlastne sili. Od porodu mam tiez velky strach z lekarov a ihiel, idem odpadavat pri ockovani aj u zubara. Druhe dieta ale chcem, ak by sa mi podarilo otehotniet, budem to musiet riesit s nejakym terapeutom. Niektore veci chcu len cas, a niektore odbornu pomoc.

Mne vyvolavali a tiez som kricala ze chcem od bolesti ale mi nedali 😏

Ja mam 2porody za sebou, ale nepamatam si bolestive vysetrenia pocas kontrakcii. Lekar, alebo porodna asistentka len skontrolovali ci sa otvaram a to bolo vsetko.
Je mozne, ze si sa neotvarala, tak tomu chceli pomoct 😞.
Urcite treba najst pomoc aby si v tom nebola sama a netrapila sa.

A kolko si po porode ?

@july0 mesiac

@cimage je to možné že chceli, lebo pamätám si že posledné vyšetrenie pred tlačenim už nebolelo, len lekár skontroloval, povedal že už je to okej a ide sa na tlačenie. Takže predpokladám že počas vyšetrenia dovtedy to nejak rozťahoval nasilu alebo čo

Úplne chápem, o čom hovoríš. Mám za sebou 2 porody. Prvý pohoda - jahoda, druhý som myslela, že neprežijem.
Počas vyšetrení som doslova vrešťala. Ak ťa vysetrovali najmä počas kontrakcii, pravdepodobne ti manuálne roztahovali krčok, lebo si sa zle otvárala. To isté robili aj mne a bola to bolesť, že som nevidela. A to si zo mňa ešte doktorka "utahovala", že nič nevydržím a že ako chcem porodiť dieťa, keď toto nezvládnem bez, citujem, nezmyselného jojčania 🤦‍♀️ Samotný pôrod, čiže tlačenie, bol NIČ oproti týmto vyšetreniam. Malého som ani necítila ako zo mňa ide a to ma aj roztrhol.... Takže asi tak. Tej doktorke by som najradšej dala päsťou.
Ale po šestonedelí sme normálne s manželom vyskúšali sex a hoci to bolo ešte nie úplne ono, bolo to okej.
Ak ťa to poznamenalo natoľko, že sa ti o tom sníva, skúsila by som psychológa. Nepodceň to, trauma z pôrodu je reálny problém, ktorý sa musí riešiť.

@michaela789 áno presne toto sa mi dialo, ja sa zato veľmi hanbím ale mňa až hrdlo bolelo večer v deň pôrodu, tak som tam kričala a to som fakt introvert čo nikdy takéto prejavy nemá a myslela som si že nič také tam robiť naozaj nebudem. Akože na druhej strane chápem že asi mi chcel lekár pomôcť nech to netrvá tak dlho, keďže som.nemohla dostať nič od bolesti. Ale bolo to strašné. Dali mi aj oxytocín 2x.
A tiež presne, bábo ma dosť potrhalo ale to som už ani necítila, tak to bolelo všetko predtým. Aj šiť má museli bez injekcií a tiež to už bolo nič pre mňa. Mrzí ma aj že si ani to pekne nepamätám, že si ani bonding nejak extra nepamätám a vôbec neprišiel ten pocit že och som mama, porodila som bábätko. Kvôli tým bolestiam som nemala už silu na žiadne emócie

Strasne ma mrzi,fo si prezila.. presne ako pise @juliet86 posttraumaticka porucha moze byt aj po porode,a je castejsia,ako sa hovori..urcite vyhladaj odbornika,psychologa/psychiatra..Maia Martiniak ma skvely film ohladom nasilia pri porode..skus si vyhladat nieco od nej,mozno ma niekde aj kontakty na niekoho na slovensku,co sa tym zaobera..drzim palce,nech sa Ti podari najst naozaj odbornika na to,kedze u nas sa to zvykne stale zlahcovat

Baby keď mne ostane až fyzicky zle keď si predstavím že to mám niekomu povedať. Ja to nedokážem povedať ani vlastnému mužovi, aj keď tam bol somnou, bol mi oporou a je mi veľkou oporou aj doma a vidí že to nieje okej, ale nedokážem. Mňa netrápi len toto aké bolo, ale aj celý pôrod, ani nedokážem to napísať čo všetko, ale aj že som si neužila tehotenstvo, že po pôrode to bolo veľmi ťažké lebo sme mali komplikácie a boli dlho v nemocnici sami. Je toho veľmi.vela čo mám v hlave. Nedokážem ale ani sama sebe si to povedať v duchu čo ma ťaží,.čo všetko bolo zle počas pôrodu a prečo to bolo zle. Nieto to ísť niekomu rozprávať.
Ja som.sa.fakt tešila na pôrod, ešte aj na bolesti. Ale toto bolo horšie ako v akejkoľvek nočnej more

rozumiem ti. ako dlho si po porode? ako spavas jes ako jrmis dietatko ako vyzeraju vase dni,? ake pekne chvile si s babom zazila,? co ine blizke osoby? kamosky mama sestra? je uzasne ze si mala silu odvahu napisem sem. to je prvy krok. co si pre seba urobila. prezila si toho mega vela.pises ze.aj tehotenstvo bolo tazke. to co sa stalo to noe je tvoja chyba. nic z toho co sa stalo nie je tvoja chyba a nezasluzila si si to. takyto zazitok zatrasie troma zakladnymi zivotnymi istotami. a sice svet je bezpecne miesto. dobrym ludom sa deju dobre veci. som dobry clovek . na ton vsetkom akokolvek cierne a meu hopitelne a nebezpecne to teraz pre teba je sa da pracovat. vies preco? lebo si to prezila! si survivor!

https://zena.sme.sk/c/22142894/porody-su-pre-ze...

https://zenskekruhy.sk/nasilie-pri-porode-nepre...

http://dietaaja.sk/hana-celusakova/

Ty si prežila môj pôrod 🤦‍♀️ tiež ma napichali oxytocínom, skoro ma trafil šľak. A trvalo mi veľmi dlho, kým som sa dokázala s tým vyrovnať natoľko, aby som to prijala a dokázala opísať niekomu. U mňa to cele mnohonásobne zhoršil prístup tej pôrodníčky. Tie komentáre, že neviem ani porodiť vlastné dieťa, a že čo zavijam, veď mi nič nerobí.... 🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️ Ak ju niekedy niekde stretnem, asi sa rovno povraciam. urcite vyhľadaj pomoc. Toto nie je sranda. Ja som sa z toho vyplakala ale tiež som už uvažovala nad psychológom. Bude to veľmi ťažké hovoriť o tom, ale na to ti psychológovia sú ☹️

ozvi sa psychologicke vyssie. specializuje sa. ndmusis ist do detailov. zacni len s tym co vladzes povedat. mozte si aj iba pisat. drz sa. ak by si potrebovala napis mi sukromne. ja som citala vela pribehov zien ktore zazili pp
oporodnu psychozu. a to je ice zriedkava ale zla diagnoza. drz sa

@juliet86 ďakujem ti veľmi pekne za tvoje slová naozaj 🥺🥺🥺
Po pôrode som mesiac, čo sa jedla týka, jesť mi nechutí. Spávam zle, ak aj bábätko hore nieje, mne sa nedá spať lebo mám myšlienky smerujúce k porodu. Ja nemôžem ani vidieť že niekto je tehotny, akúkoľvek scénu v televízore kde je tehotenstvo alebo pôrod, lebo hneď je to veľmi zle. Nepomáha ani to k zlepšeniu, že stále nemám zahojene poranenie, že mám stále bolesti, že mi býva zle.
Plus nikoho z najbližších som ešte nevidela, lebo bývame ďaleko. To mi tiež asi nepomáha.
Ale naozaj ďakujem veľmi pekne za povzbudivé slová. A idem si pozrieť všetky tie linky

myslim na teba silno. mas to tazke. to co prezivas je normalna reakcia na nenormalne veci ktore si zazila. nemas mozno vseobecneho lekara alebo gynekologa na ktorych sa mozes obratit? mrzi ma ze ta este boli porodne zranenie. verim ze mas blizkych co ti pridu na pomoc ked by si to potrebovala. kies ti linky aspon trosku pomozu nasmeruju. nie si v tom sama. na pracu s traumou je velmi dobra metoda emdr. da sa aj cez net robit. chodievas s dietatom von? doetatko je na tom ako so zdravim? myslim na vas oboch. materinska starostlivost o novu matku. este mi napadlo ipcko.sk alebo pokojne aj liga za dusevne zdravie. ste jedna jednotka s babatkom. ako vnimas starostlivost onho?

Ahoj. Myslim, ze mas traumu z porodu...je nas viac, ktore sme takto dopadli, bohuzial. Treba o tom rozpravat. Treba to dostat von. Ak nie slovne, daj to na papier, poplac si, hnevaj sa, kric, ale daj to von. Ideal ist za psychologickou, zenou. Vezmi zo sebou co si napisala. Psychologicka nesudi, nehodnoti, nedava rady, ale pomoze Ti pochopit samu seba, Tvoje reakcie. Uvidis sa inak. Mozno mas pocit jedneho velkeho zlyhania, ze je vsetko cele zle, ze tak to nemalo byt, ze to snad nieje ani pravda co sa udialo...chcela si cely ten porod prezit inak a bolo Ti to odoprene, bolo tam vela nasila a ty si sa nemohla branit. To je velmi negativny zazitok. A mas pravo sa citit zle. Si zlomena, ubolena, hormony robia sarapatu tiez...Zazila som si to na vlastnej kozi. Nemohla som jest, nemohla som spat, myslie ky v hlave boli sialene...mala som pocit ze to nikto nesmie vediet, bola som strasne tvrda na seba...zo stresu, unavy, traumy a nedostatku spanku, uhnala som si uzkosti, panicke ataky a depresie....treba sa rozpravat, treba ist k psychologicke, a netreba sa bat ist aj za psychiatrom. Niekedy je clovek uz tak vydrazdeny ze slova nepomozu, netreba sa bat liekov na preklenutie nedobreho obdobia. Lieky a nasledna terapia su najlepsie kombo. Si najlepsia mamka aku moze Tvoje babatko mat. Ci uz si si zazila zly porod, a mas pocit ze to tak nemalo byt, ak sa Ti nedari kojit, nic sa nestane ak babo doatane UM a ty sa aspon trochu vyspis, nerobi to z Teba horsiu mamku, vztah s babatkom budete mat rovnako krasny. Nieje klise to ze musis mysliet aj na seba, si najdolezitejsia. Ak by si sa chcela porozpravat, kludne mi napis.

No ja si veru pamätám tieto bolestivé vyšetrenia tiež pri oboch pôrodoch.A to som mala aj epi.Este si pamätám že keď ma tlačili na vozíku už zo sály na izbu prišla im tam rodička a tu akurát vyšetrovali a tá až kričala od bolesti

Chapem Ta, mne tiez tie vysetrenia odspodu prisli velmi bolestive. Nemam z toho taku traumu, ale mam to v hlave niekde ulozene ako bolestivy zazitok. Tiez som mala velky bolestivy porod, sice kratky. Ale bola to jedna kontrakcia s nonstop zvracanim. Ja viem, ze tam siahnut musia skrz to ako porod postupuje atd, ale tak mali by asi respektovat tu zenu . Ak to mas v hlave tak, ze sa z toho nevies otriast, tak urcite smer psycholog. Uz su aj velmi dobri odbornici na tieto temy. Nie si sama , vela zien tieto veci vnima ako nejake nasilie pri porode a je to velmi citlive. Ja som to sice nebrala az tak, ale mozno je to len povahou. Ze niekto sa viac oklepe z toho a niekto nie. Ale nebudem sa tu robit hrdinkou za to. Proste kazda to vnima inak a ja som mala iba ten svoj porod , kopec zien a aj Ty to mali horsie a drastickejsie

zazila som nieco podobne, mala som pocit, ako keby dieta zo mna aj so sestrickou nasilu pacili, ako keby ma rukami ako masiari otvarali, ja som pri porode skoro stratila vedomie, ake som mala bolesti. A to anesteziologicka bola jedna odporna jezibaba. Keby viem, ten epidural si ani nedam, prd mi pomohol, skor naopak, spomalili sa mi kontrakcie a tak mi museli este podavat oxytocin. Ale uplne chapem co pises, dlho som porod nevedela dostat z hlavy, bola som presvedcena, ze sa s tym nikdy nevyrovnam... vela toho bolo. Nepodarilo sa mi kojit, ledva som to ustala cele sestonedelie... Fyzicke zranenia mi prisli ako nic oproti tomu, co sa mi dialo v hlave (a to som bola zasita az po zadok). Tiez mi nechutilo jest, nevedela som spat... v porodnici som nespala vobec, doma sa to ako tak postupne darilo... Ale uz som 8 mesiacov po porode a mozem povedat, ze myslim na to ovela, ovela menej. Uz su to iba spomienky, ktore nesprevadzaju ziadne intenzivne emocie. Trvalo to dlho, ale pri babatku ten cas utecie. Mne pomohlo vela o tom rozpravat, vyplakat sa, vyzurit sa, nechat to vsetko cez seba prejst, ked bolo najhorsie, zhlboka dychat, lahnut si na zem a hovorit si, ze to je len docasne, ze som v poriadku, malicky je v poriadku a to je hlavne. Zelam vela sil a keby cokolvek, sme tu, ostatne zeny co si tym presli. Nie si sama, ozvi sa kedykolvek. 🍀