Bojím sa, že pri tretej sekcii zomriem

Stat sa moze aj zdravemu cloveku bez panickej poruchy... je to tazke, neviem cim prechadzas, ale si matka, zena a urcite mas v sebe viac sily ako si myslis...mas uz dve deti, tretie na ceste, uz len koli nim musis bojovať a nevzdavat sa pocitom, že co ak...lebo to by ani jeden clovek nemohol vyjst ani na ulicu... Prajem Ti vela sil, a bezproblemový porod...

@mylittlebiglife Ahoj, psychycke problemy nikdy nemozno podcenovat a ani zosmiesnovat. Vnimanie cloveka v takom rozpolozeni je uplne ine ako ked je clovek v plnej sile a v pohode. Mrzi ma velmi, ze si svoje tehotentsvo nedokazes vychutnat. Urcite tym trpi aj tvoj manzel a aj deti.

Ja som sa naucila je, ze jedine co pomoze proti strachom je skusit si vzdy predstavit do detailu, co bude ked sa tieto vyplnia. Krok za krokom si prejst vsetky tie strasne scenary, ktore sa niekomu v hlave premietnu velakrat ukazu, ze mnohe nase obavy niesu az tak hrozne ako sa to spociatku zda. Samozrejme, ze u teba je to trosku ine, lebo do depresii, ktore nemozu u teba riadne teraz liecit sa este motaju hormonalne zmeny, ktore daju mnohym zenam aj tak zabrat.

Ak mas taketo extremne pocity, myslim, ze aspon slabsie lieky na psychyku by boli pre teba urcite oslobudzujuce. Ani v tomto stave sa tvoje babatko v brusku nepotesi lebo ked trpi mama, velakrat trpia aj deticky. V takom pripade su podla mna lieky urcite lepsou alternativou.
Ver tomu, ze nikdo z nas nevie kedy z tohto sveta odide, keby si sa tym zaobarala, tak by si uz nikdy nemohla opustit ani byt pretoze staci ked budes mat cestou do roboty uraz autom a pod. Vychutnavaj si kazdy moment zivota lebo vsetko co raz zazijes sa uz viac nevrati.. ani tie chvilke teraz s tvojimi dvoma detickami sa ti uz nevratia. drzim palce nech sa ti podari najst riesenie a nech sa naucis lubit svoje nenarodene dietatko rovnako ako tie 2, ktore uz mas doma.

úplne ťa chápem, tiež trpím úzkostnou poruchou a pred druhým pôrodom sekcou som sa tiež lúčila so životom.. bolo mi do plaču ked som si predstavila, ako by som prvej dcérke chýbala... nepomohlo mi nič.. len proste porodiť..
velmi velmi držím palce, určite bude všetko v poriadku aj ked viem, že ti takéto reči nepomôžu. verím, že sem čoskoro napíšeš, že ste konečne piati a zdraví 🙂))

Ja by som si dala nejake lieky proste. Babo ma uz vyvinute organy, nie si na zaciatku tehotenstva, podla mna ta pohoda stoji zato. Toto urcite tiez babu nejako extra neprospieva. Lebo ked nepomohla rodina, kamarati, psychologicka, ostavaju uz len 2 moznosti: vydrzat alebo lieky. Naozaj nie su take, co sa mozu brat v tehotenstve. Drz sa!

Ta posledna veta mala byt otazka

Ja som sa tiez bala tretej sekcie,,,lekar mi povedal,ze neprezijem!!!!....odisla som k inemu....deticky 2012,2015,2016,,,,placenta praevia, lieky na riedenie krvi, placenta marginalis, vrastena placenta do jazvy- to budu vediet az ked ta otvoria- tak mi povedali,,,,,bala som sa, strasne, po nociach som nespala...vydrz...vsetko prejde...zvladnes to !!!! ❤

sestra si dávala malú dávku niečoho - niečo sa v tehotenstve môže,.. poradila by som aj - zamestnaj si hlavu.. ale pri dvoch deťoch sa iste nenudíš🙂))

Ja som sa tiež extrémne bála že bude tretia sekcia horšia že nedajbože zomriem bo moje dieťa...A hop pôrod trval aj s kontrakciami asi 20 minút....a som tu a dne všetci zdraví...to že trpis ,že si myslíš že zomrieš a podobne to prežíva asi každá žena ktorá má deti ..jednoducho sa bojíme o seba aj o nich....lebo už máme určitú zodpovednosť sme jednoducho mami!!! citlivejšie,opatrnejšie a podobne...ja som dokonca mala obdobie že som dcéru nepustila nikam von iba pred barak aby sa jej nič nestalo a jednoducho to prešlo nesmieš myslieť na také veci...máj pozitívne myslenie a úspech bude zaručený...uvidíš raz tu napíšeš...Ženy som doma aj s dietatkom!!!😀

@fifina461 to co za lekára ti povedal ze neprežiješ? Myslíš kvôli tej placente alebo kvôli čomu ti take povedal? Ved to je strašne 😪😪😪

@mylittlebiglife ano, kvoli tomu, ze som mala 2x problemy s placentou...chapes??...som veriaca,ale do porodu som skoro ani oka nezazmurila...

Baby dobre radia, skys nehake miernejsie lieky samozrejme pokeacuj v terapii. Ten strach je len docasny, iba do porodu mysis vydrzat. Ak ti to pomoze daj sa kompletne uspat nech o jicom nevies az ked sa v poriadku zobudis. Spocitaj si tyzdne do konca, odstrihavaj meter a uzivaj si s detickami!

Osobnú skúsenosť nemám, ale suseda ma 5 sekcii za sebou a je zdravá! Žiadne väčšie problémy nemala ani počas tehu ani po. Akurát posledne sa jej urobili zrasty tak bola to vybrať, ale nič strasne! Má už 42 rokov a aj keď jej uz nikto z Dr. neodporúčal tretí krát otehotnieť (ze je to riziko) šla do toho a ma nádherné deti!

Každému sa môže stať kadečo. Tiež som sa neskutočne bála o deti pri každodennej bežnej činnosti. stále nedokážem ani len jest a preháňa ma, keď dostanú len teplotu. Snažím sa vždy si povedať, že to musím zvládnuť a že nemôžem ich stále mať v bubline zatvorené. Trochu iný strach ako Tvoj, ale tiež strach....
Pre útechu Ti napíšem, moja spolužiačka má 4 sestry a 3 z nich mali 3 sekcie. Strasili ich a všetko dobre dopadlo. Držím palce a na záver možno porozmýšľaj nad zmenou psychológa, keď Ti sedenia nepomáhajú....

Antidepresíva a lieky na úzkosť majú dlhšiu dobu nástupu, neviem, či by jej do pôrodu vôbec pomohli. Ja som brala aspoň prírodné - tie bylinkové, aspoň ako "placebo efekt" pomohli. A len predýchať každé panické myšlienky, vždy sa snažiť stopnúť sa, keď nad tým začnem premýšľať, venovať pozornosť niekam inam - ísť niečo navariť, presadiť kvety, kresliť si s deťmi.. hocičo.. V tehu som uplietla asi 20 svetríkov malému, aby boli ruky a hlava zamestnané. Veľa som čítala, najmä keď som nemohla zaspať od úzkosti, pozerala hodiny a hodiny filmov - čím zaujímavejší dej, tým menej som bola v tom bludnom kruhu úzkostných myšlienok.

Hormóny to zhoršujú, treba si povedať a opakovať, že to musím vydržať, hoc z minúty na minútu, je to proste zlé obdobie, ktoré prejde. Že bude dobre, mám deti a tým sa budem venovať, mám pred sebou celý život. NEumriem, lebo jednoducho nemôžem, to som si tiež stále hovorila. Aj to, že ak sa dnes cítim pod psa, zajtra bude lepšie. Je úplne v poriadku dnes fungovať na 20%, lebo viac nevládzem, ale som so sebou spokojná, lebo sa snažím a to je to podstatné.

@mylittlebiglife Ja som mala 3 sekcie a tá tretia bola najlepšia a úplne v pohode som sa zotavila. Mne veľmi pomohla moja gynekologička, ona ma úplne vždy vedela ukludniť, spomínala mi ženy, ktoré mali aj 4 sekcie a všetko bolo ok, takže som sa vobec nebála. Tiež mi mnohí ľudia vraveli, že 3 sekcie sú riziko, ale to sú len také babské reči. Neviem, čo by ti mohlo pomocť, možno nejaká aromaterapia alebo niečo také prírodné na ukludnenie. Skús si stále opakovať, že to dobre dopadne a všetko bude fajn. Prečo by si mala umierať? Je veľa žien, ktoré mali 3 a viac sekcií a prežili to v pohode. Určite to zvládneš.

Milá maminka, mám za sebou 3 sekcie v celkovej anesteze medzitým 4 potraty, som po operacii ťažkej vrodenej srdcovej vady a mám zmutovanu krv a pichala som celé tehotenstva injekcie na riedenie krvi do brucha a mám za sebou celkove 10 narkóze.Tiež moje myšlienky neboli vždy ružové a pri uspavani ma kadečo napadlo.No treba myslieť vždy pozitívne a zamerať sa na šťastie ktoré práve máme a to sú DETI,ktoré nás milujú a potrebujú a my ich.Každý si nesieme na chrbte v živote určitý kríž ale mne moja psychologička dala krásnu radu: po každej búrke vyjde slniečko a tým sa odvtedy riadim a funguje to.Prajem veľa pozitívnych myšlienok a radosti zo života!!!🙂

@jana2679 dakujem z celeho❤️, prešla si si svojim... obdivujem ta😊

Aj ja mam 3 sekcie 2010, 2012 a po dvoch rokoch tretiu. Mam skveleho gynekologa, uplne ze tretia je v pohode, v zahranici robia bezne 4-5 😀 on ma prehovoril, ze to tak malo byt a dobre to dopadne 😊som mu vdacna, ja som 3 mesiace prerevala, tiez sa mi kadeco snivalo, celu tretiu sekciu som mala zimnicu co som sa tak bala. Nakoniec som mala najmensie bolesti, rychlo som sa zotavila a mam krasnu zdravu dcerku. Stalo to za to 😙

@mylittlebiglife no, takto...
prehnany strach sa da odstranit, ak sa pride na jeho pricinu... skus si precitat este do porodu nejaku knihu napr. aspon od BAricaka, Slabikare stastia.... snaz sa pochopit, ze strachom si veci len privolavas a davas im energiu....
Postav sa pred zrkadlo a hovori si niekolkokrat po sebe : som silna, vsetko dopadne dobre, ja aj dietatko budeme v poriadku) ...
nesmies mysliet na to, co neCHCES aby sa ti stalo, lebo vesmir to NE nepocuje, iba ten zvysok slova... takze hovorit si nechcem, je to iste ako chcem...
Preto skus zmenit myslenie, ked ta napadne zla myslienka, 3x ju premaž opacnou dobrou, pozitivnou...

@katarinapekna fuuuu normalne som sa musela zhlboka nadýchnuť nad tvojím príspevkom.Takže milá zakomplexovana Katka,radsej sa do diskusii tohto typy nezapajaj lebo evidentne nevieš čo je život a sama ešte nevieš čo teba postretne .Je maximálne nevhodné takto hodnotiť život niekoho!!! Môžeš sa za takéto vyjadrenie hanbiť😠

@katarinapekna strašne múdra "NE"RADA

@mylittlebiglife Neviem, či Ťa upokojím, ale pokúsim sa. Medzi 2 a 3 SC máš pekný odstup. V mojom prípade to tak nebolo. Aj som sa trochu bála, že sa môže niečo stať, lebo nám tretie bábo neodporúčali. Všetko dopadlo v poriadku. V deň pôrodu som nemyslela na nič iné, len nech ma konečne uspia a malinkú vyberú zdravú von. Deň pred pôrodom som šla na spoveď a tá mi dodala ozaj pozitívne myslenie. Smrť som si nepripúšťala, ale aj keby prišla, tak som bola zmierená. Jasné, pre niekoho veľmi trápne, ale je to tak. Pred každou SC som to brala tak, že stať sa môže čokoľvek. Veľké rozdiely medzi prvou a treťou som nerobila. Vždy je malá šanca, že sa čosi stane, ale to aj pri prirodzenom pôrode. Tak hlavu hore. Si žena. Zvládneš to a čoskoro sa budeš tešiť z bábätka. Drž sa. 😉

@kristinka86 dakujeme velmi pekne za rady velmi si to vážim ❤️

@mylittlebiglife Nemas sa coho bat, tretia sekcia nie je take riziko, bezne sa robia aj v zahranici, dokonca tu v diskusiach (tusim ceskej verzii) najdes baby, ktore po dvoch sekciach chceli porodit prirodzene a podarilo sa im to. To bol ivela vacsi risk, no zvladli to. Nemysli negativne, nikto z nas nevie, co sa mu stane ci nestane, ak je to cloveku sudene, porazi ho aj bez sekcie.
Uzkosti su strasne, poznam to, mala som vyhrotene situacie, ked mi zomrela blizka osoba, nepomahala ani terapia. Vies co najviac pomaha? Zamestnat hlavu niecim inym. Nemyslim detmi, pri nich sa neodreagujes, hoci su narocne. Ja som zacala pracovat a vsetko zmizlo, zrazu som nemala cas behat po forach a citat hluposti. Praca, deti, rodina, bola som rada, ze som. Inak by som skoncila asi na antidepresivach. Materska je na mozog riadne narocna, najma ked trpis psychickou poruchou. Skus nieco ine riesit. Nejaku pracu z domu ako ja, zariadovanie bytu, skratka nieco, co ta odvedie od myslienok na porod. Drzim moc palce, som si ista, ze sekciu zvladnes bez problemov. Tes sa na babo. 😉

@mylittlebiglife chapem, ze mas strach a viem, ze nech ti tu napiseme cokolvek, tie obavy tu budu, aj ked na ne nechces mysliet... Ale mozno ta tieto nase prispevky aspon trocha povzbudia a upokoja, snaz sa mysliet pozitivne a nic zle si nepripustaj 🙂 napisem svoju skusenost... Prvu sc som mala 09/2012, druhu presne dva roky po nej, syncek hned po narodeni zomrel (nemalo to suvis s porodom, aby si sa nebala, mal vvch), presne po roku som otehotnela, vies si predstavit ten strach cele tehotenstvo, hlavne o babatko... Tehotenstvo vsak bolo uplne bezproblemove, sekcia takisto, dokonca zo vsetkych troch najlepsie aj tehu, aj samotna sekcia, aj zotavenie 🙂 drzim palce, vsetko bude v poriadku, posielam vela pozitivnej energie 🙂

neboj sa, moja švagriná porodila 4 deti sekciou, štvrté bolo úplne neplánované, prerevala prvé tri mesiace, ale vedela, že si ho určite nechá. Pri treťom pôrode jej lekár povedal, že ak ešte raz otehotnie, pravdepodobne zomrie... Potom vymenila gynekológa, ten ju upokojil, dal jej inú liečbu na vysoký tlak a nakoniec to štvrté tehotenstvo bolo najlepšie, aj najlepši pôrod. Išla rodiť do inej pôrodnice ako tie tri deti predtým a nevedela si vynachváliť. Všetko dopadlo výborne, majú krásneho ročného chlapčeka 🙂

@mylittlebiglife drzim ti velmi palce. ja by som na tvojom mieste asi zmenila psychologa/psychiatra. podla mna ti naozaj treba lieky, co ti pomozu. urcite je aj liecba, co nezasiahne babo ...
ja napr neuznavam homeopatika, no nedalo sa mi sprvat a tak som si davala sedatifPC, jo, placebo, ale pomohlo 🙂 takze mozno by sa nieco naslo aj pre teba ...
naozaj treba najst sposob, ako sa zbavit toho panickeho strachu, aj preto, lebo mozno bude nasledovat poporodna depresia a aj na to treba dobreho lekara .... psychicke problemy su choroba a daju sa liecit, tak sa k nim treba aj postavit. ja rozumiem, ze tazko ta presvedcime o opaku, ze vsetko bude OK, o tom musis samu seba presvedcit najma ty. takze drzim ti palce velmi velmi!