Ako zmierniť panický strach z pôrodu?

Ahoj hanuky...ja mam tiez taky strach...neviem preco,ale strasne,prestrasne sa bojim...Len rozmyslam nad tym,ze co a ako..co ked sa stane to,alebo to..Viem, ze by sa to nemalo,ale nemozem zato..mozno je to akysi stav depky..Som z toho riadne unavena..Snazim sa mysliet na pekne veci...ale.........

tiez na to stale myslim a mrzi ma, ze sa cim dalej - tym menej rozpravam s malou, menej si hladkam brusko, len preto, ze myslim na bolesti a ostatne veci, ktore ma cakaju.
Od malicka zle znasam bolest, mam nizky prah bolesti a porod ma uplne desí... 😢

hanuky,a vikulik, aj ja sa bojim...ja už mavam take tlaky na spodok...boli to uz teraz a co bude ked budem rodit to si neviem predstavit...vzdy ked ma to tak zatlaci sa zlaknem...a stiahnem vsetko co sa da....ale na druhej strane by som to uz najradsej mala za sebou lebo uz fakt nevladzem....

baby bat sa je uplne normalne, ale nie je dobre to dohnat az k takej strasnej fobii. ja som sa tiez hrozne bala, pozerala som pred porodom vselijake videa ako blba a potom som sa bala este viac.. cim viac sa to blizilo, tym viac som na to myslela a bala sa. ale som si povedala, ze ked to zvladnu miliony zien, tak to zvladnem aj ja. epi som nemala, vsetko som si odtrpela, bolo to dost desne, ale keby mi povedali, ze teraz musim odrodit este raz, inak nebudem mat samka, tak frcim do nemocnice a rodim zas... teste sa, je to fakt super to malinke
hanuky, ak mas taky nizky prah bolesti, tak si daj pichnut epiduralku a bude to ok, kamoska tak rodila a velmi si to chvalila. jedine, co musela robit je tlacit, ked jej kazali.. a to zvladnes, je to ako na zachode pri tvrdej stolici 😀
pohladkajte si bruska a teste sa na tych drobcekov, lebo oni citia, ze ste vystrasene a nervozne. ved pre ne je to este strasnejsie, porod ich vytrhne z ich bezstarostneho nazivania a budu uplne odkazane na vas...

Ahojte baby, aj ja sa bojím. Rozmýšľam nad epidurálkou. Veľa o tom aj čítam. Ale na malinkú sa teším veľmi 🙂

Dievcata ja viem ze sa mi to lahko hovori ked to mam uz za sebou ale ja som mala doslova a dopismena fobiu z porodu.Prezivala som to s kazdou kamoskou ktora prave rodila a asi som za nich aj tlacila a fucala a vzdychala .Ale moj porod bol rychly a v pohode myslela som si ze to bude horsie.Nie je to lyzat med kazda si musi tu bolest odtrpet ale ten vysledok potom stoji za to.Vobec sa nestresujte skodite tak malinkemu=malinkej.Kazdy porod je iny tak sa nenechajte stresovat o inych bab.Mozno prave ten vas bude super.Drzim palceky aby vam to vsetko dopadlo co najlepsie,najrychlejsie,a hlavne bezbolestne. 😅

Už je tu taká téma 😉 https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...

uf baby, tak to som si vydychla, ze nie som jedina, ktora ma taky velky strach z porodu..

ja som si vzdy myslela, ze ked budem tehotna budem sa strasne bat porodu, lebo pred tym som to brala ako nieco hrozne. ale ked som sa potom rozhodla pre babo a precitala vela clankov, nakoniec som sa vobec nebala, brala som to tak, ze ved mi snad v porodnici nejako pomozu. a nase stare mamy mavali kopu deti a ani nerodievali v nemocnici ale doma, tak preco by sme to teraz nezvladli my v dnesnej dobe. jedine som sa bala, ze kde to na mna pride, ak budem niekde vonku alebo tak, prip. ze ak bude na ceste zapcha. ale na mna to prislo v noci, takze zapcha nebola 😉

zienky ja taky posero ako som sa bala! ja mam uz hrozu len z toho ze mam ist na gyndu a sadnut si na kozu ☹

dala som si pichnut epi a vdaka nej mam na porod ten najkrajsi zazitok 😵

tie bolesti predtym, kontrakcie to si musi fakt kazda odtrpiet

takze, ak mate moznost pichnut si epi, poziadajte o to a neolutujete 😉

ahojte vsetky. Aj ja sa strasne prestrasne bojim a to hlavne pre to,lebo viem co sa mi s velkou pravdepodobnostou stane.
Ja totiz,ked som v nejakej neprijemnej situacii,upadam so velkeho soku-neviem dychat,len tak lapam po vzduchu,zacnu mi trpnut nohy aj ruky,strasne sa trasiem a neviem to ovladat. pritom si vsetko co sa so mnou deje plne uvedomujem. stalo sa mi to zatial 3krat-na pohrebe, pri chirurgickom zakroku v ambulancii a potom este raz v zivote. preto mam velku obavu z toho,ze ked to uz na mna pride a pocitim prvu kontrakciu,tak sa dostavia aj tieto moje sokove stavy. ☹
mozno to bude zniet sebecky alebo nehrdinsky,ale ja by som najradsej jeden den pred porodom zaspala a prebrala sa az o 2-3 dni. nebudem sa citit dobre pred lekarom a sestrami, ked tam zacnem robit(nechtiac) takyto "cirkus" . Ved aj ten lekar,co mi robil chirurgicky zakrok v ambulancii len bezmocne nado mnou stal a nevedel co ma so mnou robit. nemohol mi pichnut ani lokalnu anestezu,lebo som sa triasla a on sa bal ze mi ublizi ☹
Naozaj neviem,ako ten den prezijem a co so mnou bude,ale pravdu povediac momentalne u mna prevazuju negativne obavy a pocity viac,ako radost z prichodu babatka ☹

ale baby nestresujte sa...pre mňa je horšie ísť k zubárovi.neznášam to. Prvý pôrod som mala s epi a bolo to fajn, bolesti boli podľa doktorov ževraj malé.Pekne som počúvala čo mi hovorili parkrát zatlačila a bolo. nástrih som ani necítila. Pri hojení už hej.
druhý pôrod: už od dverí som kričala že chcem epi aj som mala dohodlý, lenže už som bola otvorená viac než sa má tak mi ho nedali. Bolesti také vydržateľné až pokiaľ mi nedali infúziu na ich zosilnenie. to už bola teda sila. nechali ma tlačiť po stojačky lebo malý bol vysoko.tak som asi tak hodku tlačila len tak sama a keď už sa mi zdalo že už to viac nejde že mi malý vypadne na zem, zavolala som sestričku. Vyliezla som na kozu a sestrička kuká a že rodíme už vidíme vlasy. Za par mín bol malý vonku.
mal 4,15 co je na mňa dosť lebo normálne mám 158 cm a 50 kg. Od primára som dostala pochvalu za vzorné tlačenie a dokonca že som vraj tichá rodička. No šak nebudem pred svojím manželom hulákať jak na lesy.

zhrnutie: Baby je to super, hlavne keď vidíte to bábo také osliznuté ako prvýkrát jačí, a hneď kukáte na koho že sa to podobá. aj keď som tento pôrod mala trošku bolestivejší kvôli tej infúzii už na druhý deň sme s manželom dohadovali kedy začneme pracovať na dievčatku. 😀

yara2 - je to hyperventilačný, alebo tetanický syndrom, mam to aj ja, vzdy ked sa mi ma nieco stat, fyzicky, alebo psychicky (uz v ocakavani toho), tak zacnem rychlo dychat a potom mi strasne trpnu ruky, nohy, brucho, tvar, nedokazem rozpravat a mam krce v prstoch, nedokazem nimi pohnut. tiez sa bojim, ze to na mna pride pri porode, ale zas si hovorim, ze telo vtedy vyluci urcite tolko hormonov do mna, ze to nenastane. ale pre istotu to povedz svojmu porodnikovi, aby vedeli, ze mas k tomu sklon. vraj su tam na to pripraveni, tak neboj 🙂 pripadne si pre istotu pribal do tasky papierove vrecko, aby si ho mala po ruke a dychala do neho (aby sa obmedzil privod kyslika, lebo ten sposobuje tie pocity na odpadnutie, ked ho mas moc)

saudi - dik za reakciu,aspon viem,ze taketo stavy nemavam len ja,uz som si pripadala ze nie som normalna a ze si len nieco vymyslam alebo nahovaram.presne ako si povedala,stava sa to bud pri neprijemnom fyzickom stave(ako mne pri malej operacii) alebo ked sa psychicky zrutim(ako na pohrebe sa mi stalo).
som ale prekvapena,ze mi radis obmedzit privod kyslika, som myslela ze prave ten pomaha telu byt v lepsej forme. nie prave ten oxid uhlicity co nadycham do vrecka ma viac omraci??? ty si este nerodila??? ak ano,nestalo sa ti to prave vtedy??? dik za rady... 🙂

yara 2- saudi má pravdu s tým sáčkom, ale podstata hyperventilačného syndrómu nie je nadbytok kyslíka- to sa ani nedá pri dýchaní vzduchu dosiahnuť, ale nedostatok oxidu uhličitého, čo vyvolá zúženie ciev a pokles vápnika v krvi a následné pocity tŕpnutia a sťahovanie rúk- volá sa to aj pôrodnícka ruka 😀 😀 , fakt, takže pri dýchaní do sáčku sa v ňom hromadí vydýchaný oxid uhličitý a ten následne vdychuješ a dostávaš sa do normálu.
inak- pôrod- nemusí byť až taký strašiak- jedna moja známa porodila obe deti tak, že prišla do pôrodnice otvorená na 7-8cm a do hodiny boli deti na svete,žiadne veľké bolesti, takže fakt sa nebojte dopredu, tiež keď som bola rodiť hovorila mi jedna sestrička- som zdravotníčka- že jedna mamička mávala veľmi bolestivý menzes a keď začala mať kontrakcie, tak si ich pekne predýchavala celú noc na izbe, lebo však to ešte nebolelo viac ako tá mrcha a keď sa ráno prihlásila u sestričiek, tak bola otvorená na 10cm a išla rodiť 😀 😀

ahojte mamky.tak som zasa tu aj s otazkami a obavami. chcem sa opytat,ako je to s pritomnostou inych ludi(nemyslim manzela,partnera) pri porode. musim sa take veci pytat,nemam predstavu ako to tam vyzera. no okrem porodnika a nejakych sestriciek je tam este aj kto???
narazam na to,ze ked tam bude postavat okolo mna hlucik nejakych studentov-medikov alebo nejake ine povedzme "nepotrebne" osoby, tak mi to veru na odvahe a psychickej pohode veru neprida. nedajboze aby si na mne v ramci praxe skusali sitie ci holenie ☹
cim menej divakov tym lepsie pre mna. kolko je tam spolu ludi na sale???

ja som mala lekára a dve sestry.a muža 😀

Ja ešte nemám dieťa, ešte ani nie som tehotná, ale chystám sa. Bráni mi v tom tiež taká vec, že pri nejakom emočnom zážitku, ako je bolesť a pod., v tomto prípade pôrod by som spanikárila, nevládala dýchať, lapala po dychu, tiež musím občas dýchať do sáčku a pod. Takže viem o čom hovoríte. Veľmi rada by som mala už bábätko, ale bojím sa toho pôrodu a hlavne toho dýchania pri kontrakciách ako čert kríža. Dajte potom vedieť, keď porodíte, ako sa vám to podarilo zvládnuť, možno sa aj ja odhodlám k dieťaťu.

ahojte,
ja som mala tiez panicky strach z porodu a s tymi panickymi stavmi som to mala aj pred tehotenstvom , takze o to viac som sa bala ako to bude.
ked mi odtiekla plodova voda, tak som sa cela roztriasla a ledva som sa osprchovala a pripravila do porodnice ☹
a najviac ma vystrasilo, ze so mnou nemohol byt manzel, ze vraj len na posledne 2-3- hodinky pred koncom ho zavolaju. tak som bola este viac zdeptana a aj som si poplakala . no a dokonca sa nedala ani epiduralka ,lebo ju tu nemaju v nasej nemocnici 😅
ale nakoniec mi museli aj tak urobit cisarsky a som za to vdacna, neviem ako by som to tam prezila 😀
ale uz teraz planujem, kedy dalsie dietatko 🙂 takze tak. vsetko sa da prezit

ahojte maminky,musim sa pridat k vasim reciam o strachu z porodu.mam dcerku,ma uz skoro rok a pred porodom som strach nemala,lebo vsetky kamosky co rodili mali super porod(mrchy 😝 )takze som predpokladala ze budem z tych stastnejsich,co po porode by isli hned znovu rodit.bohuzial moj porod bol hrozny,no po mesiaci ked ma presla vsetka ta bolest a unava som bola stastna a ta radost z malej my vykompenzovala cely porod........lenze uz chceme aj druhe,uz aj pracujeme ale.....hrozne sa bojim porodu,az sa mi chce vracat ked si na to spomeniem,som aj rozmyslala nad cisarakom,no vela zien som pocula o nom vyjadrovat sa nie v dobrom a vraj ta rana viac boli ako nastrih.akurat su usetrene toho tlacenia.

baby aj ja sa moc moc bojím prečo toto musia trpieť ženy???? je mi až do plaču ke´d si to predstavím...

muriel - precitaj si moj prispevok z 11.jula. pochopis,ze sme na tom co sa tyka strachu rovnako ☹

yara2
no som si to prečítala,akože ti to nezávidím,len by som ti chcela povedať čo vieme asi všetky-lekári nemajú radi cirkusy-žiaľ ak to nevieš ovládať neviem ti poriadiť,ale čo ja viem,skús sa o tom porozprávať s tvojím pôrodníkom a povedz mu to tak ako si to napísala tu,možno to pochopí a spolu nájdete nejaké riešenie,čo ja viem,možno skonštatuje že v takom prípade by bol možno vhodnejší cisársky aby si bola v narkóze,v každom prípade to s ním preber.

Caute baby,

pridam aj moje pocity z porodu. Mam to uz 4 mesiace uspesne za sebou. Kedze to bolo prve babo, celych 9 mesiacov som si hovorila, nestresuj, neboj sa, nevies predsa co ta caka. Mozno budes jednou z tych ktore porodia ani nevedia ako 🙂 Snazila som ti to nahovorit aj napriek tomu, ze vsetky moje kamosky az na jednu mi hovorili ake to bolo strasne, ako to bolelo a tak. Moja segra mala taky hrozny prvy porod, ze teraz ma presne taky strach ako vy a to o necele 2 mesiace rodi.
Musela som sice rodit cisarskym koli KP, ale vsetko to prebehlo tak lahko, ze ani neviem ako som k dietatu prisla. Vravi sa ze psychyka zohrava hrozne velku ulohu a asi na to aj nieco bude

kocky, tak pre mna by asi bol fakt lepsi cisarsky pod celkovou narkozou. ale neviem, ci oni mi tie moje "sokove stavy" uznaju ako dostatocny dovod.
ja viem, ze personal je alergicky na hystericke rodicky,ale co narobim. ja za to nemozem,neviem to ovladat a aj ked som este nerodila ,tak na 99% viem povedat ze vtedy to na mna pride.
keby mi tak povolili cisarak... ☹

presne to iste hovori moja segra, som je povedala ze mala ist za nejakym cvokarom nech jej da papier ze ma panicky strach z porodu a ze musi ist na CR 😀 Lenze to tiez nie je vyhra, lebo poznam baby ktore tyzden na izbe revali od bolesti, nemohli sa ani o male starat. Ja som mala stastie ze som bola ok, ale tiez som mala tyzden pred porodom nervy. Mala som planovanu sekciu na 5.3. a ked som prisla do nemocnice 4.3. tak ma poslali domov lebo som bola chora. O 2 dni ma zase poslali domov ze este som nevyzdravela a kedze nemam ani bolesti ani sa neotvaram, tak ze ma operovat nemozu. To som uz isla domov revom 🙄 Na treti krat sa to konecne podarilo, ale doteraz hovorim ze nas maly uz vtedy vedel co chce a vsetko si robil po svojom, lebo v den operacie som dostala este aj kontrakcie 😀 Nastastie ma hned brali na salu, takze som ich az tak moc necitila.

zuzana - a myslis, ze nejaky cvokar by mi ten papier mohol dat?? a v porodnici by to akceptovali??
radsej budem tyzden revat od bolesti jak prezivat tie moje stavy pred porodom a pocas neho. to si neviete predstavit, co sa so mnou vtedy deje,tazko sa to vysvetluje ale opisala som to uz v prispevku z 11.jula ☹
preco si zena sama nemoze povedat ci chce cisarak alebo nie? co to lekari neradi robia, je to pre nich komplikovanejsie ako ked zena normalne rodi? no asi hej,lebo pri normalnom sa trapi zena a pri cisarskom lekar,ked musi operovat,sit,..,.. to je ten dovod alebo to nie je volitelne pre nieco ine???

neviem, ale mozno by to stalo za to navstivit nejakeho psychologa, aspon myslim ze on sa zaobera fobiami. Mozno by ta vyliecil a ak nie, tak podla mna na odporucanie lekara by ti ten CR mali urobit. Ale potom prehovarat babo nech sa otoci ritkou dole 😀

😀 no myslim, ze ja to moje ani nebudem musiet nejako velmi prehovarat, lebo ono ked zaciti v jakom som ja strese( ved uz to aj asi citi) tak sa tak popretaca, ze ho ani pan boh zo mna nevybere 😉
ale dik za tip, budem nad tym psychologom( alebo psychiatrom) uvazovat.
a preco nechcu robit cisarske, len ked nieco nie je v poriadku??? nechce sa im operovat,ci co??