Ako ste sa dostali z popôrodnej depky?
Ahojte liecim sa z poporodnej depresie beriem lieky aj psychoterapia, je to neporovnatelne lepsie ako na zaciatku, maly ma 2 mesiace. Len posledne tyzdne som si uvedomila ze ja vlastne vobec nie som ten stary clovek ako pred tym, mam stale uzkosti a premyslam ci sa niekedy zase budem citi stastna. Uzkosti ma chytaju rano aj poobede bojim sa ze sa mi to prejavi na zdravi ze vecne nad sebou dumem citim sa nato sama aj ked mam podporu celej rodiny stale citim ze sa mi osobnost uplne zmenila. Prosim piste ako ste to prekonali a ze bude dobre :(
Ahoj, bude dobre...
Ja som nikdy nemala poporodnu depresiu diagnostikovanu ani som nebrala lieky... Ale tie pocity - vycerpanost, absolutna neschopnost robit zakladne veci - ako umyt riad a upratat dom, to poznam az velmi dobre. Ja som kolkokrat skoncila sediac na kuchynskej dlazke s placom, ze ja toto nezvladam...
Ja mam historiu 'depresii' ak to chces tak nazvat spojenu s vykyvmi hormonov - pri uzivani HAK, pocas tehotenstva a teda skoro 2 roky potom. Kedze sme mali doma dost tazku sitaciu a tiez mi nemal kto pomoct, tak som to 'zvalovala' na rodinnu situaciu.
Pravdou je, ze cca po 2 tyzdnoch od uplneho odstavenia mojho maleho svet zrazu vyzera veselsie...
Moju 'hormonalnu' teoriu podporuje aj fakt, ze ja mam dost silne vykyvy nalady pocas PMS...
Neboj, bude dobre... 🙂 Asi to chce len cas...
Ahoj. Urcite bude dobre 🙂nemam az takuto skusenost. Ale co by som ti pnetreboradila co najviac si
ulahcit zivot. Napr. nekupat kazdy den, prebalovat v kazdej miestnosti... Aby zivot s bsabatkom bol co najjednoduchsi. Neviem teda ci som vobec nejako poradila ale drzim p alce aby si si coskoro zacala uzivat zivot s dietatkom.
@85kaja ahojky, neboj nic prejde to. Moj maly bude mat uz 6 mesiacov a uz som na tom omnoho lepsie. A to som nemala ani ziadne lieky nakolko nebola ziadna psychologicka ani psychiatricka "ochotna" ma prijat na konzultacie. Poviem Ti, ze som myslela ze to uz nedam. Fakt. Bola som v tazkych psychickych stavoch aj co sa seba samej tyka a navyse aj co sa mojho syna tyka. Odmietanie maleho, plac, nechut do zivota .... Ufffff, preto som sa rozhodla, ze uz druhe dieta nikdy ani nechcem. Prave kvoli tymto mojim stavom. ☹
Ale, postupom casu sa veci zacali menit, zvykame si na seba, on na mna, ja na neho. Ja si zvykam aj na to ze uz som matka, na svoje telo po porode a tak. Myslim, ze mozem za seba povedat, ze kazdym dnom je to lepsie a lepsie. Ale mavam aj obdobia kedy ma to zase drapne, ale snazim sa to prekonat 🙂
Preto nezufaj, bude to lepsie, ver si, ver babatku a vsetko sa samo upravi 😀
@85kaja ahoj mňa ked to chytilo tak som strašne plakala hovorila som si že na to nemám nikto mi nepomáhal zapchávala som si uši keď som počula plač, ale začala som si hovoriť že na čo sa do frasa sťažujem ja? ja sa o seba viem postarať ale jej niečo je niečo ju boli a nikto jej nepomôže keďže nevie povedať čo kde ju boli, prišla na svet na ktorý sa nepýtala a ešte ma trpieť že ja mám depku? takto som si to stále hovorila a po mesiaci ma to prešlo teraz máme takmer tri malá sa veľa smeje a máličko plače a všetko je ok 😉
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
@85kaja ahoj, moja dcerka ma 2,5 mesiaca, cize mame deticky priblizne v rovnakom veku 😉. Viem, o com pises, zo zaciatku som mala aj ja podobne pocity, hlavne ked malicka stale plakala, pretoze ju bolelo brusko... bola som na pokraji s nervami, stale som si vravela, ci som ozaj toto vsetko chcela.... teraz je to o ovela lepsie, aj ked sem-tam mam tiez naladu na bode mrazu, ale staci, ked sa na tu moju babiku pozriem a hned mi je lepsie 😉 a ked hodi aj usmev, tak si vravim, ze to vsetko stalo za to. Je dobre, ze sa liecis, aj ked s tym osobne skusenost nemam, ale velmi dolezite je, ze ta podporuje rodina. Byvate s rodicmi, alebo su niekde blizko? Ak ano, tak ich vyuzi, nech aspon pokocikuju a ty si za ten cas rob, na co mas chut, alebo vypadni aspon na 1 hodinu dakam sama, nech ti ju postrazia... pretoze to, ze ju popestuju a ty budes v kuchyni, to nie je to iste, ako ked uplne vypadnes z bytu/domu. Bohuzial, ja tuto moznost nemam, rodicia aj svokrovci byvaju viac ako 100km od nas, takze na vsetko som sama, manzel prichadza z prace okolo piatej poobede, cize vacsinou som s malickou sama... co by som dala za to, keby mi ju aspon na hodinku niekto zobral a pokocikoval, preto, ak mas tuto moznost, urcite popros rodinu, alebo priatelov, nech ti trosku pomozu. Drzim prsty, urcite to bude dobre... hlavne je, ze su nase deticky zdrave, co by za to dali ine matky, ktorych deticky su chore... takze hlavu hore, nelutuj sa, nemysli na nic zle, stale sa niecim zamestnaj, aby si nemala cas dumat nad sebou.... ja osobne na dumanie cas nemam, pretoze ked je malicka hore, tak sa na 100 % venujem jej, a ked konecne zaspi na hodinku, som rada, ze stihnem navarit, poprat, upratat a je opat hore.... takze drz sa, isto to zvladnes 🙂