Zúfalosť po potrate

Mrzí ma tvoja strata, je to určite veľmi bolestivé a náročné. Tvoje pocity sú adekvátne k tomu, čo si prežila, často sa niečo takéto ako opisuješ vyskytuje u ľudí, čo zažijú traumu, čo potrat a potraty sú. Chodíš aj psychológovi? Správna terapia by ti podľa mňa mohla pomôcť. Držím ti palce a želám veľa síl!

Velmi ma to mrzi.. Post trauma podla mna.. skusila by som Cognitive behavioural terapiu.. poriadne sedenia. Ma to velky uspech.

Nedovol do toho takto padnut, nad adopciou ste neuvazovali? Tento tlak, ktory na seba roky vyvijas ti nici psychiku totalne. Potrebujes cisty start, teda podat ziadost o adopciu, prestat sa aspon par mesiacov snazit, nova praca, prestahovanie, nove sporty, cokolvek, co by si ty vnimala ako pozitivnu zmenu vo svojom zivote. Potrebujes totiz - pozitivne pocity, uspechy, lasku, zvysit sebavedomie. Potom aj tie priznaky pojdu do stratena. Potrat je nieco strasneho, hlavne, ked sa to stalo uz opakovane, ale nesmies dovolit tocit cely svoj zivot okolo tohoto sna. Tiez sa rok snazime po potrate v 14tom tyzdni a vyzera, ze uspech asi uz ani nebude... mne pomaha vela veci, uz to tak neboli... a asi hlavne preto, ze nedovoim, aby mi jedna zla skusnost vzala celu radost zo zivota... musis sa mat rada, niesmies to brat ako zlyhanie. Niekedy sa zle veci proste deju aj dobrym ludom. Psychologa urcite, ked je to uz takto, ze telo uz tiez tou dokaslanou psychikou trpi.

@anjelicek26 to má veľmi mrzí, viem presne čo zažívaš, je to niečo neopisatepné...

@monika12486 Musi to byt tazke, mam za sebou 2 docela kratko po sebe. Mne pomohlo absolovat seriu vysetreni aj z psychickej stranky v snahe najst pricinu. Potom som mala 2 bezproblemove tehotenstva, problem bol v zrazanlivosti. Myslim, ze co sa ti stalo a kazdym otrasie. Skus pomalicky zacat riesit, zacala by som s hemato. Pises, ze mas an antidpresiva, myslim skor, ze psycholog, z toho sa treba vyrozpravat. O dalsie dietatko by som sa snazila, ked sa das psychicky do poriadku, tie vysetrenia odporucam - imuno, hemato, infakcne, genetika, alergie...Cize dat sa psychicky do poriadku a tiez zistit pricinu, tak uz je to jednoducho strach ci trauma, potom sa ukludnis urcite. Mne to pomohlo, ked sa nasla pricina. Vela veci sa da preventivne riesit

@monika12486 odporúčam vyhľadať psychologa-psychoterapeuta s výcvikom EMDR, ktorý sa zaoberá spracovaním traumatických zážitkov. Kľudne sa takto môže prejavovať postraumatická stresová porucha ako následok toľkých potratov.

@monika12486 v prvom rade ma to velmi mrzi. Zaroven som sa chcela spytat ci si riesila aj moznu pricinu potratov,napriklad hematologia.

Antidepresiva nestacia, toto je na terapiu 1x tyzdenne hodina.

@malacibulka suhlasim, ona sa potrebuje o tom vsetkom hlavne poriadne porozpravat a vyplakat... lieky to len utlmia, ale nevyriesia.

Velmi, velmi ma mrzi co prezivas.
Mozno vedomie, ze v tom nie si sama a je nas takych vela Ti moze byt trochu utechou.
Tiez som si tym presla tento rok a tiez som velmi tuzila po surodencovi pre dceru.
U nas to bolo o to tazsie, ze potraty nasledovali po ivf. Takze pre mna jedina sanca…
Skus terapiu musis o tom hovorit.Dostat zo seba ako to prezivas.
Snad to bude casom lepsie….

Prepac mozno sa ti nebude pacit Moj nazor ( rodila som v 18tt) viem ze to nie je lahke . Ale podla mna by si si chvilku mala dat pauzu so snazenim sa o dalsie babo. Najprv by si sa mala zastavit zotavit nechat to chvilku tak . A venovat sa svojmu psychickemu zdraviu. Surodenec je uzasna vec .. ale Hlavne je mat mamu ok. To tvoje 6r dieta ta potrebuje zdravu aj keby malo byt jedinacik. Keby si aj hnet teraz otehotnela so stastnym koncom. Je dost mozne ze by si trpela po porodnou depresiou. Daj si par mesiacov pauzu.. pol rok rok kolko bude treba. Drzim palce raz to vytuzene druhe bude. Zatial sa tes z toho co mas.

@monika12486 ahoj 👋 viem, čo hovoríš. Mám za sebou 4. Doma, bez kyretáže. Mne pomáhalo o tom hovoriť, vyplakať sa. A športovať. Prechádzky. Zmena stravy. A ja som veriaca. Takže aj modlitba. Kňaz mi vyslúžil sviatosť pomazania chorých a pomodlil sa za mňa. Potom som šťastne otehotnela a dokonca keď už som vôbec nechcela. Veľmi ti rozumiem a držím ti palce z celého srdca. Dievčatá spomínali terapiu. Podľa mňa je to dobrý nápad. Lebo mlčať tú bolesť u mňa predlžovalo a rany sa nehojili. Keď som hovorila akosi mi bolo ľahšie. Dodnes plačem keď mám o tom hovoriť, ale akosi som s tým už vyrovnaná a je to súčasť mojej minulosti. Sú to jazvy, na ktoré som hrdá. Prajem ti nájsť to, čo pomôže tebe. Prajem ti nájsť silu, rovnováhu a pokoj. A ešte mi pomohlo sa s nimi rozlúčiť. V srdci, s bolesťou som im dala zbohom, povedala som im, že maminka ich ľúbi a zapálila som im sviečku. Vedela som, že sa chcem a potrebujem rozlúčiť, aby som sa pohla ďalej. Vieš aj teraz plačem, keď to píšem, ale už som s tým vyrovnaná. Slzy sú prirodzené. Viem, že slzy zasa prestanú. Mne k zmene zdravotného stavu(myslím potratov) pomohla tá spoveď a sviatosť pomazania chorých. Následne sa to zmenilo. Veľmi ti držím palce, nech nájdeš to, čo pomôže tebe ❤️❤️❤️
A pamätaj si, že si statočná a silná žena! A všetko je prechodné. Aj zlé zdravotné stavy. Pretože po mrakoch aj tak vždy vyjde naše milované slnko 🙂
A ešte som zabudla, že naozaj je dôležité riešiť aj zdravotné príčiny... Lebo môže byť niečo aj tam... Kľudne aj tá krv a jej zrážanlivosť alebo čokoľvek iné....
Aj psychika je nesmierne dôležitá a aj zdravie celkové, treba to naozaj zistiť a povyšetrovať....
Držím palčeky ❤️

@monika12486 absolutne viem pochopiť tvoje cítenie, ktoré vnímaš tak hĺbkovo. Viem i to že slová útechy nepomáhajú ak ma človek v sebe stále ten" pocit....a traumu. Ale nikdy sa nevzdaj, pretože človek silnie pádmi aj keď to vnima opačne. Si silná a je dôlezité že o tom píseš. Ak chceš mozes mi napisať súkr. S.
Drž sa

@monika12486 pozri - Ráchelina vinica