Zomrelo mi dieťa. Ako mám byť silná a prestať smútiť?

Zlatinko, je mi to ľúto, viem, ako to bolí ... fungujú tu stránky pre mamičky ako sme my, mne veľmi pomohlo sa vyrozprávat tu - týmto mamičkách. My sa vieme najlepšie ako pochopiť, tak i podporiť.

úprimnú sústrasť :( viem, že tu bola skupina presne pre tieto mamičky, ktorým sa toto stalo, tam by ti vedeli poradiť, čo im pomohlo. Toto by sa nemalo stávať ☹ ☹ ☹ ☹

Uprimnu sustrast, neviem ako dlho to trva, no treba vyhladat odbornu pomoc ☹

Úprimnú sústrasť. Prečo by si mala prestať smútiť a plakat? V takejto situácii si neviem predstavit nič normálnejšieho. Neviem, kedy sa to stalo, ale žiadna žena by hádam nemykla len tak plecom a tvárila sa, že nič sa nestalo. Asi na to treba vela casu, kym to preboli. Vyrozpravat sa. Najst tu na fore chapavych ludi.

☹ ☹ ☹ úprimnú sústrasť už je s anjelikmi už je mu dobre ☹ aj ked také veci by sa nemali stávať ☹

Uprimnú sústrast. Existuje taká organizácia Plamienok, kde sa venujú takýmto rodičom a pomáhajú im vyrovnat sa so stratou dietatka. Možno by ti mohli pomoct. Prípadne zájdi za nejakou psychologičkou, aspon sa vyrozprávaš, ked už nič iné, určite sa ti trochu ulaví.

A kolko malo babo?uprimnu sustrast

Ach je mi to strasne luto,ked nevinny anjelik odide.smutok uz nikdy neodide,budes sa musiet len naucit s nim zit a cas vsetko vylieci a zahoji rany.smrt dietata je na zblaznenie.kontaktuj Plamienok,pomozu ti,maju tam psychologov a aj tu na MK je skupina.prajem ti vela sil,aby si toto zle obdobie zvladla.

želám uprimnu sustrasť.. ☹ je mi to luto..

Skús sa s ním rozlúčiť nejakým Tvojím spôsobom. Mne zomrelo ešte nenarodené bábätko a tiež som veľmi smútila, nie všetci z rodiny o tom vedeli. Po roku sme čakali ďalšie bábätko. Potom ďalšie. Vedz, že v nebi máš dieťatko, ktoré Ťa tam určite čaká. A raz sa stretnete a budeš prekvapená. Jeden malý chlapec, Colton Burpo, v 4 rokoch pri operácii "zomrel", no vrátil sa späť. Pamätal si, čo zažil, že bol v nebi. Rodičia mu neverili, no mame povedal, že sa tam stretol so svojou sestričkou, o ktorej nevedel, že ju mama stratila ešte v brušku. Jeho otec o tom napísal knihu Nebo nie je výmysel. Možno by Ťa povzbudila.

Upřímnou soustrast, buď silná ☹

..................................................................mne zomrela sestra pre dieta.........nevedela otehotniet.....tak strasne chcela.. trvalo to 7 rokov...potom sa rozhodli pre BA a IVF... na druhy krat sa to podarilo bola stastna ako blcha..... tesila sa.... a 17.12 ju mm nasiel mrtvu doma na gauci.... .................preco preco preco... ..............

ahoj mne pred vyše dvoma rokmi umrel vtedy 22r. syn a dodnes som sa stým nezmierila, čas síce najväčšiu bolesť otupil , ale stále je prítomná ak sa budeš chcieť vyrozprávať kľudne napíš

je mi to luto. podla mna sa s tym neda vyrovnat. Je to velka rana.

Je mi to ľúto úprimnu sústrasť najhoršie na tomto živote je ked prezijeme smrť nášho dieťaťa

aj moja dcerka je veľmi ťažko postihnuta ma 6,5 roka a po ťažkom pôrode ktory zavinil lekar gynekolog ostala moja dcerka ležať je ochrnuta na všetky štyri končatiny, slepa na obe oči a ma dalšich 22 diagnoz viem že nas to čaka tiež a že to bude pre nas ako pre rodičov veľmi ťažke preto ti držim palce drž sa a ver ja stale hovorim tak nech ti je utechov to že už ho nič neboli ja na to myslim tiež že to tak bude a tiež viem že to bude jedna z najťažšich chviľ v živote preto ťa chcem podporiť aby si nezufala hoci nič nieje najhoršie na svete ked zomrie rodičom dieťa a ak môžte napište čo sa stalo ak vas to neobťažuje mojej znamej zomrela dcera zabila sa na aute už ako dospela 35 rokov a deň od dňa chodila na cintorin až sa stalo to že ona veľmi ochorela lebo sa duševne veľmi trapila a deň od dňa plakavala pri hrobe dcera by pokoj nenašla ale on si privodila chorobu preto si myslim že trapiť sa a zožierať je veľmi ťažke a chapem ťa v duši maš ťažky bôľ a žiaľ ale niekto povie že čas zahoji všetky rany ale žiaľ nezahoji nikdy držim ti palce a pokoj v duši a koľko ročne dieťa zomrelo.

@dadaga prepac ale nechapem co sa jej stalo? @atija1 uprimnu sustrast neviem si to ani predstavit 😖 😢

ja som na tom takisto a nikto to nevie. nepochopili to. a ja nemam uz ani chut zit hoci mam dalsie deti

Posielam Ti veľmi silné objatie, je to ťažké, čas to zahojí. je stránka www.anjeliky.sk - často som na ňu chodila.

Ja som sa zo svojej bolesti o strate dieťaťa vypísala. Dlho som naberala odvahu napísať svoj príbeh. Nikdy sa s tým nedá zmieriť natoľko, aby človek nemyslel na svoje dieťa, ktoré už nemá, ale je na nás ako sa k tomu postavíme. Všetky pocity som dala do knihy BOLESŤ (Andrea Krausová), ktorá v januári vyšla a dá sa kúpiť v kníhkupectvách alebo na Martinuse a je venovaná všetkým ženám, ktoré zažili stratu dieťaťa. Knihou som chcela pomôcť, že je nás viac a nie sme samé vo svojej bolesti.

Ahoj. Som otec tiež na v marci odišiel Maximko do nebíčka mal 3,5 roka. Som chlap ale plačem každý deň. Tak plač a neboj sa toho. Rob to čo robiť chceš.
Želám úprimnú sústrasť a hlavne veľa síl.
PS: Riešime to aj odborne, tak to možno skús.

@zdeno8162 mne v Maji tiez 2015 zomrel Max,mal rok😢 a taktiež každý deň bojujem sama zo sebou.Mam dve zdravé krásne dcéry,no len rodič čo prežije vlastné dieťa vie o com hovorím...
Želám veľa veľa síl ❤

Nám v marci zomrel 4 mesačný Samko,ťa beznádej a smútok sa nedajú ani popísať chodíme s mužom aj odborníkom,sme na liekoch ale tá bolesť že už ho nikdy neuvidíme neobijmem je neskutocna

@1391984
Bolesť nikdy nezmizne len sa otupí z tej veľkej intenzity bude jemnejšia každým dňom. Rada by som vám poslala svoju knihu. Je ako liek, ale nemá vedľajšie účinky. Len ten , čo niečo také prežije vie pochopiť. Dookola som sa pýtala prečo! Prečo sa to muselo stať práve mne. Odpoveď? Tá správna nepríde. Je len na našej sile ako sa s tým všetkým zmieriť.

Ahojte. Mne pred dvomi mesiacmi tragicky zahynula dcéra. 7.6. by mala krásnych 18 rokov. Nedokážem sa s tým vyrovnať. Neprejde deň, aby som neplakala. 😭 Nič už pre mňa nemá zmysel. Mám síce ešte dvoch chlapcov, ale ona bola mojou jedinou dcérkou, kámoškou, sestrou. Aj oblečenie sme si menili, nakoľko sme nosili rovnakú veľkosť. Išla sa pozrieť na chatu a už sa nevrátila. Stále mi v ušiach znie. "Mami ja už idem." A následne veta od policajta. "Je mi to ľúto, vaša dcérka zomrela." V momente sa nám zrútil svet. Neznášam slnečné dni, pretože ona si ich už nemôže užiť. Neznášam spev vtákov, pretože ona ho už nemôže počuť. Neznášam rozkvitajúcu prírodu, pretože ona už sa už nestihla naplno rozvinúť. Ako máme bez nej žiť? Mala život pred sebou. Mala plány do budúcna. Ak by som mohla, vymením sa s ňou. Pretože ja som si predsa viac užila ako ona, aj keď nemám ešte ani 40 rokov. Nič mi už nedáva zmysel, NIČ.😢

@mondes1 velmi ma mrzí vaša strata😢 rodicia by nikdy nemali prežiť vlastne deti...😢 moj mal rok ked zomrel ....cely svet mi bol ukradnutý ked zomrel,chcela som zomriet tiez,vobec som nebrala ohlad na dceru ktora ma taktiez potrebovala...bola som sebecka a hladela iba na svoju bolest,unavena uz len z toho ze musim rano vstat...a veci o boli beznou rutinou no ani nevykonavala,v cintorine som stravila pomaly aj noci nezacal den aby som ho nezacala tam...stale otazky...ako ,preco?zaco? Obvinovala som sa ...ze keby to a keby hento...
Kazdy sa s tym" vysporiada "po svojom...a nikdy to nepreboli iba sa s tym naucite žiť...a aj ked svet uz nikdy nebude ako predtym mate este pre koho žiť,oni vas velmi potrebuju.
Prajem vam co najviac sil,budu tazke a este tazsie dni no musite to zvládnuť,koli vasim detom vsetkym deťom aj tomu anjelovi co mate,urcite by sa jej nepacilo vidiet svoju mamku smutnu♡
Drzte sa❤
Raz sa s nimi stretneme ved zivot sa smrtou neodnima ,iba mení a ja verim ze toho svojho anjela este budem mat v náručí...❤ raz ked pride moj cas.

@mondes1 žiadne slova nepomôžu, ale ten žiaľ a bolesť vie len mama.

Dobrý deň, viem že táto téma má skoro 5 rokov ale mne zomrela milovaná Margarétka pred 3 týždňami... Ako 3 tyzdnova na SIDS... Neviem čo robiť, psychiater mi dal antidepresíva ale tie nezaberajú... Stále myslím na jej tváričku ako som ju našla mŕtvu v posteli. Priateľ bol vkuse sebec a stále všetko obracia na seba... Jaký je on smutný, jak trpí a mne príde že ho ja vôbec nezaujimam...stále má núti chodiť von kde sú mamičky s kočíkmi a mne to láme srdce... Rodina je tu pre mňa ale tiež musia chodiť do práce a venovať sa svojím životom.... Mojej malej už život nevrátim ale mám ešte 2 ročnú Zlatku a tej by som dala všetko...len teraz nevládzem.vkuse plačem a nechcem aby ma tak videla... Odmietam ju čo je chýba a hlavne jej chýba mama ktorá je teraz na dne... Čo robiť? Pot nemozem lebo mám Zlatku a zit nemôžem lebo nemam Megy