Zmierili ste sa s tým, že nebudete mať deti?

@bambulienka25 doktor povedal, ze sme mladi, ze budeme mat este deti. Ja si vsak neviem predstavit, ze sa to stane znova. Rozmyslala som nad adopciou, ale to nie je riesenie momentalne. Aj tak sa na dietatko caka.

ak ti mozem odporucit, kamoska dostala radu od lekarov (dosli o babatko hned po porode), zomrelo im..... pani XXX o rok vas tu chcem vidiet na porodnej sale, nic neodkladajte, ked Vam doktor dovoli pustite sa dotoho..... a tak aj bolo.... do roka mali druhe.....

Mala som kolegyňu, zažila 3 potraty a 2 mimomaternicové tehotenstvá. A po tomto všetkom mala nakoniec 2 bezproblémové tehotenstvá a má 2 detičky. Píšeš, že ste mladí a lekár povedal, že problém nemáte. Posmúť si nad terajšou stratou, poplač si, daj emócie von. Smútok a otázniky sú prirodzené. Ale treba sa potom postaviť na nohy a myslieť pozitívne. Držím palce.

@lucik194 toto iste aj nam povedali. Ze hned ako sa bude dat, tak mame skusit.

Ahoj mrzí ma tvoja strata... My sme sa o prvé dieťatko snažili 2 roky. Mala som vtedy 20 rokov. Prvý potrat bol v 10 týždni. Potom hneď mesuac nato sa nám podaril synček. Po synovi som nečakane otehotnela a hneď aj v 6 tyzdni potratila. Prišla dcérka, ktorá mi zomrela v brušku 2 dní pred termínom pôrodu. Potom ďalší syn. A teraz ako blesk z jasného neba bez plánovania som opäť tehotná s dcérkou v 35 tt.
Si v situácii, kedy myslíš viac negatívne, a nie je sa co čudovať. Strata dieťatka boli.
No ten čerstvý žiaľ pominie. Ostane prázdno a smútok, ale zvyknes si, dá sa s tým žiť, ideš ďalej, a ak nie je medicínsky problém v otehotnenim, nevidím dôvod, prečo sa zamýšľať nad tým, že čo ak nebudeš môcť mať svoje dieťatko.
A aj keby tak bolo. Mnohé páry si osvojili cudzie dieťa a je z nich milujúca rodina.

@zafir01 obdivujem vas. My sme s pocatim nemali problem. Skor si vycitam, ze som to tolko odkladala. Teraz nam zomrel chlapcek v 36tt. Keby ho vybrali skor tak tu mohol byt.

tak skusajte.....
nikdy nezabudnete ani ty ani tvoj muz..... neboj sa dalsie dieta nebude naplast za to druhe..... vzdy budes mat v srdci obe .... aj to co Vam zomrelo a aj to dalsie co sa niekedy narodi.....

Nuž, prísť o bábätko v 36tt je veľmi náročné. Ja som prišla pred pár rokmi o chlapčeka po predčasnom pôrode v 25tt, tento rok v januári mi zomrelo bábätko v 20tt, musela som si ho porodiť. Tá bolesť nikdy neodíde, bude tu navždy, len sa s ňou človek naučí žiť. Ak ale ste v tejto chvíli ty aj partner zdravotne v poriadku, verím, že príde čas a nebude to dlho trvať a budete sa tešiť zo zdravého drobčeka. Držím moc palce.

teraz podla mna neuvazuj nad nicim podobnym, potrebuje to vsetko cas a casom budes vsetko vidiet jasnejsie. Z takejto straty sa spamatava clovek velmi tazko a robia nahle zavery... Ono casom uvidis ako sa budes citit a ako to budes vnimat. Ja osobne som mala tiez jeden potrat aj ked v 16 tyzdni, no ja som aj mala rizikove tehotenstvo resp. som vedela, ze ak sa do toho pustime znova, tak to nebude vobec jednoduche. Dali sme si s partnerom pauzu od tejto temy na nejaky cas, ze proste uvidime ako sa na to budem casom citit a rozhodnem sa, ci ano alebo nie. Mne partnert povedal, ze nech sa rozhodnem akokolvek, tak zostaneme spolu a budeme stastni ked tak aj dvaja, ze to urcite spolu zvladneme. Tieto jeho slova ma velmi vtedy ukludnili, naozaj mi bol oporou ... Aktualne som znova tehotna 🙂 aj ked som este iba v 12 tt a viem, ze sa to moze skoncit akokolvek, tak sa snazim mysliet pozitivne aj ked som od zaciatku na rizikovom. Vzhladom na to, ze mam taku oporu v manzelovi mam pocit, ze zvladnem vsetko a ak to proste nedajboze znova nevyjde, tak mam stale preco zit a uzivat si zivot a mozno byt matkou mi nie je sudene. Mne velmi pomohli aj sedenia so psychologickou, ktora mi pomohla si uvedomit moje priority v zivote. Teraz sa hlavne zameraj na seba a tvoje dusevne zdravie a casom uvidis ze budes vidiet jasno 🙂 my zeny sme silne! Prajem vsetko dobre 🍀.

@ivkazba to ma velmi mrzi.

Je to normalne, ze sa bojis. Dopraj si cas vsetko to vstrebat. A potom sa neboj prekonat svoj strach, pretoze sa moze stat, ze budes svoje rozhodnutie nemat deticky lutovat. A to asi nechces. A kludne si najdi aj psychologicku pomoc ak si sama s tym nevies dat rady. Drzim vam palce ❤️

Dakujem vam vsetkym moc za podporu. Ja to este raz urcite skusim ako sa poznam a skusime to hned ako absolvujem neake kontroly v januari. Najlepsie asi zbytocne neanalyzovat.
Ale neviem sa zmierit so stratou nasho synceka. Taku bolest som este nikdy nezazivala, je to ako zly sen.

Úplne chápem ten pocit krivdy. Ú mňa to bolo tak, že doktor ma poslal do nemocnice, lebo malička mala zle ktg. A z nemocnice ma poslali domov, že je všetko ôk. A o 2 dní už bez pohybov.

@zafir01 boze to nemyslite vazne :(
Ja som zas sla na beznu kontrolu, poradnu k 36tt a doktorka len ze mrzi ma to.

Nam sa maly narodil po 14 rokoch a vselijakych nezdaroch. Uz sme to ani necakali, zili sme a zijeme principom " the power of now". Neriesim co bude, co by bolo keby, co sa stane, nevytvaram si paralelne svety a scenare. To co sa deje zle - riesim, co dobre - uzivam si. A aj ked som otehotnela (v 41 rokoch) tak som si kazdy den bruska uzivala a neriesila co bude.
Preto ak ti mozem poradit - nepremyslaj nad tym co bude.
Vyplac svoj smutok ale kracaj dalej.

ja vo svojom okoli snad nepoznam zenu, ktora by nemala potrat, MA alebo mimomaternicove. ja som mala 2x potrat a 1x mimomaternicove a o 2tyzdne rodim. dnes ti kazdy gynekolog povie, ze zial je to bezny jav. ak ste o babo prisli teraz, je logicke, ze to velmi boli, kedze je to cerstve. ale urcite netreba hned riesit adopciu ani mysliet na bezdetnost, obzvlast ak ste mladi. treba vypnut, mozog sustredit na nieco ine, milovat sa pre potesenie a nie pre plodenie a na teste sa opat objavia 2 ciarky ❤

Mrzi ma tvoja strata, my sme prisli o dvojicky po ivf. Nevedela som si predstavit, ze by sme nemali deti, zacali sme riesit adopciu a isli sme opat na ivf. Napokon po dalsom cykle ivf sa nam narodili dvojicky - termin porodu bol presne rok od planovaneho terminu porodu prvych dvojiciek. Prajem vela sil na prekonanie smutku a verim, ze coskoro budes mat v naruci babatko

@matkahelka ono ten smútok je iný, ak žena príde o bábätko v 1 trimestri.. Alebo ako autorka, tesne pred pôrodom. Poznám na sebe oba prípady. Ja som bola v takom štádiu, že som po pohrebe musela vyhľadať psychiatra (nočné mory, preludy, úzkosti) ....
Autorka... Ak sa potrebuješ vyrozprávať, uľaviť si, nie je hanba požiadať o pomoc psychológa napríklad

Ale veď tebe nepovedali, že už nebudeš mať deti.Iba sa bojíš a to sa boji každá tehotná a o to viac, keď sa stalo niečo zle.Ak Ta to príliš brzdí chod k psychologicke popracujete na tvojom strachu zatiaľ si daj cas..adopciu a pestunstvo by som nezvazovala, keď môžeš mať svoje.

nepozeraj sa do minulosti, ale hľaď len na budúcnosť a ďalšie plány.. ja som pred pár rokmi tiež prekonala potrat, ale nie v tak neskorom štádiu.. úprimne ti poviem, vôbec sa nad tým nezamýšľam, prečo sa to stalo a prečo mne.. proste beriem to ako fakt, že to tak zrejme malo byť a zbytočne sa v tom nehrabem, lebo viem, že by mi to spôsobilo zbytočnú depku.. zvlášť teraz, keď sa nám nedarí mať bábo.. vôbec doma neriešime minulosť

@zafir01 mam psychologicku. Idem este k jednej terapeutke co robi s energiami.
Pisala som aj vestkyni ale to skor zo zufalstva.

Aj susedné povedali, že deti mat nikdy nebudú. A, majú 3 ani nevedia ako. 😀 Jednoducho po 2 rokoch snaženia to prišlo

Och.. Vestkyni som písala aj ja. Človek sa aj slamky chytá... Paradoxne sa vyplnilo, čo mi písala

Ahoj. Máme štyri deti. Haftaah Mária (haftaah znamená prekvapenie, lebo nevieme, či nám v nebi príde v ústrety dievča alebo chlapec) zomrelo 2016 pri zamlčanom potrate v 7.tt. Potom syn v pestúnskej starostlivosti. Potom Sára, ktorá zomrela v 38.tt bezproblémoveho tehotenstva. A teraz Juli, ktorá sa narodila necelý rok na to.
Chcela by som ti povedať pár vecí, ale bolo by to strašne veľa textu, tak hodím linky na môj FB... nemusíš to samozrejme čítať, je to o tom, ako som to prežívala ja.
V ďalšom tehotenstve som sa samozrejme veľmi bála. Ale vďaka Sáre som práveže vedela viac naplno prežívať každú chvíľu, keď som vedela, že Juli je vo mne živá (vždy po sone či neskôr keď som ju cítila). Oveľa viac sme si uvedomovali, že je už súčasťou našej rodiny. Okoliu cez FB sme to oznámili hneď po tom, ako sme to povedali pár ľuďom osobne, ktorým sme nechceli len cez FB. Lebo ak by zomrela príliš skoro, bolo by mi veľmi ľúto, že sa naši priatelia nestihli s nami tešiť. https://m.facebook.com/photo.php?fbid=184056821...
Váš syn je súčasťou rodiny a je darom pre vás a bude ním aj pre ďalšie deti, ak ich budete mať. https://m.facebook.com/photo.php?fbid=215023198...
Ak ti to pomôže k väčšej pohode, odporúčam častejšie sono. Mne to veľmi pomohlo, kým som nezačala cítiť pohyby. Isto sa dá dohodnúť s doktorom, hoci aj za príplatok, ak by si chcela. A tiež mi pomohlo orientačne si značiť pohyby, aby to nebolo len na mne. Že proste manžel či doktor sa mohli kedykoľvek pozrieť a zhodnotit situáciu. Lebo najviac som sa bála ako prežijem to obdobie, keď ju už budem cítiť. Ako už veľakrát, potvrdilo sa mi, že Boh dá silu vtedy, keď ju treba. Nie vopred, keď si predstavujem čo ak a ako bude. Ja som ešte pred svadbou (pred prvým tehotenstvom) mala epizódu úzkostno depresívnej poruchy, čiže po pôrode som automaticky kontaktovala môjho psychiatra aj psychologičku. Riešili sme najmä budúcnosť, presne strach z nej. Veľmi odporucam aj skupinové online stretnutia pre ženy po spontannom potrate či pôrode mŕtveho dieťaťa, ktoré robí poradňa Alexis. S ich psychologickou som komunikovala aj mimo nich, aj tie stretka boli veľmi dobrá vec. A hlavná vec - všetky naše deti raz zomrú. Podstatné je, čo urobíme s časom, ktorý nám bol darovaný. Milovať a nechať sa milovať. Mali sme jasno v tom, že má zmysel do toho ísť znovu, aj keby sa malo znovu štát to iste. Samozrejme, veľmi som sa bála a dúfala, že sa to nestane. Ako povedal môj manžel - Sára je dar, ale je otázka, na koľko takých darov máme silu. https://m.facebook.com/photo.php?fbid=168802527...
Prajem ti pokoj a hlbokú radosť v ďalšom tehotenstve ❤️

@any_soj uff silny pribeh a aj vy ste velmi silna, ze to takto zvladate. Ta Juli (posledne dietatko) vam odislo v ktorom tyzdni? Lekari to ako vyhodnotili? Mne bolo povedane ze v dalsom tehotenstve budem brat fraxiparin

Juli žije 🙂 ospravedlňujem sa, ak to vyznelo ináč. Predtým sa neprišlo na nič. Pre istotu som pichala fraxiparine od pozitívneho testu do konca šestonedelia. Teda nie ja, ale manžel, ja by som to nedala. Tak mi kázali doktori, hoci výsledky boli ok.

Preco by si sa mala zmierit s tym ze nebudes mat deti prosim ta?Ak si raz bola tehotna tak to znamena len to,ze mozes splodit dieta a to je dobra sprava!Vies kolko nas tu je takych?!Toho strachu sa nikdy nezbavis,to je normalne,jedine co ti ostava je mysliet pozitivne,pokojne aj nasilu.Sme tu zeny po jedno,dvoj,aj troch potratoch a deticky sme nakoniec vynosili.Pocula som o zene co vynosila dieta po 9 potratoch u mojho doktora!Nebud zabelec!Vzdy to za to stoji!Aj za ten strach to stoji!