Zmenili ste sa po potrate?

Vopred sa ospravedlňujem, lebo mne sa to nestalo, ale veľmi dobrej priateľke áno, žiaľ. Potratila, aj keď všetko vyzeralo byť v poriadku. Veľmi ťažko sa z toho dostávala, ale pár sedení s psychológom a bola ako vymenená. Samozrejme, že to tú ranu úplne nezahojí, ale pomôže. Viem, že si písala, že si to momentálne nemôžeš dovoliť, ale nič lepšie poradiť asi neviem. 🙏

Treba prijať fakt že máš aspoň jedno dieťatko lebo sú ženy ktorým naozaj nie ke dopriate žiadne dieťatko.Vyrovnat sa zo stratou ?mne pomohol plač a kupila som si balón so srdieckom héliový ,isla som na miesto kde som bola iba ja (lúka za domom) tam som si povedala že bábätko by sa volalo tak a tak a vyjadrila placom to co som chcela a čo som aktuálne cítila ,potom som balón vypustila (pre niekoho hlúposť) osobne mi to pomohlo ale bolelo to dlho

A mrzí ma, čo prezivas. A to, že si to musela zažiť sama, doma, v bolestiach... máš posttraumaticku stresovú poruchu. Videla som raz krátky film o potratovej tabletke a doteraz to mám pred očami. Ja som našťastie potrat nezažila, ale tiež by ma to roztrhlo na kúsky.... Viera by mi v tom ale pomohla. Dala by som dieťatku meno a nechala by som za neho odslúžiť sv.omsu.
Lebo si myslím, že tvoju psychiku dorazil ten spôsob, ako si sa vyčistila. Dovoľ tvojmu dieťatku odísť ešte raz dôstojne.
Či už tou sv. omšou alebo ako písali vyššie, urob si nejaký rituál pustenia dieťatka.

Máš ranu na tele aj na duši a nie je žiadna hanba ju liečiť. Ak máš slovenské poistenie prvých pár sedení máš zadarmo.

Zmenit zmenilo, viac si vazim veci okolo, viac to, ze mam dieta. Ale inak ma to nejako nerozsekalo. Prvy potrat do wc ako to hovoris som zazila niekde okolo 20tky. Potom uz bola aj kyretaz neskor. Ano, bolo mi hrozne, ale clovek musi ist dalej. Musis sa nejak zamerat na to, co mas. Pripadne zvazte adopciu/ osvojenie. Hlavne sa prestan niekde vnutorne zozierat

Ahoj viem sa vcitit do teba, ja som prisla o synceka v 7mesiaci, musela som ho porodit s tym pocitom, ze ho nikdy nebudem mat. Bolo to hrozne.. mam jedno dieta a tiez viac mat deti nemozem, to ma dlho ubijalo, ze aj ked citim v sebe prazdno po strate, tak ju nezaplnim dalsim babatkom. Je to odvtedy polroka, netvrdim, ze som 100% stastna, ale je mi lepsie, pridu dni, ked ma to znovu rozseka, ale potom je lepsie. Znie to ako klise, ale asi jediny liek na toto je cas, a mas vysnivane dieta, zameraj sa nanho, ja som urobila chybu, ze zo zaciatku som bola voci nemu apaticka. Potom som si uvedomila, ze kvoli babatku v nebicku, sa nevenujem dietatku, ktore mam pri sebe.

Pomoze ti iba cas.
Ten je najlepsi lekar,casom sa s tym naucis zit,mas jedno dieta-o to lahsie to budes mat.
Ja som zazila v tomto smere vselico,viackrat...
Postielka ostala prazdna.
Urcite ma to zmenilo.poznacilo...
Ale napr.moje manzelstvo aj toto trapenie upevnilo.
Len jediny raz som sla k psychologicke s tym ze mi asi sibe...
Po testoch sa len sucitne usmiala a povedala mi-ste uplne normal anesibe Vam
Vy ste "len" velmi smutna....
Netrebalo terapiu,ani mnoho ludi okolo nna.
V tom case som vyhladaval samotu.ticho.modlitbu.
A cas pre slzy.
Nedud to v sebe.
Poplac si,vykric sa....
Mne pomohla viera.
Vedomie,ze vsetko ma svoj zmysel,hoci ho nepoznam.
Samozrejme,ze boli horsie i lepsie momenty.
Nezabudneme nikdx.
Ale casom sa s tym naucime zit.
Vela sil ti zelam🤎🖤

Je mi to veľmi ľúto 🤍, ale ako už písali, aj kňaz je riešenie a neviem odkiaľ si, ale napr. v tejto farnosti bude práve na toto 10.11. pomoc: Nie si v tom sám/sama – Nechaj si pomôcť.
1. témou je perinatálna strata – alebo spontánny potrat. Ako správne reagovať? Čo hovoriť alebo nehovoriť ženám, ktoré stratili dieťatko? Kde môžu hľadať pomoc alebo podporu? Zároveň celá téma bude podporená prednáškou s diskusiou s pani psychologičkou Mgr. Janou Bieščad v nedeľu 10. novembra o 15.30 hod. v Katolíckom dome. Postupne budú informácie z nástenky aj na webovej stránke www.saldub.sk.

Ja mam za sebou 5 potratov..preplakane roky..vlastne dieťatko nemáme tak sme si adoptovali..každá to prežíva inak ..nezabudneš ale prejde to ..raduj sa ze mas dieťatko..prajem ti veľa síl

Pred deviatimi rokmi som mala dva potraty, stále si na to spomeniem ....ale našťastie mám jednu dcérku ktorá sa podarila rok po tom....

Áno, zmenila. Hlavne pre to, že dieťatká boli vymodlené, vytúžené, po IVF. 2x som do toho išla s extrémnou nádejou, pozitívnym myslením, veriac a už teraz viem, že ďalší krát sa z toho nebudem vedieť tešiť. Na druhej strane, po 17 rokoch túženia som sa aspoň raz dočkala dvoch čiarok na teste, aj keď len na chvíľku. Nemôžem povedať, že som nezažila tehotenstvo, aj keď skončilo 5+3tt. Tiež veľa rozmýšľam o tom, že by som bola v 16tt a namiesto toho je to obyčajný štvrtok.

Potratila som 4x a áno, zmenilo ma to veľmi...

Je mi to ľuto... uz som potratila 2x ale teraz po roku snazenia a bohuzial kedze neslo mi vyvolat porod nakolko to bolo uz 6m skoncilo to druhym cisarskym... cize 3 tehotenstva - 1x kyret v 3m, zdrave babatko a teraz toto ... uz su od toho 3 mesiace ale aj tak to mam stale v hlave stale to boli

@elizabeth56 este som zabudla dodat po amnioinfuzii ... ruzinov

3 potraty a kazde jedno ma zmenilo..prve bolo najtazsie,vtedy som padla na uplne dno,ale vela som patrala po com,co mi to malo ukazat a priniest..a presla som totalnym prerodom a pri poslednom asi najvacsim,tie dusicky ma vlastne prisli ozdravit od mojich tienov a naucit zit lepsi zivot❤️

Super psychologičky a odborníčky práve na toto sú v Alexis poradni. Je to zadarmo. Podľa toho ako chces, buď len písať emaily, alebo videohovor, ak si v Bratislave aj osobne, a robia aj online podpornú skupinu. Mne veľmi pomohli

A super je aj víkendový program Rachelina vinica. Býva raz za pár mesiacov.
A spomínali tu aj kňaza... Ja som 2 dní po pôrode našej dcéry, ktorá zomrela v 38.tt, môj prvý pôrod - sedela na fare s našim spovednikom, ktorý nás aj sobášil, s manželom a 2 kamoškami (stretnutie bolo dohodnuté ešte predtým a mne veľmi pomohlo ťa ísť, hoci bolo zrazu všetko inak než sme mysleli) - a on mi dal kyticu za pôrod.. to bola pre mňa riadna sila, že takto vyjadril, že som Mama.

O bábätko som prisla raz v 11tt . Zmenilo ma to . No už sú to 3 roky q aj napriek tomu ,že máme duhove dietatko ,to ktoré tu nie je ,nenahradí nič a nikto .

Často naň myslím a pravidelne chodím na pomník pre nenarodené detičky, zapáliť sviečku a pomodliť sa ...toto mi inak veľmi pomohlo,aspoň takto som sa s nim rozlúčila . No bolesť nezmizne aj tak ,len je otupena každodennými povinnosťami...ale keď mam chvíľu kľud, rozmyslam nad ním...podľa mňa je to prirodzené...kto miloval to dietatko od //čiarok na teste ,bude naň stále myslieť. ...a bude mu chýbať...

Skus aj projekt tanaza..sú aj na ig ...určite sa vyplač plač koľko potrebuješ, zápal si sviečku a rozluc sa s nim ....ver,že je mu dobre a dáva na vas pozor ❤️
Prajem ti veľa síl ❤️