Trauma po pôrode

och moja je mi veľmi ľúto čo si prežila.Ja som prežila to iste ale z horšimi následkami.Bude dobre všetko sa za čas vráti do starých koľaji chce to trpezlivosť.Po to čo si prežila a predtým 4 potraty to je veľmi veľa na jednu ženu.Ak potrebuješ pomoc psychiatra psychologa vôbec to nie je hanba treba ísť.Si na dobrej ceste aj ked máš depresiu kto by na tvojom mieste nemal.Držim TI palce veľmi dáš sa do poriadku neboj bude dobre.Strašne čo TI lekári urobili ver že sa to neskôr dá do poriadku.To že nekojiš to by bolo to najmenej dôležite je aby si bola v poriadku ako po mentálnej tak fyzickej stranke.Si silan bud statočna.Verím že sa všetko obrati na dobre a budeš sa konečne po tej hrôze čo si prežila tešiť s dcérky nech vám s manželom bude robiť radosť.Držim veľmi zo ❤🙏a bojuj si statočná.Obdivujem ťa.

Ano mozes mat traumu a ano bude to lepsie, budes vesela, budes fit - len potrebujes pomoc aby si sa "vratila". Vyhladaj psychologa, terapeuta.
Nie je to hanba, su tu presne na to aby ti to pomohli spracovat.
Drzim ti velmi palce. Hormony a vsetko po porode sposobia narocne obdobie aj tym co mali porod v pohode. V tvojom pripade to bolo narocnejsie, pre telo aj psychiku velka zataz. Ale prejde to, paycholog ti pomoze 🙂 neboj, bude dobre ❤️

Mrzí ma, čím si si prešla, si naozaj silná žena, že ťa to nezložilo… aby si sa mohla posunúť a zahojiť rany na duši, určite sa obráť na odborníka, pozri napr. túto stránku, sú tam dobré rady a kontakty: https://www.vydumamky.sk

Drž sa 🙏

Tazky porod. Mozno nie az tak… tiez ma zachranili ako dr povedal v poslednej minute-po 28 hodinach aj ta minuta bola vela.
Trauma u mna trvala minimalne pol roka. Ale to bol taky pol rok ze vkuse stres. Nervozita. Vycitky.

Az som si uvedomila ze nic nebola moja vina. A mam byt rada a vdacna ze sme ostali nazive. Ze si mam toto obdobie uzivat a dakovat.
Nakoniec sme sa rozhodli pre dalsie. Porod bol uz ovela lepsi. A pre mna to bolo akoby zadostuconenie. Ze proste dokazala som to.
A mame aj tretie. A to sa da povedat ze bol “filmovy” rychly porod aky prajem kazdej mamicke.

Prajem ti vela sil. A hlavne radosti z babatka. Uvidis. Rychlo rastu a toto obdobie prejde tiez velmi rychlo. Ano psychiku clovek neda len tak na poriadok ale…

Rovnako drzim palce a zelam vela sil. Urcite stoji za zvazenie vyhladat psychologa.
Ja som asi ten typ, zeby som to nenechala len tak a sla s tym tiez k sudu, aby sa dotycny lekar podobne nerealizoval aj na niekom inom. Ale chapem, ze ak ka niekto traumu, nechce to prezivat odznova.

Mala si stastie v nestasti. Obe ste prezili aj ked mas nasledky. Mne sa stalo to iste s tym rozdielom, ze dcerka umrela a ja mam fyzicke dozivotne nasledky a mozno uz nikdy mat dalsie nebudem. Rob to najnevyhnutnejsie. Casom to bude lepsie.

Cas trochu otupi vsetko, ale pre tvoje dobro odporucam odbornu pomoc, ktora ti ukaze, ako sa s tym vyrovnat, aby ta to zbytocne dlho nematalo

Ahoj. Prvý pôrod bol horor. Druhý fajn. Nechce sa mi to tu všetko rozpisovať. Ale... Už nikdy to nebude také ako pred tým. Ja napríklad neviem spať a už nikdy som sa nevrátila do normálu. Plačem už menej. Je tu menšie zlepšenie tým, že sú už deti samostatnejšie. Takže sa snažím fungovať, ako sa dá a plakať zásadne v sprche, aby to nikto nevidel. Prajem veľa síl. Všetko je len obdobie.

Urcite vyhladaj pomoc. Robis co sa da a zlepsuje sa to ale sama citis ze to nie je ono. Potrebujes poradit od odbornika. Podla mna cim skor, tym lepsie. Drzim palce.

@palculienka40 Uprimnu sustrast. Velmi smutne.😢

Fuu, prešla si si peklom. Veľmi ma mrzí čo si si s bábätkom prežila. Tvoje pocity sú úplne normálne. Možno aj keby si mala ideálny pôrod tak by ťa tie pocity dobehli. Nemusí to byť hneď depresia ale popôrodný blues. Vyhľadaj pomoc, pomôže ti keď sa o tom porozprávaš. Ja som mala hrozné depresie po pôrode, stále som plakala, nenávidela som dieťa a všetko okolo toho, chýbal mi môj starý život... A potom to ako šmahom prútika prešlo. Pomohla mi jedna laktačná poradkyňa, stačil rozhovor. Ona mi otvorila oči.

@svokrinjazykmonika Ak ti nevadi sa o to podelit, co ti povedala ta laktacna?

@andreatytler práveže bohužiaľ ani neviem, vlastne nič konkrétne 🙈 Celkovo ona je žena čo z nej strašné dobro a taký pokoj vyžaruje. Stačí len jej tón hlasu počuť 😄 Ona ani nevedela že ja som na tom tak zle, bola mi radiť ohľadom kojenia lebo po cisárskom mi to nešlo hneď. Ale bola to skutočne prvá osoba čo si ma vypočula, objala ma a vysvetlila mi že všetko čo cítim je v poriadku a všetko bude ok. Vysvetlila mi že áno, celý život je teraz hore nohami a vyzerá že možno aj skončil ale nie je to pravda. Že teraz sme na to dve a malá bude moja parťáčka v živote. Že nemám byť zavretá medzi 4 stenami ale ukázala mi ako začať s bábätkom normálne cez deň fungovať. Ona ma jednoducho tak namotivovala

Je mi luto,cim si si musela prejst😥 ale ano,opat bude lepsie.Chce to len cas.Potrebujes vypocut a podporit.Ak mas niekoho v rodine,komu sa mozes zdoverit a povzbudi ta,bolo by to super a skus aj toho psychologa,aby ti pomohol spracovat traumu.Ak sa ti neda osobne kvoli babatku,tak si dohodni online sedenie,aj to niektori ponukaju.Prajem vela sil a lasky🍀

@svokrinjazykmonika Pekny pribeh. Ale muselo to byt zle ked si uz dieta nenavidela. O to zaujimavejsie ze si to dokazala otocit len na zaklade toho jedneho rozhovoru.
Myslim ze ta moznost sa niekomu zdoverit a ze ten clovek na to raguje pozitivne robi velmi vela. Sice to nebolo koli porodu, ale aj u mna bol najvacsi prinos terapie so psychologom zistenie, ze co sa so mnou deje je uplne bezne a deje sa to vela ludom. Mala som dojem ze kazdy naokolo ma dobry zivot iba ja som beznadejne stratena. To ze autorkyn muz na jej problem reaguje hnevom a utekom, urcite celu situaciu len zhorsil. Ale nesudim ho. Nie kazdy clovek to vie zvladnut. Prave preto potrebuje odbornu pomoc.

Zlepší sa to.Ale dlho to trvá a nie každá žena tým dokáže prejsť bez pomoci psychológa.Ja som ho nevyhľadala a ľutujem to,vtedy to nebolo bežné a ani som o tom nevedela.Preslo 15r a niekedy mi to všetko zas prechádza hlavou,je to už slabé,ale stále to je pre mňa citlivá vec.Uz mám ďalšie deti,pri poslednom to tiež bolo všelijaké,ale tým,že som mala okolo seba už staršie deti,nedalo mi to čas a nejak priestor na depresie.No prvý pol rok bol veľmi náročný.Obcas si ešte porevem.Chlap nech je akýkoľvek dobrák,toto nemoze pochopiť.V podvedomí sa snaž nevyčítat mu,že necítis od neho podporu.Oni by chceli pomôcť,1.nevedia ako,lebo reči,že to prejde nám nepomôžu,2.netusia aké je to mať zdevastovanú vagínu a reči o zahojení nás ešte viac vytacaju.Ja by som určite išla za psychológom.Vacsie nemocnice majú svoje psychologičky priamo na gynekologickom alebo oddelení šestonedelia.Staci si zavolať.Su tam na to.Aj obvodný gynekológ ťa podporí,len to v sebe nedus.A ako posledné by som podala sťažnosť na lekára čo ťa tak zaštopkal.Nie je to normálne a nenechaj to tak.Trauma ti pramení aj z toho,pocit,že som ako zvieratko,ktoré pozašívali ako v stredoveku.Kolkym ženám už to ten "odborník" spravil a ešte urobí.Prešit vagínu tak aby sa ešte aj zrastla,vrátiť diplom.Prepac,je mi to celé ľúto a zároveň ma to strašne rozčuľuje čo sa ešte stále v dnešnej dobe deje ženám na Slovensku v pôrodníctve

Maličká má 10 týždňov. Sústreď sa na ňu, oddychuj. Keď sa budeš stresovať (viem ľahko sa to hovorí ale), tak budeš mať stresové hormóny v mlieku a aj keby si nedojcila (neviem ci si skúšala znovu rozbehnúť laktaciu alebo nie), tak stres dieťatko cíti a bude tiež len v strese.
O týždeň-dva, možno už práve teraz sa ti učí usmievať. Pozri sa na to svoje slniečko a skús sa sústrediť len na ňu.

@andreatytler dakujem.

Ten muz je ciste hovado, ako on nevie upratovat dom? Moj nez som dosla domov tak vyriadil, ze sa tam dalo zo zeme jest. Lenze on chape, ze tam nezijem sama a dieta som tiez sama nespravila. Je to hrozne, ze mas taku traumu a radim psychologa cim skor. Lebo ono to nemusi nejak pominut tie stavy a moze sa to vratit aj po rokoch ako bumerang . A muza prevychovat, nech sa zacne podielat na domacnosti a dietati, ono to velmi pomoze tej zene. Ze nemusi driet ako kon a iba to odplakat. Drzim palce

Mrzí ma, čo si si musela prežiť. Ja som mala tiež komplikácie, ale oproti tvojim nestoja za reč, každopádne som z toho traumu mala tiež. Bola som v šoku, že sa také niečo mohlo stať, že ma na to nik nepripravil a pod. ( Pritom to fakt bolo "nič") Ale jednak hormóny, jednak vyčerpanie, spravia z toho niečo, čo môže byť veľmi ťažké niesť. Poteším ťa, časom to bude lepšie a lepšie. Nehanbi sa ale vyhľadať niekoho, kto ti s tým pomôže. Nenes to sama. Ideálne fakt odborník. To, že tvoj muž to tiež nedáva, no bohužiaľ, ale z vlastnej skúsenosti vravím, že mne napríklad nestačila podpora muža, mňa ten môj chápal a spravil by čokoľvek. Viac mi pomohlo zdôveriť sa "cudzím" osobám a u nich hľadať podporu.

Bože môj... Myslím si, je to úplne prirodzené po tom, čo si si zažila. Ešte aj manžel zdupkal namiesto podpory (neberiem to v zlom, neviem na mieste chlapa, ako by som sa zachovala). Určite ešte spracovávaš celú traumu. Neviem, či sa ti dá ísť k psychológovi, keď máš tak malé miminko. Každopádne, nič si nevyčítaj, že plačeš a nie si ok. Ak sa ti po plači uľaví, to je dobre. Ideálne, povedať to nejak citlivo manželovi, že to celé spracovávaš, čo sa stalo, preto nie si úplne že vysmiata a spokojná. Aby len vedel, že sa niečo deje, aby to akceptoval, že sa niečo deje a snáď je to stav len dočasný... Ak sa to do pol roka nebude zlepšovať, dohodla by som s manželom, že by som šla radšej k psychológovi, aby nám to nezničilo vzťah, alebo rodinnú pohodu celkovo... Môže sa to spraviť samo, proste si to odplačeš, "stráviš" celý ten zážitok a bude dobre. Ale nemusí sa to spraviť, vtedy naozaj treba hľadať odbornú pomoc, aby to hlbšie nenarušilo vzťahy. Ak ti plač pomáha, plač keď sa ti dá. Zažila si veľkú traumu. Akýkoľvek spôsob, ktorý ti pomôže a zároveň nikomu neubližuje/neohrozuje, je v poriadku. Sleduj sa a dávaj si na seba pozor. Chlap to nikdy nemusí pochopiť, nakoľko to nezažil, môže to bagatelizovať. Ťažko sa to vyčíta. Ale možno to aj on spracúva, tým útekom do práce, lebo nevie ako pomôcť, chápe, že sa trápiš a nevie čo s tým... Ťažko takto na diaľku súdiť. Jednoducho bolo by dobré naznačiť mu, že to ešte nemáš v sebe uzavreté, ale že to nie je jeho vina alebo čo, že to chce jednoducho čas a že sama zatiaľ nevieš, čo by ti mohlo pomôcť a čo nie 🤷. A načrtnúť, že keby to pretrvávalo dlhšie, tak že by si radšej šla k psychológovi. Neviem ako ste nastavení obaja - niekto si myslí, že vyhľadať psychológa je pomaly urážka a hanba, iný bude rád, že máš nejaké riešenie a pevné body, o ktoré sa môžete obaja oprieť.

@andreatytler "najvacsi prinos terapie so psychologom zistenie, ze co sa so mnou deje je uplne bezne a deje sa to vela ludom." áno, to je presne hlavný bod, čo si pamätám z kurzu krízovej intervencie - že to, čo clovek v ťažkej situácii a po nej prežíva, je normálna reakcia na nenormálnu situáciu.

@palculienka40 aj mňe sa stálo že mi dcérka tiež zomrela a deti už nikdy nebudem mať.

@dilino to ma mrzi. Take veci by sa nemali stavat. 😪

@palculienka40 no u mňa bolo tiež tak.Bola som tehotna najprv bol čas potom už nie narodila sa nám postihnuta dcérka žila 11 rokov a potom zomrela v roku 2020.

@dilino na to sa neda nic povedat. Nasa sa ani nenadychla. Mali cas a nemerali a bola privelka aby vysla normalne.

@palculienka40 katastrofa to je tiež strašne čo sa vám stalo.Nič v živote nepoznám horšie ako rodičia ked musia pochovať dieťaťa s vlastnej krvi.

Moja zlatá, si si vytrpela. 😢

@autorka paneboze 😔😔😔 je mi veľmi ľúto, co prežívaš... ráno na tele sa zahoja, horšie sú tie rady na duši... určite ti odporúčam neváhaj a vyhľadaj psychológa. Porozpravaj sa, ulav si na duší.
Si silná zena, mas krásnu dcérku, to je hlavne, na to teraz mysli. Zvysok sa nejako dá poriadku, neboj. ✊
Pokojne napis sukromne, ak by si chcela....
Posielam kopec energie a sily🍀